Psychologická poradňa - zodpovedané otázky

Mám problémy cca 4 mesiace a chcem ich vyriešiť čo najskôr. V januári tohto roku som prekonala akýsi panický atak. Pri normálnej debate mi prišlo zle na odpadnutie nevedela som polapiť dych a srdce v hrdle mi tlkotalo extrémne rýchlo. Myslela som si či je to infarkt no po zavolaní RZP mi povedali že to je z nervov a že sa mám ukludniť že to nie je nič vážne. Počas dvoch týždnov potom som mala takéto ataky viackrát.Mávam ich nepravidelne v horšej či lepšej miere doteraz. Bála som sa stále viac a viac, všeobecná lekárka mi predpísala Frontin 0,25. Zabral no vždy len dočasne. Podla potreby. Odvtedy som sa začala viacej kontrolovat.. Začali ma pobolievat rozne časti tela... najprv pravá strana hrudníka čudný pocit, týžden na to bolest hlavy, tlaková ktorá ustála iba v spánku a lieky na nu nezaberali. Myslela som si že mám nádor kedže to prišlo z ničoho nič. Po vyšetrení neurologičkou som zistila že je to z chrbtice a ešte v ten deň ma bolest prešla.. No začala ma boliet ďalšia čast tela.. mala som akoby niečo týžden zaseknuté v hrdle... vyslovene ma bolel hrtan.. zase som si predstavovala katastrofické scenáre a išla som na ORL vyšetrenie.. Doktor povedal že je to z nervov. Tak isto ma bolest v ten deň prešla. Pár dní na to ma začala boliet pravá noha najprv od kolena dole potom v okolí stehna.. divná, neidentifikovatelná... Niekedy akoby nervy inokedy akoby kost alebo sval, no cítila som v tej nohe neistotu a sem ta šklbanie či zvláštne trpnutie a ortoped s neurologom nič nezistili... Všetko som to povedala obvodnej lekárke a ona mi povedala že by som mala ísť na MR mozgu. Pre istotu, pretože takéto migrujúce bolesti sú zvláštne. Po tom, čo mi toto povedala ma noha prestala boliet a zase ma začala boliet hlava.. z toho že si predstavujem čo v tej hlave možem mat..Bolesť tlaková zvláštna migrujúca. Uvedomujem si že to može byt spôsobené hypochondriou alebo trebars GUP? Jednoducho sa mi moja nervová sústava vymyká spod kontroly a neviem si rady.. MR mám až v júny a potrebujem sa sústrediť na prijímačky na medičinu takže neutíchajúcu bolest hlavy si nemožem dovoliť. Prosím teda o radu ako prekonať strach a ako sa psychicky vzchopiť PS: Na bolesť mi nezaberá Ibalgin ani nič podobné.. iba Xanax a lieky s podobným účinkom alebo to keď nemyslím na bolest. Mám 18 a ešte by som pripomenula že dost často rieším problémy s rodinou aleb priatelom a že od prvého panického ataku som prílišne bojazlivá, citlivá a 90 percent dňa rozmýšlam o tom, čo mi može byť.

Mám problémy cca 4 mesiace a chcem ich vyriešiť čo najskôr. V januári tohto roku som prekonala akýsi panický atak. Pri normálnej debate mi prišlo zle na odpadnutie nevedela som polapiť dych a srdce v hrdle mi tlkotalo extrémne rýchlo. Myslela som si či je to infarkt no po zavolaní RZP mi povedali že to je z nervov a že sa mám ukludniť že to nie je nič vážne. Počas dvoch týždnov potom som mala takéto ataky viackrát.Mávam ich nepravidelne v horšej či lepšej miere doteraz. Bála som sa stále viac a viac, všeobecná lekárka mi predpísala Frontin 0,25. Zabral no vždy len dočasne. Podla potreby. Odvtedy som sa začala viacej kontrolovat.. Začali ma pobolievat rozne časti tela... najprv pravá strana hrudníka čudný pocit, týžden na to bolest hlavy, tlaková ktorá ustála iba v spánku a lieky na nu nezaberali. Myslela som si že mám nádor kedže to prišlo z ničoho nič. Po vyšetrení neurologičkou som zistila že je to z chrbtice a ešte v ten deň ma bolest prešla.. No začala ma boliet ďalšia čast tela.. mala som akoby niečo týžden zaseknuté v hrdle... vyslovene ma bolel hrtan.. zase som si predstavovala katastrofické scenáre a išla som na ORL vyšetrenie.. Doktor povedal že je to z nervov. Tak isto ma bolest v ten deň prešla. Pár dní na to ma začala boliet pravá noha najprv od kolena dole potom v okolí stehna.. divná, neidentifikovatelná... Niekedy akoby nervy inokedy akoby kost alebo sval, no cítila som v tej nohe neistotu a sem ta šklbanie či zvláštne trpnutie a ortoped s neurologom nič nezistili... Všetko som to povedala obvodnej lekárke a ona mi povedala že by som mala ísť na MR mozgu. Pre istotu, pretože takéto migrujúce bolesti sú zvláštne. Po tom, čo mi toto povedala ma noha prestala boliet a zase ma začala boliet hlava.. z toho že si predstavujem čo v tej hlave možem mat..Bolesť tlaková zvláštna migrujúca. Uvedomujem si že to može byt spôsobené hypochondriou alebo trebars GUP? Jednoducho sa mi moja nervová sústava vymyká spod kontroly a neviem si rady.. MR mám až v júny a potrebujem sa sústrediť na prijímačky na medičinu takže neutíchajúcu bolest hlavy si nemožem dovoliť. Prosím teda o radu ako prekonať strach a ako sa psychicky vzchopiť PS: Na bolesť mi nezaberá Ibalgin ani nič podobné.. iba Xanax a lieky s podobným účinkom alebo to keď nemyslím na bolest. Mám 18 a ešte by som pripomenula že dost často rieším problémy s rodinou aleb priatelom a že od prvého panického ataku som prílišne bojazlivá, citlivá a 90 percent dňa rozmýšlam o tom, čo mi može byť.

Uverejnené: 17/04/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Som matkou troch detí, najmladšie má 7 mesiacov. Mám velké problémy s manželom a neviem si s tým už poradiť. Čo som otehotnela tretí krát som voči manželovi strašne podozrievavá, vkuse ho sledujem ako sa chová , čo robí, ským telefonuje , vkuse mu kontrolujem mobil, čítam sms, aj emaily, vyvolávam mu do práce a otravujem ho s blbosťami, pýtam sa ho stále kedy príde domov, ak náhodov mešká zisťujem kde bol tak dlho..... To podozrievanie vzniklo na základe toho, že mi viackrát klamal a viem, že má kamarátky s ktorými si stale vypisuje a oslovuje ich miláčik a podobne.Píše si s nimi denne a mne tvrdí, že o nič nejde, že sú to len kámošky, ja ale strašne žiarlim a trápim sa koly tomu .Často myslím aj na to, že ma možno podvádza. Aj sa o tom všetkom rozprávame, on tvrdí že nič zlé nerobí , ja mu však už nedokážem veriť.SOm z toho potom strašne nervózna a nedokážem sa na nič sústrediť, na každého kričím, nechutí mi jesť, trasú sa mi ruky a najradšej by som manžela v takých chvíľach podviedla. Mám pocit, že stašne potrebujem niekoho, kto ma pochopí, kto ma objíme, povie mi že ma ma rád, že nie som len pestúnka a upratovačka v domácnosti. Aj o tom som manželovi hovorila, no odozva žiadna. On sa tvári,že sa nič nedeje a oslovuje ma Andrejka, vlastne vždy mi tak pekne hovoril, ale ja to už neznášam. Prosím poraďte mi čo mám so sebou respektíve s manželom robiť. Som chorá, čo sa vlastne so mnou deje ? Som z toho aky je zúfala. Neberiem žiadne lieky, ani nemám žiadnu chorobu. Akurát, že kojim malú, može to mať na mna nejaký zlý vplyv?

Som matkou troch detí, najmladšie má 7 mesiacov. Mám velké problémy s manželom a neviem si s tým už poradiť. Čo som otehotnela tretí krát som voči manželovi strašne podozrievavá, vkuse ho sledujem ako sa chová , čo robí, ským telefonuje , vkuse mu kontrolujem mobil, čítam sms, aj emaily, vyvolávam mu do práce a otravujem ho s blbosťami, pýtam sa ho stále kedy príde domov, ak náhodov mešká zisťujem kde bol tak dlho..... To podozrievanie vzniklo na základe toho, že mi viackrát klamal a viem, že má kamarátky s ktorými si stale vypisuje a oslovuje ich miláčik a podobne.Píše si s nimi denne a mne tvrdí, že o nič nejde, že sú to len kámošky, ja ale strašne žiarlim a trápim sa koly tomu .Často myslím aj na to, že ma možno podvádza. Aj sa o tom všetkom rozprávame, on tvrdí že nič zlé nerobí , ja mu však už nedokážem veriť.SOm z toho potom strašne nervózna a nedokážem sa na nič sústrediť, na každého kričím, nechutí mi jesť, trasú sa mi ruky a najradšej by som manžela v takých chvíľach podviedla. Mám pocit, že stašne potrebujem niekoho, kto ma pochopí, kto ma objíme, povie mi že ma ma rád, že nie som len pestúnka a upratovačka v domácnosti. Aj o tom som manželovi hovorila, no odozva žiadna. On sa tvári,že sa nič nedeje a oslovuje ma Andrejka, vlastne vždy mi tak pekne hovoril, ale ja to už neznášam. Prosím poraďte mi čo mám so sebou respektíve s manželom robiť. Som chorá, čo sa vlastne so mnou deje ? Som z toho aky je zúfala. Neberiem žiadne lieky, ani nemám žiadnu chorobu. Akurát, že kojim malú, može to mať na mna nejaký zlý vplyv?

