NIE STE PRIHLÁSENÝ
Prihlásiť | Registrovať

Psychické poruchy

Strach: Strach; Autor: Mgr. Dušana Štrbáková; Rozprávka o Nebojsovi, ktorý sa ničoho nebál je len rozprávka. Každý človek má strach. Tí statočnejší ho prekonávajú. Sú však ľudia, ktorí (kvôli predispozíciám či psychickým ochoreniam) strachu podliehajú.

Radosť: Radosť; Autor: Mgr. Dušana Štrbáková; Radosť je výraz duševnej pohody. Je to jedna z najpríjemnejších ľudských emócií. Ľudia sa snažia zameriavať sa na dosiahnutie takých potrieb, ktoré vedú k pocitom šťastia a radosti.

Smútok: Smútok; Autor: Mgr. Dušana Štrbáková; Smútok je reakciou na zážitok straty, ktorých je v našom živote plno. Od straty milovanej osoby, cez stratu práce, domova, dôležitých vecí, po lúčenie sa z ilúziami. Aby sme toto všetko zvládli, sme od prírody vybavení schopnosťou smútiť.

Hnev: Hnev; Autor: Mgr. Dušana Štrbáková; Hnev je jednou zo základných ľudských emócií. Kedysi nám pomáhal vyrovnávať sa s nebezpečnými situáciami, riešiť takéto situácie násilím, odohnať nepriateľa, či dravú šelmu, chrániť si teritórium pred iným kmeňom. Je to teda fylogenetixky veľmi stará emócia, potrebná k prežitiu.

S dušou v nemocnici – psychiatrická hospitalizácia: S dušou v nemocnici – psychiatrická hospitalizácia; Autor: Mgr. Dušana Štrbáková; Niekedy sa stáva, že psychické problémy sú tak závažné, že jedinou alternatívou na ich zvládnutie je hospitalizácia. Spektrum psychických problémov je veľmi široké a preto rozhodne neplatí, že na psychiatrii sa liečia len ľudia, ktorí trpia bludmi, halucináciami a bizarným správaním.

"Fakt, neklamem!": "Fakt, neklamem!"; Autor: Mgr. Dušana Štrbáková; Malé i veľké klamstvá sú všade okolo nás. Klamanie je sociálny jav. Podľa seba často meníme realitu a skutočnosti tak, aby nám to viac vyhovovalo. Ako to robíme, prečo to robíme a kedy s tým začíname?

Keď bolí duša: Keď bolí duša; Autor: Mgr. Dušana Štrbáková; Ľudská duša je veľmi krehká a človek sa v období neistoty, straty pocitu stability vo svojom vnútri stáva veľmi zraniteľným aj v bežnom živote. Keď cíti, že potrebuje pomoc, je dobré vedieť, na koho sa môže obrátiť.

Psychologické dopady dlhodobej nezamestnanosti: Psychologické dopady dlhodobej nezamestnanosti; Autor: Mgr. Dušana Štrbáková; Strata zamestnania je fenomén, ktorý sa môže dotknúť každého z nás. Neschopnosť a nemožnosť získať novú vhodnú príležitosť môže prinášať traumatizujúce pocity a skúsenosti. Čím je nezamestnanosť dlhšia, tým hlbšie sú dôsledky zmien, ktoré táto životná situácia so sebou prináša..

Hranica medzi dobrým a zlým duševným zdravím: Hranica medzi dobrým a zlým duševným zdravím; Autor: Mgr. Dušana Štrbáková; WHO opisuje duševné zdravie ako: „stav telesnej a duševnej pohody, v ktorom si jednotlivec uvedomuje svoje schopnosti, dokáže zvládnuť obvyklý životný stres, môže pracovať produktívne a úspešne a dokáže byť prínosom pre svoju spoločnosť“.

Prevencia samovraždy: Prevencia samovraždy; Autor: Mgr. Barbara Korbeľová, OPZ
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky; Samovražda nie je len individuálnym, ale aj spoločenským a kulturálnym fenoménom. Ako vážny zdravotnícky problém si vyžaduje veľkú pozornosť, ale žiaľ jej prevencia a kontrola sú pomerne zložité. Prevencia samovraždy zahŕňa celé spektrum aktivít - od zabezpečenia najlepších možných podmienok pre výchovu detí a mládeže, cez efektívne liečenie duševných porúch až po environmentálnu kontrolu rizikových faktorov.

Narcistická porucha osobnosti: Narcistická porucha osobnosti; Autor: Mgr. Anton Heretik, PhD.; Človek s narcistickou poruchou osobnosti má dlhodobý neprimeraný pocit vlastnej sebadôležitosti, výnimočnosti a nadradenosti nad druhými. Domnelé či skutočné odmietavé a kritické reakcie voči svojej osobe, názorom či aktivitám vníma veľmi negatívne a prežíva ich zraňujúco. Na takéto podnety zvykne reagovať s hnevom, odmietavo a konfrontačne, prípadne depresívne.

Závislá porucha osobnosti: Závislá porucha osobnosti; Autor: Mgr. Anton Heretik, PhD.; Človek so závislou poruchou osobnosti je typický svojou dlhodobou snahou vytvárať a udržiavať také vzťahy s druhými ľuďmi, v ktorých je podriadený, nechá sa druhými viesť a prenecháva na nich preberanie zodpovednosti za veci, ktoré by mal riešiť sám. Osoba so závislou poruchou osobnosti často trpí pocitmi osamelosti a silného strachu z možného opustenia.

Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti: Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti; Autor: Mgr. Anton Heretik, PhD.; Úzkostná (vyhýbavá) porucha osobnosti sa prejavuje nadmernou a ťažko korigovateľnou tendenciou reagovať úzkostne na rôzne životné situácie. Najproblémovejšie sú pre osobu s úzkostnou poruchou osobnosti najmä nové situácie, zvlášť ak sú spojené s kontaktom s novými ľuďmi alebo podávaním nejakého výkonu pred ostatnými. Základnou reakciou úzkostnej poruchy osobnosti je snaha vyhnúť sa takýmto situáciám, čo môže významne obmedzovať životný potenciál človeka s touto poruchou.

Anankastická (obsedantne-kompulzívna) porucha osobnosti: Anankastická (obsedantne-kompulzívna) porucha osobnosti; Autor: Mgr. Anton Heretik, PhD.; Anankastická porucha osobnosti je typická extrémnymi prejavmi poriadkumilovnosti, systematickosti, emocionálnej rigidity, tvrdohlavosťou v dodržiavaní vybudovaných rutín a pravidiel, tvrdošijným obhajovaním vlastných presvedčení a tendenciami k neustálej kontrole. K hlavným problémom spojeným s anankastickou poruchou osobnosti patrí: vedieť sa prispôsobiť menlivým situáciám života, prežívanie silnej úzkosti, ak je potrebné zmeniť zaužívané správania a stereotypné správanie sa k druhým a vnútorné prežívanie pochybností a obáv najmä v súvislosti s novými životnými situáciami.

Histriónska porucha osobnosti: Histriónska porucha osobnosti; Autor: Mgr. Anton Heretik, PhD.; Histriónska porucha osobnosti je typická dlhodobou a opakujúcou sebadramatizáciou, teatrálnosťou, pričom vnútorné prežívanie býva plytké a rýchlo sa mení. Dominuje byť snaha centrom pozornosti, čo človeka s histriónskou poruchou osobnosti často vedie k prehnanej dramatizácii seba a situácie, v ktorej sa práve nachádza, neprimerane silným a nestálym emočným reakciám, ale aj k zveličovaniu a vymýšľaniu si (nemusí byť uvedomené).

Hraničná (emocionálne nestabilná) porucha osobnosti: Hraničná (emocionálne nestabilná) porucha osobnosti; Autor: Mgr. Anton Heretik, PhD.; Emocionálne nestabilná porucha osobnosti je typická výraznými a dlhotrvajúcimi výkyvmi v oblasti prežívania emócií a správania. Veľmi často sa vyskytuje výrazná impulzivita, problém kontrolovať, usmerňovať a plánovať svoje správanie.

Disociálna porucha osobnosti: Disociálna porucha osobnosti; Autor: Mgr. Anton Heretik, PhD.; Disociálna porucha osobnosti sa prejavuje významnými problémami vzťahu jednotlivca s touto poruchou a spoločnosťou, v ktorej žije. Najčastejšie ide o správanie spojené s asociálnymi až antisociálnymi následkami, nerešpektovanie bežných noriem a pravidiel správania, vrátane porušovania zákona. Človek s disociálnou poruchou osobnosti zvyčajne odmieta zodpovednosť za svoje správanie a zvaľuje vinu na druhých.

Schizoidná porucha osobnosti: Schizoidná porucha osobnosti; Autor: Mgr. Anton Heretik, PhD.; Schizoidná porucha osobnosti sa prejavuje výraznou a dlhodobou uzavretosťou voči okoliu. Človek so schizoidnou poruchou osobnosti máva veľmi málo bližších vzťahov. Javí sa ako chladný s málo výraznými emóciami. S druhými jedná s odstupom. Uprednostňuje samotárske činnosti, k niektorým činnostiam či koníčkom môže pristupovať s výrazným záujmom, ktorý môže mať až fanatický charakter.

Paranoidná porucha osobnosti: Paranoidná porucha osobnosti; Autor: Mgr. Anton Heretik, PhD.; Paranoidná porucha osobnosti sa typicky prejavuje dlhodobou nadmernou citlivosťou voči svojej osobe, najmä voči skutočnému či domnelému odmietaniu, odstrkovaniu a podobne. Človek s paranoidnou poruchou osobnosti má tendenciu na takto vnímané podnety reagovať výrazne nedôverčivo, nepriateľsky a agresívne. Dostáva sa tak do chronických konfliktov s blízkym okolím a spoločnosťou, čo u neho zvyčajne vedie k posilneniu paranoidných presvedčení s tendenciou vytvárať si celé paranoidné schémy.

Poruchy osobnosti: Poruchy osobnosti; Autor: Mgr. Anton Heretik, PhD.; Poruchy osobnosti sú skupina porúch, ktoré sa prejavujú takými dlhotrvajúcimi rigidnými odlišnosťami v správaní a prežívaní, ktoré spôsobujú významné problémy pre pacienta či jeho okolie. Poruchy osobnosti sa často vyvíjajú už od detstva a charakteristické prejavy nadobúdajú v období rannej dospelosti. Výskyt poruchy osobnosti súvisí s vyšším rizikom pre vznik inej psychickej poruchy. Poruchy osobnosti sa liečia symptomaticky, vhodná môže byť aj psychoterapia zameraná na korekciu prežívania či správania.