Syndróm „zamrznutého“ ramena - Osteopatický pohľad a terapeutický proces

„Zamrznuté“ rameno je ochorenie ramenného kĺbu, ktoré trápi asi 2 percentá ľudí. Najčastejšie sa vyskytuje medzi dospelými diabetikmi, ženami, ľuďmi starších ako 40 rokov, s chorobami štítnej žľazy, chorobami srdca a autoimunitnými ochoreniami. Častým javom je, že u ľudí, ktorí prekonali toto ochorenie sa vyvinie tento syndróm aj v druhom ramene. Zatiaľ nie je medzi medicínskou odbornou verejnosťou jasné, čo zapríčiňuje vznik tohoto ochorenia avšak patofyziologický mechanizmus je dobre popísaný a ukazuje, že je to následkom zápalu s následnou reaktívnou kapsulárnou fibrózou (zhustenie väziva v tkanive) ramenného púzdra.

Príznaky

Prvým charakteristickým znakom je bolesť v ramennom kĺbe, ktorá je sprevádzaná postupným znížením pohyblivosti. Bolesti často budia osobu zo spánku, neskôr sa znižuje schopnosť seba-obsluhy a použitia hornej končatiny v každodennom živote. Ďalšími príznakmi sú svalová atrofia a zníženie flexibility svalových skupín ramenného pletenca.

Tento syndróm je charakteristický 4 fázami vývoja trvajúcim 4 až 24 mesiacov:

• 1. V počiatočnej fáze je zápal kĺbového púzdra sprevádzaný postupným zvyšovaním bolesti v ramene. Znížená pohyblivosť a stuhnutie svalstva ramena nie sú ešte príliš evidentné. Toto fáza trvá asi 3 mesiace.
• 2. V akútnej fáze sa vytvárajú zrasty a dochádza k zníženiu elasticity kĺbového púzdra, následkom je znížená pohyblivosť a konštantná bolesť ako charakteristické symptómy v tomto štádiu ochorenia, ktoré trvá približne od 3 do 9 mesiaca.
• 3. V tretej fáze zápal ustupuje avšak bolesť je stále prítomná pri pohybe. Kĺbové púzdro je stuhnuté, pohyblivosť ramena je značne znížená. Môže sa vyskytnúť svalová atrofia ako následok nedostatčného používania hornej končatiny. Táto fáza trvá od 9 do 14 mesiaca.
• 4. Záverečná, chronická fáza je charakteristická postupným uvoľňovaním stratenej pohyblivosti a bolesti, evidentná je zmena mechaniky a používania celej hornej končatiny. Fáza trvá od 14 do 24 mesiaca.

„Zamrznuté“ rameno je ochorenie, kde je vhodné použiť osteopatickú terapiu. Pri zotavovaní však zohrávajú kľúčovú rolu pacientova motivácia a schopnosť dodržiavať pokyny osteopata. Asi 60% ľudí sa zotaví do 2 rokov bez liečby, avšak výskumy ukazujú, že bez liečenia a rehabilitácie sú výsledky horšie a zotavenie pomalšie.

Osteopatická liečba

Prvým krokom pri osteopatickom prístupe k tomuto ochoreniu je samozrejme anamnéza a vylúčenie ďalších potenciálnych ochorení alebo iných patologických zmien.

Samotná osteopatická terapia pozostáva z obnovy pohyblivosti ramena a kĺbového púzdra, zvýšenia svalovej flexibility, celkovej mechaniky chrbtice a zo správnej aktivácie svalových skupín. Kompletné vyhodnotenie mechaniky lopatky, ramena a hrudnej časti chrbtice je podstatné pre úspešné zotavenie. Akékoľvek blokády v chrbtici, znížená expanzia (rozpínanie) a funkcia rebier viacej zaťažujú svalové skupiny ramena, ktoré sú už aj tak veľmi namáhané. Častým znakom je preťaženie krčnej chrbtice a následným vytvorením blokád a svalového napätia.

Osteopatické mobilizačné techniky na chrbticu a hrudný kôš sú preto vhodným terapeutickým zákrokom. Obnovením mobility krčnej a hrudnej chrbtice sa optimalizujú nervové signály a zabezpečuje sa správna funkcia svalov a ich relaxácia. Osteopatické trakčné (ťahavé) techniky ramenného kĺbu sú osvedčeným terapeutickým zákrokom na zmiernenie bolesti a zvýšenie pohyblivosti mäkkých tkanív ramenného kĺbu. Myofasciálne mäkké techniky sa používajú na uvoľnenie svalových skupín rotátorov ramena, ktoré pri tomto ochorení často nájdeme skrátené a stuhnuté. Osteopati taktiež používajú rôzne neuromuskulárne techniky na relaxáciu svalov zo zvýšením napätím. Keďže pomocou osteopatických techník nie je možné priamo ovplyvniť bolesti ramena, terapia sa sústreďuje na rôzne sekundárne poruchy, ktoré nepriamo vplývajú na mechaniku ramena a celého pohybového aparátu.

Konzervatívny prístup je dôležitý, obzvlášť vo veľmi akútnych a bolestivých prípadoch. Výskumy ukazujú, že včasná injekčná intra-artikulárna aplikácia kortikoidov môže priaznivo ovplyvniť následný rozvoj tohto syndrómu a znížiť celkový priebeh ochorenia. (p.473, M. Dutton, Orthopaedic examination, evaluation and intervention). V prípadoch, kde konzervatívna liečba zlyháva, môže byť indikovaná manipulácia pod celkovou anestéziou.

Akú úlohu hrá osteopatická rehabilitácia?

Osteopat svojím holistickým (taký, ktorý berie v úvahu a zreteľ na všetky vlastnosti a okolnosti daného systému či procesu) prístupom, širokou škálou techník a dobrými palpačnými schopnosťami dokáže naordinovať vhodný liečebný postup, neustále monitorovať postup a výsledky liečenia. Dôležitým prvkom je tiež informovanosť klienta o ochorení. Súčasťou osteopatickej terapie je aj cvičebný program, ktorý klient musí doma pravidelne dodržiavať. Rehabilitácia hrá podstatnú úlohu a to najmä z hľadiska prevencie následných ťažkostí. Veľmi častým javom u pacientov, ktorí prekonali toto ochorenie je skrátenie svalov ramena, zlé použivanie hornej končatiny, preťaženie krčnej a hrudnej chrbtice s následnými bolesťami a vývojom ďalších ochorení. Práve osteopatickým prístupom a rehabilitáciou sa zabraňuje týmto sekundárnym problémom, ktoré majú následne vplyv na bežné denné aktivity. Počas osteopatickej rehabilitácie sa monitoruje a lieči nielen postihnuté rameno ale celý pohybový aparát, takže sa postupne eliminujú všetky postihnuté miesta, čím sa zabezpečuje optimálna celková funkcia organizmu a vytvárajú sa podmienky na čo najúplnejšie zotavenie.

Autor: Boris Gašpar BSc (Hons) Ost Med
Uverejnené: 11.06.2010