Uverejnené: 17/04/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Potrebovala by som poradit vo vztahu k priatelovi. Zijeme spolu rok v spolocnej domacnosti, teraz cakame babatko. Rozumieme si v podstatnych veciach, no obcas sa u nas objavi hadka, a to je vec, v ktorej by som potrebovala poradit. Partner tvrdi, ze vsetky hadky vyvolavam ja, za vsetko som vinna ja...hadka nastane vtedy, ak nieco od neho pozadujem. V podstate sa to toci okolo jednej poziadavky, chcem aby ked sa partner rozhodne niekam ist, aby sme sa na tom ako partneri dohodli, resp. aby som sa o tom nedozvedala posledna, a ako o hotovej veci. Mam vtedy pocit, akoby som nebola sucast jeho zivota. ak mozem uvediem priklad, vcera som sa dozvedela,ze pojde do letneho tabora so svojim 5 rocnym synom z predchadzajuceho manzelstva. Je to krasne, ze sa mu chce venovat, a ja ho v tom len podporujem. Len ma mrzi, ze rozhodnutie odist na tyzden prec bezo mna, urobil bezo mna. Druhy problem je ten, ze ked vyjadrim nespokojnost s tym, ze sa rozhodol bezo mna, velmi ho nahnevam, a ked ho nahnevam, je velmi zakerny. Asi mu mojou reakciou ublizujem, lebo vtedy na oplatku ublizuje on, urobi vzdy vsetky veci o ktorych vie, ze mi ublizia. A nikdy sa neospravedlni. negeneralizujem, nikdy som od neho nepocula prepac, nakolko on si nie je vedomy nijakej chyby. Vsetko vzdy vyvolam ja, a som aj vinnik. Ja si svoju chybu vzdy priznam, a ospravedlnim sa, neviem, napriklad, za nevhodny ton, alebo zle sformulovanu vetu. Stale rozmyslam, ci naozaj to nie je tak, ze pozadujem nieco nad hranicu normalnosti, ze by som mala ja zmenit postoj, zmenit svoje spravanie, reakciu na takuto situaciu. Nechcem vsetku vinu zvalit na neho, len chcem konstruktivnu debatu, ak nastane nezhoda v nazoroch. Nechcem od neho odchadzat, ani sa rozchadzat, chcela by som najst riesenie.

Potrebovala by som poradit vo vztahu k priatelovi. Zijeme spolu rok v spolocnej domacnosti, teraz cakame babatko. Rozumieme si v podstatnych veciach, no obcas sa u nas objavi hadka, a to je vec, v ktorej by som potrebovala poradit. Partner tvrdi, ze vsetky hadky vyvolavam ja, za vsetko som vinna ja...hadka nastane vtedy, ak nieco od neho pozadujem. V podstate sa to toci okolo jednej poziadavky, chcem aby ked sa partner rozhodne niekam ist, aby sme sa na tom ako partneri dohodli, resp. aby som sa o tom nedozvedala posledna, a ako o hotovej veci. Mam vtedy pocit, akoby som nebola sucast jeho zivota. ak mozem uvediem priklad, vcera som sa dozvedela,ze pojde do letneho tabora so svojim 5 rocnym synom z predchadzajuceho manzelstva. Je to krasne, ze sa mu chce venovat, a ja ho v tom len podporujem. Len ma mrzi, ze rozhodnutie odist na tyzden prec bezo mna, urobil bezo mna. Druhy problem je ten, ze ked vyjadrim nespokojnost s tym, ze sa rozhodol bezo mna, velmi ho nahnevam, a ked ho nahnevam, je velmi zakerny. Asi mu mojou reakciou ublizujem, lebo vtedy na oplatku ublizuje on, urobi vzdy vsetky veci o ktorych vie, ze mi ublizia. A nikdy sa neospravedlni. negeneralizujem, nikdy som od neho nepocula prepac, nakolko on si nie je vedomy nijakej chyby. Vsetko vzdy vyvolam ja, a som aj vinnik. Ja si svoju chybu vzdy priznam, a ospravedlnim sa, neviem, napriklad, za nevhodny ton, alebo zle sformulovanu vetu. Stale rozmyslam, ci naozaj to nie je tak, ze pozadujem nieco nad hranicu normalnosti, ze by som mala ja zmenit postoj, zmenit svoje spravanie, reakciu na takuto situaciu. Nechcem vsetku vinu zvalit na neho, len chcem konstruktivnu debatu, ak nastane nezhoda v nazoroch. Nechcem od neho odchadzat, ani sa rozchadzat, chcela by som najst riesenie.

Uverejnené: 17/04/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Mám 25 rokov. Tento problém mám odmalička -strach spať v izbe sama v tme a tichu. Keď som sama musím mať zasvietenú malú lampu a zapnuté rádio, ale aj tak sa lakám každého zvuku, šuchotu, buchotu. Deje sa to hocikde. Proste sama v noci brrrrrrrrr.. neviem čo robiť. Jeden čas som skúsila tabletky na spanie ale z nich som bola na druhý deň k.o. Keď som sa pokúšala povedať to našim doma, tak ma len vysmiali že sa bojím duchov a tým to skončilo..Preto som moc nikdy nepátrala po príčine.Nepamätám si na žiadnu zlú skúsenosť v noci alebo tak až na hádky mojich rodičov, ale neviem či to s tým súvisí..No teraz sa mi to nejako zhorsilo a mne sa zda ze vidim v tme postavy, napr.dnes sa mi to stalo aj v autobuse ked som cestovala z Bratislavy do Nitry a sedela som sama vzdau v tej 5ke a mala som stále pocit že am niekto je, úplne ma chytila triaška tak som si tam musela zasvietiť svtelo..Nerozumiem tomu :-// Doteraz to bolo tak ze ked spala so mnou v izbe sestra bolo dobre, no teraz nespím už ani tak..úplne sa mi zdá že sa všetko hýbe, približuje, strašne som vydesená, potom nespím. Neviem, rozumom si viem povedať že to nemôže tak byť ale nedá sa. Upozorňujem že sa to deje len v noci a takto extrémne to trvá asi 3 týždne.

Mám 25 rokov. Tento problém mám odmalička -strach spať v izbe sama v tme a tichu. Keď som sama musím mať zasvietenú malú lampu a zapnuté rádio, ale aj tak sa lakám každého zvuku, šuchotu, buchotu. Deje sa to hocikde. Proste sama v noci brrrrrrrrr.. neviem čo robiť. Jeden čas som skúsila tabletky na spanie ale z nich som bola na druhý deň k.o. Keď som sa pokúšala povedať to našim doma, tak ma len vysmiali že sa bojím duchov a tým to skončilo..Preto som moc nikdy nepátrala po príčine.Nepamätám si na žiadnu zlú skúsenosť v noci alebo tak až na hádky mojich rodičov, ale neviem či to s tým súvisí..No teraz sa mi to nejako zhorsilo a mne sa zda ze vidim v tme postavy, napr.dnes sa mi to stalo aj v autobuse ked som cestovala z Bratislavy do Nitry a sedela som sama vzdau v tej 5ke a mala som stále pocit že am niekto je, úplne ma chytila triaška tak som si tam musela zasvietiť svtelo..Nerozumiem tomu :-// Doteraz to bolo tak ze ked spala so mnou v izbe sestra bolo dobre, no teraz nespím už ani tak..úplne sa mi zdá že sa všetko hýbe, približuje, strašne som vydesená, potom nespím. Neviem, rozumom si viem povedať že to nemôže tak byť ale nedá sa. Upozorňujem že sa to deje len v noci a takto extrémne to trvá asi 3 týždne.

Uverejnené: 12/04/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

So snubencom sme spolu 2 roky, tento rok sa chceme brat. uz som vam raz pisala ohladne mojej ziarlivoti, velmi ste mi pomohli preto by som sa vam chcela hned podakovat. . teraz mame bohuzial iny problem. preto aj rozmyslam ze odlozim svadbu:( od novembra snubenec robi mimo nasho mesta, domov nedochadza, v dome sefa ma vlastnu izbu s vlastnym vchodom, do aj z prace ho nosi sef.nikam nechodi cez den nakolko byva za dedinou a auto nema ani moped. problem je ze ,niekto, sa nas snazi rozdelit, moj snubenec pracuje v table dance bare- ako casnik, takze je denne v kontakte s 10kockami. asi pred 2 mes. mi ,,znama,, ktora neznasa mojho snubenca povedala, ze ma inu, sa to ale vyriesilo.. ked som u nho, a upratujem stale najdem cierne vlasy- ja som blond, mi vravel ze pracuje s 10 kockamy, vlasy sa prenesu ..to je pravda.. okrem toho mi vravel ze pracuje 7 dni v tyzdni , ze nema chut ani naladu na podvadzanie, na inu... pred par dnami som zase pocula ze ma inu... ja verim mojmu ze inu nema, volame si, smskujeme, neohlasene som isla za nim, bol vo svojej izbe...on ma 33 rokov. za tie 2r co sme spolu sme si pekne a draho byt zariadili, mame pekne auto, na moje narodeniny ma prekvapil vyletom do prahy, mame peknu sumu spolocne nasetrenu-neverim ze by to vsetko riskoval,ci hej ? sex je super, dokonca od kedy sme malo spolu este lespi, peniaze extra nemina, zakazdym ked idem za nim -1-2x do tyzdna mi da vsetky peniaze, proste nevyzera to nijako ze by mal inu.. az na fon. som mala raz ,,skrat,, som mu vravela ze chcem prezriet jeho telef. nieco tam vymazal- neskor sa priznal ze nejake nepekne porno. . v poslednej dobe ma vypnute zvuky na fone, odovodnuje to tym ze chce mat klud.alebo ked mu niekde lezi fon tak displeyom nadol. sam mi vravel ze uz ma toho dost ze stale pocuva ze ma inu, stale vravi ze nic zle neurobil, pracuje 7 dni v tyzdni aby sme sa mali dobre, a ja mu robim stresy.... nechcem mu robit stresy, ja chcem byt tiez stastna, milujem ho z celeho srdca, ale neviem ako sa cez to cele preniest...:(( viem ze sa nikdy nedozviem kto rozprava ze ma inu, kamaratka mi vravela ze je veela ludi co zavidia, co ziarlia...vravela som mu nech zmeni pracu ale nechce lebo dobre zarobi. v tomto sa neda obmakcit.u nho je pravidlo- ked sa da dobre zarobit treba to vyuzit. .. prosim poradte ako sa sprava chlap ktory ma inu ? alebo co si mam vsimat ? ako to vsetko zvladnut? milujeme sa ale bojim sa ze raz si poviem dost:( je velmi stresove pocuvat ze vas snubenec ma inu...a on tvrdi ze nie. inak ziadne dokazy nie su.nikto ho s dotycnou nikde nevidel- udajne sa spolu len rozpravali, a ten rozhovor nevyzeral na rozhovor medzi kolegami.

