Citliví na lepok môžu byť aj „neceliatici"

Citlivosť na lepok sa podľa najnovších zistení javí ako skutočný zdravotný problém a konzumácia bezlepkovej stravy nie je len módnym výstrelkom. Niektorí ľudia totiž po zjedení lepku trpia zmenami v tele, odlišnými od tých, ktoré sprevádza buď celiakia alebo alergia na pšenicu.

Pečivo Zdroj foto: Shutterstock.com

„Táto štúdia je vôbec prvou, ktorá ukazuje, že u týchto jednotlivcov existujú jasné biologické zmeny,“ vyhlásil Armin Alaedini, odborný asistent medicíny na Columbia University v New Yorku. „Na základe našich zistení sa potvrdilo, že existujú jedinci, ktorí nemusia mať celiakiu alebo alergiu na pšenicu, ale stále sú na ňu citliví. Dúfame, že sa tejto téme bude venovať viac priestoru.“


Prečítajte si aj:

Celiakia – aký je život bez chleba?

O čo teda ide?

Títo ľudia trpia oslabením črevnej bariéry, čo vedie k imunitnej reakcii po konzumácii potravín, ktoré obsahujú lepkový proteín - zvyčajne ide o pšenicu, raž alebo jačmeň. Medzi príznaky patria nadúvanie, bolesti brucha a hnačka, ale tiež únava, bolesť hlavy, úzkosť a problémy s pamäťou či s myslením.

Nejde však o celiakiu, čo je genetická porucha, pri ktorej imunitné bunky po vystavení lepku útočia na sliznicu tenkého čreva. Títo pacienti nemajú ani alergiu na pšenicu, ktorá sa obvykle prejaví alergickou reakciou ako žihľavka, svrbenie očí alebo ťažkosti s dýchaním, ale nespôsobí žiadne dlhodobé poškodenie tenkého čreva.

Ako citlivosť na lepok vzniká a čo spôsobuje?

Až doteraz lekárom nebolo známe, ako pomôcť týmto ľudom a nerozumeli, čo spôsobuje ich bolesť. Mohlo dokonca dôjsť k obvineniu, že si tento stav len nahovárajú.

Odhaduje sa, že takouto „neceliatickou“ citlivosťou na pšenicu trpí od 0,5 do 6 percent celkovej populácie. Zároveň však treba dodať, že snahu o presnejšie odhady brzdí nedostatok diagnostických nástrojov.

Analýza 80 pacientov ukázala, že sa u nich spúšťa imunitná reakcia na lepok. Vedci však nezaznamenali autoimunitnú reakciu. Nenachádzali sa u nich T-bunky - špecifická forma bielych krviniek - útočiaca na živé bunky v tele, ako je to pri celiakii. Akútnu a systémovú imunitnú aktiváciu však sprevádzali známky bunkového poškodenia čriev, pretože mikróby a častice potravín presakovali cez oslabenú črevnú bariéru do krvného obehu.

„Táto črevná bariéra je pre naše zdravie veľmi dôležitá. Zabraňuje tomu, aby sa baktérie a molekuly potravy dostali z čriev do zvyšku tela, a vyvolali tak imunitnú reakciu, ktorá spôsobuje toto ochorenie,“ vysvetľuje Alaedini.

Toto presakovanie sa pri celiakii neodohráva, bez ohľadu na škody, ktoré táto choroba črevám spôsobuje.

Nové možnosti

Na základe protilátok a biomarkerov, nájdených počas tvorby tejto štúdie, bude pravdepodobne v budúcnosti vyvinutý krvný test, ktorý pomôže ochorenie diagnostikovať. Okrem toho môžu lekári fyzicky rozlíšiť neceliatickú citlivosť na pšenicu a celiakiu podľa toho, ktorá časť čreva je poškodená.

Kým celiakia typicky poškodzuje hornú časť tenkého čreva, markery pri neceliatickej citlivosti na pšenicu ukazujú poškodenie dlhej strednej časti tenkého čreva. Doteraz takéto biomarkery nemali gastroenterológovia k dispozícii.

V budúcich štúdiách Alaedini a jeho tím plánujú preskúmať, čo je za spustením črevného oslabenia, a prísť s viac kompletnou revíziou imunitnej reakcie, ku ktorej dochádza pri tejto citlivosti na pšenicu.


Zdroje: health.com, webmd.com


Prečítajte si aj tento článok:

Celiakia – aký je život bez chleba?