Mam 23 a prave som z oblakov tvrdo dopadla na zem.Nikdy som si nechcela uzivat.Od 16 som mala jedneho priatela a planovali sme buducnost a byt navzdy spolu.A teraz je vsetko prec.Nic necitim.Nic ked ma pobozka,nic pri milovani.Mam ho tak velmi rada,tak co sa to deje?Chcela som aby to bol on,moj manzel,otec mojich deti,chcela som s nim zostarnut,..co robit?Spolu s tymto zistenim mi spadli z nosa ruzove okuliare.Nepoznam vztah kde sa dvaja nepodvadzaju,po rokoch uz to nie je laska,jedine co zostava su nadavky do tlstych a nudnych krav,ziadne noci plne vasne,ziadne knizne romany,ludia sa podvadzaju,su na seba hnusni,rozvody,rozchody,bitky o deti,..co sa to deje?Uz neverim na lasku,preco prave ja som nemohla byt ako v tych telenovelach,..stastni navzdy,..ale z druhej strany,..v telenovelach tiez neukazuju dvoch po 5-10 rokoch.. preco je svet tak strasne zly..
Laska neexistuje...
nieco sa muselo pokazit.ja mam skoro 7 rocny vztah a nie je to o nadavani,ponizovani....to mi ver!ak existuje vo vztahu uprimnost a tolerancia tak je to o inom ako pises.zo zaciatku je to o zamilovanosti a po case je to laska.ak ti ten druhy chyba a tesis sa na take malickosti ako je porozpravat sa spolu,varit spolu,alebo si pozriet dobry film.o tom je laska,zdielat po boku druheho aj dobre aj zle
ja som tiez riesila tento problem od zaciatku mojho vztahu, lebo som nebola naivna, ze zalubena budem naveky. Preslo to u nas do lasky, ktora zatial krasne plynie, aj ked sme mali krusne obdobia, ktore nas vsak zomkli blizsie k sebe.
Ja si myslim, ze to zovsednenie medziludskych vztahov prichadza z flustracie, ze nemoze byt celkom slobodni.
Aj ja som bola nahnevana na tento system, svet a ludi, ktori su spolu a ked to zovsednelo zacali sa podvadzat a podobne. A ja tomu chcem predist. Rada s nim zostanem po cely zivot, no na to, aby sa mi to podarilo ho musim nechat volne dychat. Ved zabavat sa mozme naozaj vo vsetkom aj spolu s inymi ludmi :) Podla mna laska je sloboda, je to naozaj takze, ale milujes uprimne vtedy, ked povolis to zovretie a nechas partnera tak. Aj ja sa to ucim, no teraz uz nie som na tento princip nahnevana.
Uz som prestala mysliet egoisticky, ze moje ocakavanie MUSIA byt naplene. Nemusia. Nic nemusi byt tak ako si ja zelam. Vsetko sa prejavuje nejako, ci sa mi to paci alebo nie. A co ja mozem urobit je nie menit svet, ale menit samu seba. A to aj chcem :)
omg, telenovely... realny zivot nieje telenovela a laska existuje. Len ju treba v sebe objavit, pochopit, a prijat.
Ked niekomu krachuju vztahy, nema poznanie, ani o medziludskych vztahoch, ani o laske. Sprava sa len pudovo a v krvi mu hyria hormony... to ale nieje laska. Laska je bezpodmienecna, zavislost na hormonoch je podmienena. Nemoze to byt teda skutocna laska. Vacsina ludi je iba zavisla na hormonoch stastia, ktore sa im vyplavuju pri fantazirnych myslienkach so svojim partnerom, a pri eroticky podmienenych situaciach a prezitkoch. Pochopitelne, ako kazda zavislost, raz sa prevali a krachne, a laska to urcite nieje. Iba sa to tak zvykne nazyvat.
podla mna existuje vecna laska k milovanemu zvieratu alebo k nieakej zalube ale laska medzi dvomi ludmi neexistuje ...ludia si to mila zo zalubenostou ..mnohy rozpravaju o laske a pritom ju nezazili a ani nepoznaju ...su to len prazdne slova ...a myslim si ze aj stary ludia co ziju spolu necitia ku sebe lasku ale len naklonnost alebo priatelstvi ci uz nieco take ... jasne ze iba moj nazor ...
Zlatko, to je život .... :-)
Odhodlaval som sa dlho, ci mam sem vobec napisat, lebo je to taka dost osemetna tema.
Ale vidim, ze mozno moje skusenosti, ako starho pana by mozno niekomu pomohli.
Muzi a zeny maju velmi rozdielne rozmyslanie a reakcie.
Aj definicia "laska" je velmi relativna a casto sa nahradzuje za vasen, fyzicku pritazlivost a podobne.
Podla mna je to skor termin porozumenia, kde sa dvaja daju do kopy na to aby prezili zivot a vzajomne si pomahali. Ta fyzicka stranla je len jedna cast a ta casom ,ako sa meniam hormony a telo postupne sa stava menej a menej dolezita.
Ta dusevna a snaha pomoct partnerovi, ta zostava.
Zialbohu, dnesni mnohi ludia idu do vstahu z dovodom "ziskat" miesto "davat" a tak su po case velmi sklamani a vstah sa rozpadne.
Zialbohu, to je skodlivy dosledok materialistickej, individualistickej , sebeckej konzumnej spolocnosti, ktora sa tlaci vsade.
A toto je jedna z jej zlych stranok, neporozumenie ludi, preco sa davaju do kopy a za akym cielom.
Takze kym partneri nebudu vstupovat do zvazku s umyslom davat, neskonci sa to po case dobre.
Radost z davania je realna, to nie je romanticizmus a ked si najdes partnera s rovnakym cielom tak aj maximum z toho vstahu automaticky dostanes od neho.
Prajem kazdemu aby si to uvedomil a podla toho sa zariadil, aby prezil so svojim partnerom v spokojnosti a vzajomnom respekte a podpore az doslova do smrti.
Ja som mal to stastie, ze som sa to naucil od mojich rodicov, ktori sa este v neskorej osemdesiatke prechadzali drziac sa za ruky, ako mlade pariky. A pozerali na seba s laskou v ociach ak ked ich tela boli velmi poskodene vekom
som si citala celu diskusiu, ja som zalubena a je nam spolu fajne :) aj ked dakedy zacina rutina, ale snazime sa furt daco robit, aby to pekne co mame nezmizlo niekam prec...ale dovod preco pisem su rony a tina :) sa mi to strasne paci, ze mozno sa tu dali dokopy, vam nie ? :) taka romantika sladucka :) mozno prave prezivaju to pekne zalaskovanie :)
shockin, ked to nejde, tak to nejde, ked sa s nim necitis dobre, nechaj ho tak - co chces s nim travit zivot aj ked ho nelubis? si s nim uz len zo zvyku a zo strachu zo samoty. ak si si nie ista, dajte si pauzu a uvidis, ci a kolko ti bude chybat
Zavisi to asi aj od toho, co kto povayuje za lasku. Ale inak by som chcel mat vase problemy.