So snubencom sme spolu 2 roky, tento rok sa chceme brat. uz som vam raz pisala ohladne mojej ziarlivoti, velmi ste mi pomohli preto by som sa vam chcela hned podakovat. . teraz mame bohuzial iny problem. preto aj rozmyslam ze odlozim svadbu:( od novembra snubenec robi mimo nasho mesta, domov nedochadza, v dome sefa ma vlastnu izbu s vlastnym vchodom, do aj z prace ho nosi sef.nikam nechodi cez den nakolko byva za dedinou a auto nema ani moped. problem je ze ,niekto, sa nas snazi rozdelit, moj snubenec pracuje v table dance bare- ako casnik, takze je denne v kontakte s 10kockami. asi pred 2 mes. mi ,,znama,, ktora neznasa mojho snubenca povedala, ze ma inu, sa to ale vyriesilo.. ked som u nho, a upratujem stale najdem cierne vlasy- ja som blond, mi vravel ze pracuje s 10 kockamy, vlasy sa prenesu ..to je pravda.. okrem toho mi vravel ze pracuje 7 dni v tyzdni , ze nema chut ani naladu na podvadzanie, na inu... pred par dnami som zase pocula ze ma inu... ja verim mojmu ze inu nema, volame si, smskujeme, neohlasene som isla za nim, bol vo svojej izbe...on ma 33 rokov. za tie 2r co sme spolu sme si pekne a draho byt zariadili, mame pekne auto, na moje narodeniny ma prekvapil vyletom do prahy, mame peknu sumu spolocne nasetrenu-neverim ze by to vsetko riskoval,ci hej ? sex je super, dokonca od kedy sme malo spolu este lespi, peniaze extra nemina, zakazdym ked idem za nim -1-2x do tyzdna mi da vsetky peniaze, proste nevyzera to nijako ze by mal inu.. az na fon. som mala raz ,,skrat,, som mu vravela ze chcem prezriet jeho telef. nieco tam vymazal- neskor sa priznal ze nejake nepekne porno. . v poslednej dobe ma vypnute zvuky na fone, odovodnuje to tym ze chce mat klud.alebo ked mu niekde lezi fon tak displeyom nadol. sam mi vravel ze uz ma toho dost ze stale pocuva ze ma inu, stale vravi ze nic zle neurobil, pracuje 7 dni v tyzdni aby sme sa mali dobre, a ja mu robim stresy.... nechcem mu robit stresy, ja chcem byt tiez stastna, milujem ho z celeho srdca, ale neviem ako sa cez to cele preniest...:(( viem ze sa nikdy nedozviem kto rozprava ze ma inu, kamaratka mi vravela ze je veela ludi co zavidia, co ziarlia...vravela som mu nech zmeni pracu ale nechce lebo dobre zarobi. v tomto sa neda obmakcit.u nho je pravidlo- ked sa da dobre zarobit treba to vyuzit. .. prosim poradte ako sa sprava chlap ktory ma inu ? alebo co si mam vsimat ? ako to vsetko zvladnut? milujeme sa ale bojim sa ze raz si poviem dost:( je velmi stresove pocuvat ze vas snubenec ma inu...a on tvrdi ze nie. inak ziadne dokazy nie su.nikto ho s dotycnou nikde nevidel- udajne sa spolu len rozpravali, a ten rozhovor nevyzeral na rozhovor medzi kolegami.

Uverejnené: 12/04/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Mám osemnásť rokov mám dobrú rodinu a jednu naozaj dobrú kamarátku ešte z detstva ale kamarátime sa doteraz. Už zo dva tri roky sa mi stupňuje pocit. Nič ma nebaví úplne som stratila všetky emócie, neviem sa pre nič nadchnúť. Baví ma veľa vecí snažím sa nájsť si koníček. Ale akonáhle začnem niečo robiť aj keď sa na to teším už sa na to neteším a nechce sa mi. Strašne ľahko sa nechám ľuďmi ovplyvniť a ľahko ma od všetkého odhovoria. Stratila som pevnú vôľu a nemám žiadne odhodlanie. Nedokážem komunikovať s ľuďmi. Ťažko sa s niekým skamarátim, musí to byť veľmi ukecaný človek aby som s ním našla spoločnú reč. Keď som s ľuďmi nebaví ma počúvať ich aj keď sa snažím stále mi po rozume behajú vlastné myšlienky a to čo hovoria sa mi zdá nudné vôbec ich nevnímam. Chcem už rýchlo odísť aby som ich nemusela počúvať. A keď som sama tak sa cítim strašne osamotená. Chýba mi zábava a smiech. Chcem sa do vecí a rozhovorov pohrúžiť tak ako kedysi. Chcem mať to odhodlanie a odvahu čo som vždy mávala a nie len od všetkého cúvam. Veľmi sa snažím, púšťam sa do nových vecí ale vždy sa zľaknem a cúvnem a som zasa tam kde som bola. Ako mám zasa nájsť sama seba? Ja vidím aj cítim že toto ja nie som.

Mám osemnásť rokov mám dobrú rodinu a jednu naozaj dobrú kamarátku ešte z detstva ale kamarátime sa doteraz. Už zo dva tri roky sa mi stupňuje pocit. Nič ma nebaví úplne som stratila všetky emócie, neviem sa pre nič nadchnúť. Baví ma veľa vecí snažím sa nájsť si koníček. Ale akonáhle začnem niečo robiť aj keď sa na to teším už sa na to neteším a nechce sa mi. Strašne ľahko sa nechám ľuďmi ovplyvniť a ľahko ma od všetkého odhovoria. Stratila som pevnú vôľu a nemám žiadne odhodlanie. Nedokážem komunikovať s ľuďmi. Ťažko sa s niekým skamarátim, musí to byť veľmi ukecaný človek aby som s ním našla spoločnú reč. Keď som s ľuďmi nebaví ma počúvať ich aj keď sa snažím stále mi po rozume behajú vlastné myšlienky a to čo hovoria sa mi zdá nudné vôbec ich nevnímam. Chcem už rýchlo odísť aby som ich nemusela počúvať. A keď som sama tak sa cítim strašne osamotená. Chýba mi zábava a smiech. Chcem sa do vecí a rozhovorov pohrúžiť tak ako kedysi. Chcem mať to odhodlanie a odvahu čo som vždy mávala a nie len od všetkého cúvam. Veľmi sa snažím, púšťam sa do nových vecí ale vždy sa zľaknem a cúvnem a som zasa tam kde som bola. Ako mám zasa nájsť sama seba? Ja vidím aj cítim že toto ja nie som.

Uverejnené: 12/04/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Asi pred 4 rokmi som zacala mat uzkostne stavy.triaska, bušenie srdca atd...s toho pred rokom som navstevovala psychiatra ktory mi nasadil antidepresiva ktore som ale prestala brat pretoze mi ziadne nesedeli a proste som sa bala ze to na mne ludia uvidia ze som na liekoch a ze nejsom v pohode a zdrava atd.. asi pol roka som bola bez depresii, fungovala som avsak teraz pracujem uz 4 mesiace vo velkej firme kde je namahava praca a vela ludi, nakolko mam socialnu fobiu tak sa mi neda dobre fungovat.asi pred 2 tyzdnami som citila strasne vycerpanie, velke bolesti hlavy prestala som jest, schudla som 8 kilo, nespavam tak ako mam a mam nevysvetlitelny strach a neviem coho sa bojim, isla som teda na pohotovost kde mi pichli nejaku injekciu lebo uz som vobec nefungovala, mala som nizky tlak a diagnozu f 40 a f 41.som teda na pn.zajtra som objednana k psychiatricke a neviem co si pocat nechcem brat antidepresiva a zajtra sa musim nechat vypisat s pn lebo inac by ma s prace vyhodili. navyse som asi po roku uzivania hormonalnej antikoncepcie vysadila a citim sa este horsie, bojim sa vsetkeho a vsetkych, nejdem sama ani do obchodu a strasne som naviazana na priatela vsade som len s nim aj v praci.citim ze moj mozog uplne vyhorel a vobec sa necitim dobre telesne je mi na odpadnutie, citim velky tlak na hlave a velky bezdvovodny smutok, velmi ma to obmedzuje vo vsetkom prosim poradte mi co vlastne je moj najvetsi problem a co si o tom myslite vy, nemam vobec sebavedomie, aj ked mi 100 ludi za den povie ako mi to pristane,neverim tomu a ked na mna niekdo prehovori mam taky stav ze zo mna nevypadne ani slovko a aj po dlhsom rozpravani sa strasne unavim a niektore pismena sa mi tazko vyslovuju napr. S,č ...mala som ist aj na umg vysetrenie kvoli miastene gravidis avsak som musela odcestovat do prace. Velmi sa bojim a uz neviem co mi je, nechcem takto zit je to utrpenie.

Asi pred 4 rokmi som zacala mat uzkostne stavy.triaska, bušenie srdca atd...s toho pred rokom som navstevovala psychiatra ktory mi nasadil antidepresiva ktore som ale prestala brat pretoze mi ziadne nesedeli a proste som sa bala ze to na mne ludia uvidia ze som na liekoch a ze nejsom v pohode a zdrava atd.. asi pol roka som bola bez depresii, fungovala som avsak teraz pracujem uz 4 mesiace vo velkej firme kde je namahava praca a vela ludi, nakolko mam socialnu fobiu tak sa mi neda dobre fungovat.asi pred 2 tyzdnami som citila strasne vycerpanie, velke bolesti hlavy prestala som jest, schudla som 8 kilo, nespavam tak ako mam a mam nevysvetlitelny strach a neviem coho sa bojim, isla som teda na pohotovost kde mi pichli nejaku injekciu lebo uz som vobec nefungovala, mala som nizky tlak a diagnozu f 40 a f 41.som teda na pn.zajtra som objednana k psychiatricke a neviem co si pocat nechcem brat antidepresiva a zajtra sa musim nechat vypisat s pn lebo inac by ma s prace vyhodili. navyse som asi po roku uzivania hormonalnej antikoncepcie vysadila a citim sa este horsie, bojim sa vsetkeho a vsetkych, nejdem sama ani do obchodu a strasne som naviazana na priatela vsade som len s nim aj v praci.citim ze moj mozog uplne vyhorel a vobec sa necitim dobre telesne je mi na odpadnutie, citim velky tlak na hlave a velky bezdvovodny smutok, velmi ma to obmedzuje vo vsetkom prosim poradte mi co vlastne je moj najvetsi problem a co si o tom myslite vy, nemam vobec sebavedomie, aj ked mi 100 ludi za den povie ako mi to pristane,neverim tomu a ked na mna niekdo prehovori mam taky stav ze zo mna nevypadne ani slovko a aj po dlhsom rozpravani sa strasne unavim a niektore pismena sa mi tazko vyslovuju napr. S,č ...mala som ist aj na umg vysetrenie kvoli miastene gravidis avsak som musela odcestovat do prace. Velmi sa bojim a uz neviem co mi je, nechcem takto zit je to utrpenie.

Uverejnené: 12/04/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Uz je to vyse roka( 1rok a 5 mesiacov) co som si vsimla zmenu v mojom spravni na verejnosti. Moje spravanie je pre mna v poslednej dobe tak trochu pritazou, myslim si, ze si sama komlikujem svoje posobenie v spolocnosti. V poslednej dobe sa mi casto stava, ze sa neviem uvolnit a prepadne ma divny pocit pri stretnuti alebo zoznamovani sa s novymi ludmi. Spociatku som si myslela, ze o nic nejde, no tieto divne pocity som casom zacala prezivat pravidelne aj pri svojich blizkych znamych ak som vo vacsej partii ludi. Myslim, ze by som to charakterizovala ako navaly nekontrolovanej uzkosti, ktoru v danej situacii neviem nijako potlacit. S ludmi v mojom okoli si nemam co povedat, neviem sa zapojit do debaty, neviem sa bavit a tesit sa z malickosti a suvisle povedat jednu zmysluplnu vetu, ako kedysi. Ak zacnem rozpravat mam pocit, ze vsetky pohlady ludi sa upieraju na mna a ja nie som ani vtipna ani stastna, ale zato poriadne nervozna. V kruhu svojich blizkych sa citim ako kvopka nestasia, bez zivotnej energie. Zatial sa spolocnosti cielene nevyhybam, avsak mala som par dohodnutych stretnuti s mojimi priatelmi, ktore som kvoli tymto pocitom radsej zrusila, mala som totiz strach, ze ma zase prepadne uzkost a ze sa strapnim, zacnu sa mi trias ruky a ta nervozita by ma asi polozila. Moje sebavedomie tiez rapidne klesa. Spociatku som tomuto prezivaniu neprikladala velky vyznam lebo co sa poznam, tremu a mensi stres ako pri skuskach na VŠ som prezivala odiakziva, moj spolocensky zivot mi to však nekomplikovalo. Som dosť spoločensky a živy človek (bola som), ktorý miluje svojich priatelov, rodinu a ludi. Chyba mi zivotne naplnenie kedze nemam partnera, ale myslim, ze ta uzkost nesuvisi priamo s tym a tiez myslim, ze to nie je depresia, pretoze vsetky tieto stavy prezivam iba v konkretnych momentoch a situaciach s ludmi. Dalsia vec, ktora podla mna suvisi priamo s mojim problemom, su bolesti zaludka a male afty, ktore mi pri nedavnom vysetreni zistili lekari. Je mi z toho do placu lebo si neviem rady aj ked viem, ze sa mi to deje, a pretoze viem, ze som bola mile, pekne, spontannne a usmievave dievca s velkou chutou zit a spoznavat. ...moja otazka je teda: myslite si, ze je moj problem vazny? co teda dalej? uvažovala som o tom, ze navštivym psychiatra no neviem, ci by mi pomohol? zabudla som spomenut, ze som ucitelka a teda denno denne pracujem s ludmi.

Uz je to vyse roka( 1rok a 5 mesiacov) co som si vsimla zmenu v mojom spravni na verejnosti. Moje spravanie je pre mna v poslednej dobe tak trochu pritazou, myslim si, ze si sama komlikujem svoje posobenie v spolocnosti. V poslednej dobe sa mi casto stava, ze sa neviem uvolnit a prepadne ma divny pocit pri stretnuti alebo zoznamovani sa s novymi ludmi. Spociatku som si myslela, ze o nic nejde, no tieto divne pocity som casom zacala prezivat pravidelne aj pri svojich blizkych znamych ak som vo vacsej partii ludi. Myslim, ze by som to charakterizovala ako navaly nekontrolovanej uzkosti, ktoru v danej situacii neviem nijako potlacit. S ludmi v mojom okoli si nemam co povedat, neviem sa zapojit do debaty, neviem sa bavit a tesit sa z malickosti a suvisle povedat jednu zmysluplnu vetu, ako kedysi. Ak zacnem rozpravat mam pocit, ze vsetky pohlady ludi sa upieraju na mna a ja nie som ani vtipna ani stastna, ale zato poriadne nervozna. V kruhu svojich blizkych sa citim ako kvopka nestasia, bez zivotnej energie. Zatial sa spolocnosti cielene nevyhybam, avsak mala som par dohodnutych stretnuti s mojimi priatelmi, ktore som kvoli tymto pocitom radsej zrusila, mala som totiz strach, ze ma zase prepadne uzkost a ze sa strapnim, zacnu sa mi trias ruky a ta nervozita by ma asi polozila. Moje sebavedomie tiez rapidne klesa. Spociatku som tomuto prezivaniu neprikladala velky vyznam lebo co sa poznam, tremu a mensi stres ako pri skuskach na VŠ som prezivala odiakziva, moj spolocensky zivot mi to však nekomplikovalo. Som dosť spoločensky a živy človek (bola som), ktorý miluje svojich priatelov, rodinu a ludi. Chyba mi zivotne naplnenie kedze nemam partnera, ale myslim, ze ta uzkost nesuvisi priamo s tym a tiez myslim, ze to nie je depresia, pretoze vsetky tieto stavy prezivam iba v konkretnych momentoch a situaciach s ludmi. Dalsia vec, ktora podla mna suvisi priamo s mojim problemom, su bolesti zaludka a male afty, ktore mi pri nedavnom vysetreni zistili lekari. Je mi z toho do placu lebo si neviem rady aj ked viem, ze sa mi to deje, a pretoze viem, ze som bola mile, pekne, spontannne a usmievave dievca s velkou chutou zit a spoznavat. ...moja otazka je teda: myslite si, ze je moj problem vazny? co teda dalej? uvažovala som o tom, ze navštivym psychiatra no neviem, ci by mi pomohol? zabudla som spomenut, ze som ucitelka a teda denno denne pracujem s ludmi.

Uverejnené: 12/04/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Mam 33rokov, za sebou rozvod, roky som zila uplne krasne sama so sebou a teraz mam snubenca a cakame dieta. Zacina mi krasna etapa v zivote o ktorej som vzdy snivala. Problem mam v tom ze som sa zamotala so zenou ktora je v rovnakom veku, ma manzela a dve deti a vzdy chcela az prilis vela casu travit so mnou skoro kazdy druhy den a stale mi hovorila a stazovala sa aka je nestastna, nadavala na manzela a pod. Vzdy som ju vypocula a snazila sa jej pomoct-ale prisla som na to ze ona pomoc vlastne nechce-chce iba nadavat a ja aby som sedela a pocuvala to. Odporucila som jej psychologa, aj tam chodila a prestala, nepriznala sa co jej psycholog hovoril. Zacala som sa jej vyhybat, nezdvihat telefony-lebo ked som jej zdvihla tak ma milo ale aj tak castovala preco jej nezdviham,kde som bola, kde pojdem-je mi to smiesne lebo moj priatel co mi je tak blizky ma takto NEPRENASLEDUJE. Zacala otravovat mojich blizkych osobne a aj telefonicky-lebo byvaju v blizkosti a cislo ma len na to ak by sa jej nieco stalo,kym ma manzela cely den v praci a pod. a ona to takto zneuziva.. otazkami kde som momentalne kde sa nachadzam a pod.Ved ani moji blizki niekedy nevedia kde som, som napriklad na prechadzke sama so sebou a podobne-nezijeme v jednom dome.. Nemam na nu sil-povedala som ze som tehotna a chcem sa venovat sama sebe-dlho sme na dietatko cakali.. Ako jej to mam este vysvetlit-nechcem ublizovat, ale ona mne moze? Co s tym, mala som kopu priatelov ale toto nie je kamaratstvo, je emocionalne nedospela zena, nedokaze byt sama so sebou a je plna pesimizmu, nevie si vazit ludi okolo seba-ja sa takymto ludom vyhybam. Ked clovek chce poviem svoj nazor, pomozem ale su urcite hranice. Ako keby bola zla ze som otehotnela a uz sa nebudem venovat jej. Vyhybam sa jej lebo nepotrebujem taku kamaratku, ked sa chcem venovat zachvilu babetku a svojmu buducemu manzelovi. Stretavam sa aj s inymi kamaratkami raz za par mesiacov a je to ok. Kazdy mame svoje rodiny..Sranda je este v tom, ze je to uz tretia taka zena podobna ktora sa v mojom zivote vyskytla za sebou. Co ich pritahujem? Tych dvoch zien predchadzajucich som sa zbavila tak-ze zazila som s nimi sok ked mi vycitali ako pubertiacky ze preco sa s nimi nekamaratim,preco nejdem von ked oni chcu,preco sa im nezdoverujem o imtimnosiach s mojim priatelom..vzdy som im musela byt po chuti-ale prisiel mi do zivota muz a kedze aj oni maju svoje rodiny-aj ja som chcela zacat novy manzelsky zivot, deti a tak. Jasne som im povedala-ze sa uz nechcem stretavat a bude to tak najlepsie-lebo im nedokazem pomoct s ich povahou.. Rozisli sa somnou v hneve, ale ja ich lutujem.. Priatel mi povedal ze su bohuzial chore..A treba sa im radsej vyhnut lebo teraz je pre nas dolezite dietatko ktore cakame a potrebujem byt v klude..Co s tou tretou zenou?

Mam 33rokov, za sebou rozvod, roky som zila uplne krasne sama so sebou a teraz mam snubenca a cakame dieta. Zacina mi krasna etapa v zivote o ktorej som vzdy snivala. Problem mam v tom ze som sa zamotala so zenou ktora je v rovnakom veku, ma manzela a dve deti a vzdy chcela az prilis vela casu travit so mnou skoro kazdy druhy den a stale mi hovorila a stazovala sa aka je nestastna, nadavala na manzela a pod. Vzdy som ju vypocula a snazila sa jej pomoct-ale prisla som na to ze ona pomoc vlastne nechce-chce iba nadavat a ja aby som sedela a pocuvala to. Odporucila som jej psychologa, aj tam chodila a prestala, nepriznala sa co jej psycholog hovoril. Zacala som sa jej vyhybat, nezdvihat telefony-lebo ked som jej zdvihla tak ma milo ale aj tak castovala preco jej nezdviham,kde som bola, kde pojdem-je mi to smiesne lebo moj priatel co mi je tak blizky ma takto NEPRENASLEDUJE. Zacala otravovat mojich blizkych osobne a aj telefonicky-lebo byvaju v blizkosti a cislo ma len na to ak by sa jej nieco stalo,kym ma manzela cely den v praci a pod. a ona to takto zneuziva.. otazkami kde som momentalne kde sa nachadzam a pod.Ved ani moji blizki niekedy nevedia kde som, som napriklad na prechadzke sama so sebou a podobne-nezijeme v jednom dome.. Nemam na nu sil-povedala som ze som tehotna a chcem sa venovat sama sebe-dlho sme na dietatko cakali.. Ako jej to mam este vysvetlit-nechcem ublizovat, ale ona mne moze? Co s tym, mala som kopu priatelov ale toto nie je kamaratstvo, je emocionalne nedospela zena, nedokaze byt sama so sebou a je plna pesimizmu, nevie si vazit ludi okolo seba-ja sa takymto ludom vyhybam. Ked clovek chce poviem svoj nazor, pomozem ale su urcite hranice. Ako keby bola zla ze som otehotnela a uz sa nebudem venovat jej. Vyhybam sa jej lebo nepotrebujem taku kamaratku, ked sa chcem venovat zachvilu babetku a svojmu buducemu manzelovi. Stretavam sa aj s inymi kamaratkami raz za par mesiacov a je to ok. Kazdy mame svoje rodiny..Sranda je este v tom, ze je to uz tretia taka zena podobna ktora sa v mojom zivote vyskytla za sebou. Co ich pritahujem? Tych dvoch zien predchadzajucich som sa zbavila tak-ze zazila som s nimi sok ked mi vycitali ako pubertiacky ze preco sa s nimi nekamaratim,preco nejdem von ked oni chcu,preco sa im nezdoverujem o imtimnosiach s mojim priatelom..vzdy som im musela byt po chuti-ale prisiel mi do zivota muz a kedze aj oni maju svoje rodiny-aj ja som chcela zacat novy manzelsky zivot, deti a tak. Jasne som im povedala-ze sa uz nechcem stretavat a bude to tak najlepsie-lebo im nedokazem pomoct s ich povahou.. Rozisli sa somnou v hneve, ale ja ich lutujem.. Priatel mi povedal ze su bohuzial chore..A treba sa im radsej vyhnut lebo teraz je pre nas dolezite dietatko ktore cakame a potrebujem byt v klude..Co s tou tretou zenou?

Uverejnené: 28/03/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Mam dospeleho syna ktory ma velmi problem navstivit lekara, mam podozrenie ze ma cukrovku-dedicnu, ale o navsteve lekara nechce ani pocut...ma este jeden velmi problem...casto chodil autom na dovolenku do chorvatska od minule roka nedokaze prejst cez tunel, ani cez serpentiny...dokonca sme museli zrusit dovolenku...ma prave tento rok 40 rokov, bojim sa aby nieco nepremeskal....taketo pocity ma aj jeho otec...ale ten na este bojacnost z lietania.., ale najviac ma trapi to ze nechce ist na preventivnu prehliadku....u mna to nevidi, chodim pravidelne, stravuje sa velmi dobre...vacsinou bio, zeleninu, vela ovocia a kvalitne potraviny, co mam podla vas urobit, aby si dal urobit vysetrenie.

Mam dospeleho syna ktory ma velmi problem navstivit lekara, mam podozrenie ze ma cukrovku-dedicnu, ale o navsteve lekara nechce ani pocut...ma este jeden velmi problem...casto chodil autom na dovolenku do chorvatska od minule roka nedokaze prejst cez tunel, ani cez serpentiny...dokonca sme museli zrusit dovolenku...ma prave tento rok 40 rokov, bojim sa aby nieco nepremeskal....taketo pocity ma aj jeho otec...ale ten na este bojacnost z lietania.., ale najviac ma trapi to ze nechce ist na preventivnu prehliadku....u mna to nevidi, chodim pravidelne, stravuje sa velmi dobre...vacsinou bio, zeleninu, vela ovocia a kvalitne potraviny, co mam podla vas urobit, aby si dal urobit vysetrenie.

Uverejnené: 28/03/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Mám 17 rokov a už druhý rok chodím na gymnázium, podstatne dosť náročné. Nevidím to ako zlú voľbu školy, pretože som bola už od základnej vedená na poctivejšie učenie a rok po roku to už išlo samo, čiže som problémy zvládať školu vôbec nemala. Teraz na gympli tiež všetko zvládam aj keď nie na výborné výsledky, ale všetko sa mi zdá v poriadku až na jednu vec. Som veľmi rozrušená a nedokážem sa ani učiť pretože mám v hlave iba to ako mám toho veľa, že sa to nestihnem naučiť a fakt ten, že moji spolužiaci sa to naučia hneď bez akýchkoľvek trápení, keď ja sa nad tým trápim celú večnosť. Nedokážem si ani zapamätať, keď mi niekto povie vetu a ja ju mám zopakovať tak si ju už vôbec nepamätám a nech sa snažím ako snažím, nejde to. Dnes ráno som vstala vystresovaná lebo mám v podstate vymeškaný jeden týždeň, teda veľa písomiek a veľmi sa bojím že to nezvládnem aj keď si stále hovorím, že je jedno akú známku dostanem, pretože aj rodičia majú radšej zdravú dcéru s horšími známkami ako nejakú psychickú trosku s veľmi dobrými výsledkami. Mám pocit že sa nervovo zrútim, nedokážem sa ani sústrediť na to, čo sa učím, celá sa chvejem a nedokážem sa upokojiť. Aj keď sa mi to nachvíľu podarí, o chvíľu to príde znova. Už to trvá nejaký ten čas, pred testami som úplne v strese, no ten po čase opadne potom som úplne v pohode a keď prídem domov, rozbolí ma pravidelne hlava a mávam migrény. Keď sú pokojnejšie dni tak je všetko v poriadku. Dokonca aj v škole keď odpovedám ústne, po chvíli sa mi začne triasť hlas a dostanem sa do stresu aj z toho. Pozerala som sa aj na internete po nejakých upokojujúcich liekoch, napríklad Persen tablety, no nechcem ostať na nich závislá.Nemám ani zdravotné ťažkosti, lieky neužívam žiadne. Stravujem sa ako normálny človek, jem takmer všetko, ovocie, zelenina, vitamíny. Skutočne už neviem čo mám robiť, pretože keď si predstavím čo ma ešte čaká v škole a potom na výške, nedokážem ani rozmýšľať nad banálnymi vecami. Všetci mi vravia v škole že som flegmatik a že vyzerám, že mi je všetko čo sa týka školy v podstate jedno, no tak nie je. Proste to v sebe skrývam a dusím.

Mám 17 rokov a už druhý rok chodím na gymnázium, podstatne dosť náročné. Nevidím to ako zlú voľbu školy, pretože som bola už od základnej vedená na poctivejšie učenie a rok po roku to už išlo samo, čiže som problémy zvládať školu vôbec nemala. Teraz na gympli tiež všetko zvládam aj keď nie na výborné výsledky, ale všetko sa mi zdá v poriadku až na jednu vec. Som veľmi rozrušená a nedokážem sa ani učiť pretože mám v hlave iba to ako mám toho veľa, že sa to nestihnem naučiť a fakt ten, že moji spolužiaci sa to naučia hneď bez akýchkoľvek trápení, keď ja sa nad tým trápim celú večnosť. Nedokážem si ani zapamätať, keď mi niekto povie vetu a ja ju mám zopakovať tak si ju už vôbec nepamätám a nech sa snažím ako snažím, nejde to. Dnes ráno som vstala vystresovaná lebo mám v podstate vymeškaný jeden týždeň, teda veľa písomiek a veľmi sa bojím že to nezvládnem aj keď si stále hovorím, že je jedno akú známku dostanem, pretože aj rodičia majú radšej zdravú dcéru s horšími známkami ako nejakú psychickú trosku s veľmi dobrými výsledkami. Mám pocit že sa nervovo zrútim, nedokážem sa ani sústrediť na to, čo sa učím, celá sa chvejem a nedokážem sa upokojiť. Aj keď sa mi to nachvíľu podarí, o chvíľu to príde znova. Už to trvá nejaký ten čas, pred testami som úplne v strese, no ten po čase opadne potom som úplne v pohode a keď prídem domov, rozbolí ma pravidelne hlava a mávam migrény. Keď sú pokojnejšie dni tak je všetko v poriadku. Dokonca aj v škole keď odpovedám ústne, po chvíli sa mi začne triasť hlas a dostanem sa do stresu aj z toho. Pozerala som sa aj na internete po nejakých upokojujúcich liekoch, napríklad Persen tablety, no nechcem ostať na nich závislá.Nemám ani zdravotné ťažkosti, lieky neužívam žiadne. Stravujem sa ako normálny človek, jem takmer všetko, ovocie, zelenina, vitamíny. Skutočne už neviem čo mám robiť, pretože keď si predstavím čo ma ešte čaká v škole a potom na výške, nedokážem ani rozmýšľať nad banálnymi vecami. Všetci mi vravia v škole že som flegmatik a že vyzerám, že mi je všetko čo sa týka školy v podstate jedno, no tak nie je. Proste to v sebe skrývam a dusím.

Uverejnené: 28/03/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Ohľadom mojej mami. Je to človek ktorý má evidentne nejaký psychycký problém. Čoraz častejšie sa jej stáva(v primere raz za týždeň), že príde domov opitá a tvrdí , že je to preto lebo jej nik nerozumie. Nieje to ale ešte úplný prípad alkoholika, lebo doma nepije , nemá poskrývane fľaše atď. Ale proste vyhľadáva spoločnosť v ktorej sa vždy opije, ale až veľmi, neraz som ju musel ukladať do postele. Som jej jediný syn(25 rokov) a žijeme v dome jej mami od mojho narodenia (otca som nepoznal). Zo začiatku to tak nebolo , tento stav, ale už trvá asi tak 7 rokov a bojím sa , že sa to zhoršuje. I keď po každej takej \"akci\" mama sľubuje, že to bolo naposledy , stále sa to opakuje. Nepomáha ani rozhovor , ani vyhrážky nič. Chcel by som s ňou navštíviť psychológa, ale obávam sa , že ani to by nepomohlo. Ja ani neviem ako sa ku takému psychlógovi chodí. Bojím sa , že vďaka tomu príde o prácu a keď sa ja osamostatním tak ju nebudem chcie vídať, lebo sa za ňu hambím (preto som ju ani na stužkovú nepozval) Je to situácia v ktorej si neviem dať rady a veľmi ma to trápi ako aj celú rodinu, nechem aby to skončilo nejakou tragédiou.

Ohľadom mojej mami. Je to človek ktorý má evidentne nejaký psychycký problém. Čoraz častejšie sa jej stáva(v primere raz za týždeň), že príde domov opitá a tvrdí , že je to preto lebo jej nik nerozumie. Nieje to ale ešte úplný prípad alkoholika, lebo doma nepije , nemá poskrývane fľaše atď. Ale proste vyhľadáva spoločnosť v ktorej sa vždy opije, ale až veľmi, neraz som ju musel ukladať do postele. Som jej jediný syn(25 rokov) a žijeme v dome jej mami od mojho narodenia (otca som nepoznal). Zo začiatku to tak nebolo , tento stav, ale už trvá asi tak 7 rokov a bojím sa , že sa to zhoršuje. I keď po každej takej \"akci\" mama sľubuje, že to bolo naposledy , stále sa to opakuje. Nepomáha ani rozhovor , ani vyhrážky nič. Chcel by som s ňou navštíviť psychológa, ale obávam sa , že ani to by nepomohlo. Ja ani neviem ako sa ku takému psychlógovi chodí. Bojím sa , že vďaka tomu príde o prácu a keď sa ja osamostatním tak ju nebudem chcie vídať, lebo sa za ňu hambím (preto som ju ani na stužkovú nepozval) Je to situácia v ktorej si neviem dať rady a veľmi ma to trápi ako aj celú rodinu, nechem aby to skončilo nejakou tragédiou.

Uverejnené: 28/03/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Mám osemnásť rokov mám dobrú rodinu a jednu naozaj dobrú kamarátku ešte z detstva ale kamarátime sa doteraz. Už zo dva tri roky sa mi stupňuje pocit. Nič ma nebaví úplne som stratila všetky emócie, neviem sa pre nič nadchnúť. Baví ma veľa vecí snažím sa nájsť si koníček. Ale akonáhle začnem niečo robiť aj keď sa na to teším už sa na to neteším a nechce sa mi. Strašne ľahko sa nechám ľuďmi ovplyvniť a ľahko ma od všetkého odhovoria. Stratila som pevnú vôľu a nemám žiadne odhodlanie. Nedokážem komunikovať s ľuďmi. Ťažko sa s niekým skamarátim, musí to byť veľmi ukecaný človek aby som s ním našla spoločnú reč. Keď som s ľuďmi nebaví ma počúvať ich aj keď sa snažím stále mi po rozume behajú vlastné myšlienky a to čo hovoria sa mi zdá nudné vôbec ich nevnímam. Chcem už rýchlo odísť aby som ich nemusela počúvať. A keď som sama tak sa cítim strašne osamotená. Chýba mi zábava a smiech. Chcem sa do vecí a rozhovorov pohrúžiť tak ako kedysi. Chcem mať to odhodlanie a odvahu čo som vždy mávala a nie len od všetkého cúvam. Veľmi sa snažím, púšťam sa do nových vecí ale vždy sa zľaknem a cúvnem a som zasa tam kde som bola. Ako mám zasa nájsť sama seba? Ja vidím aj cítim že toto ja nie som.

Mám osemnásť rokov mám dobrú rodinu a jednu naozaj dobrú kamarátku ešte z detstva ale kamarátime sa doteraz. Už zo dva tri roky sa mi stupňuje pocit. Nič ma nebaví úplne som stratila všetky emócie, neviem sa pre nič nadchnúť. Baví ma veľa vecí snažím sa nájsť si koníček. Ale akonáhle začnem niečo robiť aj keď sa na to teším už sa na to neteším a nechce sa mi. Strašne ľahko sa nechám ľuďmi ovplyvniť a ľahko ma od všetkého odhovoria. Stratila som pevnú vôľu a nemám žiadne odhodlanie. Nedokážem komunikovať s ľuďmi. Ťažko sa s niekým skamarátim, musí to byť veľmi ukecaný človek aby som s ním našla spoločnú reč. Keď som s ľuďmi nebaví ma počúvať ich aj keď sa snažím stále mi po rozume behajú vlastné myšlienky a to čo hovoria sa mi zdá nudné vôbec ich nevnímam. Chcem už rýchlo odísť aby som ich nemusela počúvať. A keď som sama tak sa cítim strašne osamotená. Chýba mi zábava a smiech. Chcem sa do vecí a rozhovorov pohrúžiť tak ako kedysi. Chcem mať to odhodlanie a odvahu čo som vždy mávala a nie len od všetkého cúvam. Veľmi sa snažím, púšťam sa do nových vecí ale vždy sa zľaknem a cúvnem a som zasa tam kde som bola. Ako mám zasa nájsť sama seba? Ja vidím aj cítim že toto ja nie som.

Uverejnené: 21/03/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Chcela by som sa opytat na moj problem s liecbou panickej poruchy. Lieky uzivam od novembra 2011 a to Neurol 0,25mg-pol tbl rano a 1 vecer a Citalec 20 pol tbl rano. Lekar povedal,ze som v liecbe este malo a davky mi zatial neznizuje,myslim si, ze reagujem dobre na lieky, citim sa fajn, viem, ze pri tychto liekoch treba vysadzat postupne ale aj vas by som sa chcela opytat ci liecba trva dlho ako mi povedal min.rok? Dnes mi lekarnicka povedala, ze Neurol sa vacsinou uziva len pri akutnych stavoch, Citalec treba brat pravidelne,rada by som Neurol vysadila uplne ved ked sa teda uziva iba pri akutnych stavoch. A este jedna otazka, preco sa moze choroba vratit po prelieceni? Citala som aj na forach, ze ludom po liecbe sa vratili stavy uzkosti. Ako je mozne, ze pri liekoch sa moze uzkost objavit a aj zvysovat davky sa musia?

Chcela by som sa opytat na moj problem s liecbou panickej poruchy. Lieky uzivam od novembra 2011 a to Neurol 0,25mg-pol tbl rano a 1 vecer a Citalec 20 pol tbl rano. Lekar povedal,ze som v liecbe este malo a davky mi zatial neznizuje,myslim si, ze reagujem dobre na lieky, citim sa fajn, viem, ze pri tychto liekoch treba vysadzat postupne ale aj vas by som sa chcela opytat ci liecba trva dlho ako mi povedal min.rok? Dnes mi lekarnicka povedala, ze Neurol sa vacsinou uziva len pri akutnych stavoch, Citalec treba brat pravidelne,rada by som Neurol vysadila uplne ved ked sa teda uziva iba pri akutnych stavoch. A este jedna otazka, preco sa moze choroba vratit po prelieceni? Citala som aj na forach, ze ludom po liecbe sa vratili stavy uzkosti. Ako je mozne, ze pri liekoch sa moze uzkost objavit a aj zvysovat davky sa musia?

Uverejnené: 14/03/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Už asi od 14 tich trpím depresiami, vtedy som trpela sebapoškodzovaním, po par navštevach u psychiatričky mi boli predpísane antidepresiva a povedala, že z toho vyrastiem a depresie su vyvovalne dospievaním. Potom , čo som zacala brat antidepresiva, sa moj stav zlepšil, prestala som so sebapoškodzovaním, lepšie sa mi darilo v škole, celkovo som sa cítila o mnoho lepšie, ešte dlhšie potom, čo som ich dobrala som sa cítila dobre, no v 16tich sa moje depresie opäť vrátili a ešte horšie, nedokázala som nijako fungovať, zneužívala som lieky a alkohol, nechodila do školy, mala som dosť zlý priemer, pohádala som sa snáď so všetkými priateľmi. Snažila som sa to celé nejako napraviť, zlepšiť svôj život a chvíľu som mala pocit, že sa mi to aj darilo, bola som naozaj šťastná, našla som si nových priateľov, uživala si život, po starých depresiách ani stopy. Chcela som to udržať tak, čo najdlhšie, bránila som sa akejkoľvek zlej nálade, chcela som si len užívať a na nič nemyslieť. No všetko sa to vrátilo späť. Predtým so cítila aspoň smútok, niečo, no teraz ma prepadajú len stavy úplnej prázdnoty, beznádeje, ničoty, osamelosti, akoby nebolo už vôbec nič, niekedy mám pocit, že také pocity sa pri triezvom rozume ani nedajú zvládnuť. Okrem toho ma skoro stále prenasledujú pocity menejcennosti a v podstate nulového sebavedomia, strašne často sa mi rapídne menia nálady, občas mám pocity hnevu ani neviem na čo vlastne.

Už asi od 14 tich trpím depresiami, vtedy som trpela sebapoškodzovaním, po par navštevach u psychiatričky mi boli predpísane antidepresiva a povedala, že z toho vyrastiem a depresie su vyvovalne dospievaním. Potom , čo som zacala brat antidepresiva, sa moj stav zlepšil, prestala som so sebapoškodzovaním, lepšie sa mi darilo v škole, celkovo som sa cítila o mnoho lepšie, ešte dlhšie potom, čo som ich dobrala som sa cítila dobre, no v 16tich sa moje depresie opäť vrátili a ešte horšie, nedokázala som nijako fungovať, zneužívala som lieky a alkohol, nechodila do školy, mala som dosť zlý priemer, pohádala som sa snáď so všetkými priateľmi. Snažila som sa to celé nejako napraviť, zlepšiť svôj život a chvíľu som mala pocit, že sa mi to aj darilo, bola som naozaj šťastná, našla som si nových priateľov, uživala si život, po starých depresiách ani stopy. Chcela som to udržať tak, čo najdlhšie, bránila som sa akejkoľvek zlej nálade, chcela som si len užívať a na nič nemyslieť. No všetko sa to vrátilo späť. Predtým so cítila aspoň smútok, niečo, no teraz ma prepadajú len stavy úplnej prázdnoty, beznádeje, ničoty, osamelosti, akoby nebolo už vôbec nič, niekedy mám pocit, že také pocity sa pri triezvom rozume ani nedajú zvládnuť. Okrem toho ma skoro stále prenasledujú pocity menejcennosti a v podstate nulového sebavedomia, strašne často sa mi rapídne menia nálady, občas mám pocity hnevu ani neviem na čo vlastne.

Uverejnené: 14/03/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Možno by sa zdal môj problém malicherný, ale nie je to tak. Sama už neviem, ako to mám vysvetliť priateľovi, aby nebol drzý a nenadával mi. Moje dohováranie vôbec nepomáha. Nedalo mi nenapísať Vám, lebo už sama si vravím, čo je veľa, to je veľa. Uvediem príklad: včera som mu povedala, že asi nemá záujem byť so mnou, keď ide preč na výlet. Akurát som sa vrátila z dlhej cesty, bolo mi to ľúto. Vôbec som nečakala, že táto veta, ktorú som ani zle nepovedala, ho tak naštve, že mi povedal, aby som netrepala k.....y, jedla a držala hubu. A to sa stáva pri takých klasických príležitostiach pomerne často. Sú to prípady, kedy nemá právo mi niečo špatné povedať, či mi vynadať. Ja napríklad, mu niečo urážlivé nemôžem povedať, lebo by sa neviem čo stalo, ale on to robí! Už veľakrát mi takto ublížil, a sú to situácie, že som sa vždy divila, ako to vôbec môže povedať. Nemá problém mi povedať, že som hlúpa, sprostá dokonca aj vulgárne slová. Ale viete, ja sa necítim sprostá, či neinteligentná. On to vie v skutočnosti tiež, a vie aj, že je výbušný, často ho to mrzí, ospravedlní sa mi. Len mňa to prestáva baviť! Skutočne mám pocit, že som príliš dobrá voči nemu, a viem, že mnohé iné by si to nenechali. Ja ho veľmi ľúbim, preto to ešte ako tak beriem. Boli chvíle, ked mi hrozne ublížil, ale ani vtedy mu tak nenadávam ako on mne. Povedala som mu, že už sa na neho ani tešiť nebudem, tak on mi odpovie, že tam nemusím ani chodiť. A ešte to zvalí na mňa, že on chcel byť ku mne dobrý, ale ja som to pokazila, lebo hovorím niečo za neho. To ma vie strašne nahnevať, táto veta. Akoby mal právo keď ho nahnevám, mi nadávať, a ešte ja som zlá. Čudujem sa tej jeho povahe, pretože je dosť inteligentný, ale nerobí zo sebou v tomto ohľade nič. Aj s jeho mamou som o tom už hovorila, ale čo ona spraví? Len sa čudovala. Pritom je z dobrej rodiny, viem že ma miluje, to vidieť, ja ho milujem, ale už nevládzem byť urážaná. Dokonca sa pri našej bráne len otočil so slovami maj sa. Akoby ho vôbec nemrzelo, že ma to bolí. Ani ma nechytil za ruku, keď ma odprevádzal, mám z toho veľmi zlý pocit. Ked som mu vravela, že druhá žena by sa na neho v takom prípade vykašľala, on mi odpovie, že mňa by muži ani nechceli. Ale hlavná vec je, že inokedy mi vyznáva lásku a že je veľmi šťastný, že má také dievča. Neviem, prečo som si zaslúžila všetky tie urážky:( Takéto chladné správanie sa už opakovalo neraz. Bojím sa, že to pôjde takto ďalej, pretože si plánujeme spolu budúcnosť, pripravujeme si dom na bývanie, a okrem tej výbušnosti má omnoho viac dobrých vlastností, ktoré mi veľmi vyhovujú, a dosť mi pomáha, stará sa o mňa. Už má len jeho a dedka. Ked si predstavím, že by som jedného z nich stratila, neviem, čo by so mnou bolo. Dedko je dosť starý a chorý. Jemu sa môže hocikedy niečo stať, a keby som nebola už ani s priateľom, budem úplne úplne sama! Prežívam zlé obdobie, a priateľové nadávky mi to neuľahčujú. Prosím, čo by mi pomohlo? Rada by som vymyslela niečo účinné, ale nemám žiadnu predstavu. A rozprávať sa s ním o tom, to nezaberá. Nie som nejaká fajnovka, prežila som si na svoje mladé roky veľa zlého, naučila som sa byť trpezlivá, tolerantná, pokorná, ale je mi ľúto, že zbytočne musím ešte aj takto trpieť.

Možno by sa zdal môj problém malicherný, ale nie je to tak. Sama už neviem, ako to mám vysvetliť priateľovi, aby nebol drzý a nenadával mi. Moje dohováranie vôbec nepomáha. Nedalo mi nenapísať Vám, lebo už sama si vravím, čo je veľa, to je veľa. Uvediem príklad: včera som mu povedala, že asi nemá záujem byť so mnou, keď ide preč na výlet. Akurát som sa vrátila z dlhej cesty, bolo mi to ľúto. Vôbec som nečakala, že táto veta, ktorú som ani zle nepovedala, ho tak naštve, že mi povedal, aby som netrepala k.....y, jedla a držala hubu. A to sa stáva pri takých klasických príležitostiach pomerne často. Sú to prípady, kedy nemá právo mi niečo špatné povedať, či mi vynadať. Ja napríklad, mu niečo urážlivé nemôžem povedať, lebo by sa neviem čo stalo, ale on to robí! Už veľakrát mi takto ublížil, a sú to situácie, že som sa vždy divila, ako to vôbec môže povedať. Nemá problém mi povedať, že som hlúpa, sprostá dokonca aj vulgárne slová. Ale viete, ja sa necítim sprostá, či neinteligentná. On to vie v skutočnosti tiež, a vie aj, že je výbušný, často ho to mrzí, ospravedlní sa mi. Len mňa to prestáva baviť! Skutočne mám pocit, že som príliš dobrá voči nemu, a viem, že mnohé iné by si to nenechali. Ja ho veľmi ľúbim, preto to ešte ako tak beriem. Boli chvíle, ked mi hrozne ublížil, ale ani vtedy mu tak nenadávam ako on mne. Povedala som mu, že už sa na neho ani tešiť nebudem, tak on mi odpovie, že tam nemusím ani chodiť. A ešte to zvalí na mňa, že on chcel byť ku mne dobrý, ale ja som to pokazila, lebo hovorím niečo za neho. To ma vie strašne nahnevať, táto veta. Akoby mal právo keď ho nahnevám, mi nadávať, a ešte ja som zlá. Čudujem sa tej jeho povahe, pretože je dosť inteligentný, ale nerobí zo sebou v tomto ohľade nič. Aj s jeho mamou som o tom už hovorila, ale čo ona spraví? Len sa čudovala. Pritom je z dobrej rodiny, viem že ma miluje, to vidieť, ja ho milujem, ale už nevládzem byť urážaná. Dokonca sa pri našej bráne len otočil so slovami maj sa. Akoby ho vôbec nemrzelo, že ma to bolí. Ani ma nechytil za ruku, keď ma odprevádzal, mám z toho veľmi zlý pocit. Ked som mu vravela, že druhá žena by sa na neho v takom prípade vykašľala, on mi odpovie, že mňa by muži ani nechceli. Ale hlavná vec je, že inokedy mi vyznáva lásku a že je veľmi šťastný, že má také dievča. Neviem, prečo som si zaslúžila všetky tie urážky:( Takéto chladné správanie sa už opakovalo neraz. Bojím sa, že to pôjde takto ďalej, pretože si plánujeme spolu budúcnosť, pripravujeme si dom na bývanie, a okrem tej výbušnosti má omnoho viac dobrých vlastností, ktoré mi veľmi vyhovujú, a dosť mi pomáha, stará sa o mňa. Už má len jeho a dedka. Ked si predstavím, že by som jedného z nich stratila, neviem, čo by so mnou bolo. Dedko je dosť starý a chorý. Jemu sa môže hocikedy niečo stať, a keby som nebola už ani s priateľom, budem úplne úplne sama! Prežívam zlé obdobie, a priateľové nadávky mi to neuľahčujú. Prosím, čo by mi pomohlo? Rada by som vymyslela niečo účinné, ale nemám žiadnu predstavu. A rozprávať sa s ním o tom, to nezaberá. Nie som nejaká fajnovka, prežila som si na svoje mladé roky veľa zlého, naučila som sa byť trpezlivá, tolerantná, pokorná, ale je mi ľúto, že zbytočne musím ešte aj takto trpieť.

Uverejnené: 14/03/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Mám 30 rokov a odmalička mám problém s námesačnosťou. Kým to bolo len v medziach občasného chodenia po izbách, sedenia na posteli a rozprávania, tak som to nejako neriešila. No v poslednej dobe (už je tomu niečo vyše pol roka) sa uprostred noci občas zobudím s obrovským strachom. Sníva sa mi, že niečo prehltnem (bežné veci, s ktorými cez deň prídem do kontaktu...napr. usb kľúč, vrchnáčik z fľaše a ja sa s hrôzou budím, že sa zadusím. Srdce mi bije ako splašené, potím sa a trasú sa mi ruky. Mám na nočnom stolíku pripravenú vodu, ktorú vždy vypijem, kým sa úplne nepreberiem a nezistím, že to bol len sen a nič sa nedeje. No tie chvíle hrôzy sú strašné. Vážne uvažujem o návšteve nejakého odborníka, ale chcem sa poradiť ešte s Vami. Som úzkostlivý typ, na mnohé podnety reagujem citlivejšie, ako je potrebné. Uvedomujem si, že stres v práci, príp. v súkromí sa odzrkadľuje aj v noci v mojich snoch, ale tieto stavy, ktoré som vyššie opísala, ma už začínajú trápiť.

Mám 30 rokov a odmalička mám problém s námesačnosťou. Kým to bolo len v medziach občasného chodenia po izbách, sedenia na posteli a rozprávania, tak som to nejako neriešila. No v poslednej dobe (už je tomu niečo vyše pol roka) sa uprostred noci občas zobudím s obrovským strachom. Sníva sa mi, že niečo prehltnem (bežné veci, s ktorými cez deň prídem do kontaktu...napr. usb kľúč, vrchnáčik z fľaše a ja sa s hrôzou budím, že sa zadusím. Srdce mi bije ako splašené, potím sa a trasú sa mi ruky. Mám na nočnom stolíku pripravenú vodu, ktorú vždy vypijem, kým sa úplne nepreberiem a nezistím, že to bol len sen a nič sa nedeje. No tie chvíle hrôzy sú strašné. Vážne uvažujem o návšteve nejakého odborníka, ale chcem sa poradiť ešte s Vami. Som úzkostlivý typ, na mnohé podnety reagujem citlivejšie, ako je potrebné. Uvedomujem si, že stres v práci, príp. v súkromí sa odzrkadľuje aj v noci v mojich snoch, ale tieto stavy, ktoré som vyššie opísala, ma už začínajú trápiť.

Uverejnené: 14/03/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Už asi od 14tich trpím depresiami, vtedy som trpela sebapoškodzovaním, po par navštevach u psychiatričky mi boli predpísane antidepresiva a povedala, že z toho vyrastiem a depresie su vyvovalne dospievaním. Potom , čo som zacala brat antidepresiva, sa moj stav zlepšil, prestala som so sebapoškodzovaním, lepšie sa mi darilo v škole, celkovo som sa cítila o mnoho lepšie, ešte dlhšie potom, čo som ich dobrala som sa cítila dobre, no v 16tich sa moje depresie opäť vrátili a ešte horšie, nedokázala som nijako fungovať, zneužívala som lieky a alkohol, nechodila do školy, mala som dosť zlý priemer, pohádala som sa snáď so všetkými priateľmi. Snažila som sa to celé nejako napraviť, zlepšiť svôj život a chvíľu som mala pocit, že sa mi to aj darilo, bola som naozaj šťastná, našla som si nových priateľov, uživala si život, po starých depresiách ani stopy. Chcela som to udržať tak, čo najdlhšie, bránila som sa akejkoľvek zlej nálade, chcela som si len užívať a na nič nemyslieť. No všetko sa to vrátilo späť. Predtým so cítila aspoň smútok, niečo, no teraz ma prepadajú len stavy úplnej prázdnoty, beznádeje, ničoty, osamelosti, akoby nebolo už vôbec nič, niekedy mám pocit, že také pocity sa pri triezvom rozume ani nedajú zvládnuť. Okrem toho ma skoro stále prenasledujú pocity menejcennosti a v podstate nulového sebavedomia, strašne často sa mi rapídne menia nálady, občas mám pocity hnevu ani neviem na čo vlastne... Neviem, či je toto iba typická depresia, alebo je to nejaká iná možno vážnejšia porucha? Dokázal by mi pomôcť psychológ, alebo len psychiater?

Už asi od 14tich trpím depresiami, vtedy som trpela sebapoškodzovaním, po par navštevach u psychiatričky mi boli predpísane antidepresiva a povedala, že z toho vyrastiem a depresie su vyvovalne dospievaním. Potom , čo som zacala brat antidepresiva, sa moj stav zlepšil, prestala som so sebapoškodzovaním, lepšie sa mi darilo v škole, celkovo som sa cítila o mnoho lepšie, ešte dlhšie potom, čo som ich dobrala som sa cítila dobre, no v 16tich sa moje depresie opäť vrátili a ešte horšie, nedokázala som nijako fungovať, zneužívala som lieky a alkohol, nechodila do školy, mala som dosť zlý priemer, pohádala som sa snáď so všetkými priateľmi. Snažila som sa to celé nejako napraviť, zlepšiť svôj život a chvíľu som mala pocit, že sa mi to aj darilo, bola som naozaj šťastná, našla som si nových priateľov, uživala si život, po starých depresiách ani stopy. Chcela som to udržať tak, čo najdlhšie, bránila som sa akejkoľvek zlej nálade, chcela som si len užívať a na nič nemyslieť. No všetko sa to vrátilo späť. Predtým so cítila aspoň smútok, niečo, no teraz ma prepadajú len stavy úplnej prázdnoty, beznádeje, ničoty, osamelosti, akoby nebolo už vôbec nič, niekedy mám pocit, že také pocity sa pri triezvom rozume ani nedajú zvládnuť. Okrem toho ma skoro stále prenasledujú pocity menejcennosti a v podstate nulového sebavedomia, strašne často sa mi rapídne menia nálady, občas mám pocity hnevu ani neviem na čo vlastne... Neviem, či je toto iba typická depresia, alebo je to nejaká iná možno vážnejšia porucha? Dokázal by mi pomôcť psychológ, alebo len psychiater?

Uverejnené: 07/03/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Mam taky problem a je to neznesitelne...vecer ked idem spat, spím strasne malo, budím sa alebo sa mi snivaju strasne realne nocne mory...od vymyslu sveta az po situacie kt.ma ovplivnuju v zivote...rano sa budím cela spotena a som unavena tak ci tak..su noci, ked nespím vobec...kruhy pod ocami si uz ani nikto nevsima,lebo su normalne..celkovo sa v zivote citim zle, tak sa chcem spytat, ci to moze az tak ovplivnovat aj moj spanok a ci by ste mi odporučili navstivit psychologa.

Mam taky problem a je to neznesitelne...vecer ked idem spat, spím strasne malo, budím sa alebo sa mi snivaju strasne realne nocne mory...od vymyslu sveta az po situacie kt.ma ovplivnuju v zivote...rano sa budím cela spotena a som unavena tak ci tak..su noci, ked nespím vobec...kruhy pod ocami si uz ani nikto nevsima,lebo su normalne..celkovo sa v zivote citim zle, tak sa chcem spytat, ci to moze az tak ovplivnovat aj moj spanok a ci by ste mi odporučili navstivit psychologa.

Uverejnené: 07/03/2012
Odpovedá: PhDr. Zoltán Šafran

Mávam žalúdočnú nervozitu z ktorej mi velmi rýchlo trávi že je to úplne silno počuť a som úplne vyhladnutý môžem pojesť hoci čo do prasknutia zle od žalúdka mi neni, ale o chvýlu som hladný, hlavne ak som nejako psychicky vytažený napr.pri nejakej práci na PC teda pri nejakej duševnej námahe pri fyickej námahe sa to vôbec neprejavuje teda nevyhladnem tak rýchlo toto trvá už dlhšie no nebolo to také silné ale teraz sa to postupne zvyšuje všeobecná doktorka mi predpísala Neurol a Omeprazol sandoz v stredu 22.2.12 idem na Sono žalúdka.

Mávam žalúdočnú nervozitu z ktorej mi velmi rýchlo trávi že je to úplne silno počuť a som úplne vyhladnutý môžem pojesť hoci čo do prasknutia zle od žalúdka mi neni, ale o chvýlu som hladný, hlavne ak som nejako psychicky vytažený napr.pri nejakej práci na PC teda pri nejakej duševnej námahe pri fyickej námahe sa to vôbec neprejavuje teda nevyhladnem tak rýchlo toto trvá už dlhšie no nebolo to také silné ale teraz sa to postupne zvyšuje všeobecná doktorka mi predpísala Neurol a Omeprazol sandoz v stredu 22.2.12 idem na Sono žalúdka.

Uverejnené: 07/03/2012
Odpovedá: Ing. Jozefa Hrušková