Ľudia dnes majú problém byť šťastní: prečo je tomu tak?

K zdravotnej prevencii patrí zdravý mentálny postoj a dobré emociálne zdravie. Šťastie sa stáva vážnym biznisom, podobne ako pozitívne myslenie. Hoci zárobky vo vyspelej časti sveta vzrástli mnohonásobne, percento šťastných sa od druhej svetovej vojny vôbec nezvýšilo.

Tendencia extrémnych názorov na šťastie

Ak platí, že všetko je relatívne, tak potom o pocite šťastia to asi platí dvojnásobne. Profesor Eunkook Mark Suh z univerzity v Soule už v roku 2007 upozornil, že v individualistických krajinách (napríklad USA alebo členské krajiny EÚ), kde sa na nešťastných nazerá ako na niekoho, kto v živote sklamal a neuspel, majú ľudia tendenciu nadsadzovať ich pocit šťastia. Naopak, vo viac kolektivistických krajinách ázijských národov majú ľudia ku šťastiu skôr fatalistický prístup – veria, že je to dielo i požehnanie nebies. Preto si tí, na ktorých sa šťastie neusmialo (napríklad nevyhrali v lotérii milióny), nemusia pripadať menejcenní. Netrpia pocitom viny, keď nie sú dosť šťastní, pretože to nemá nič spoločné s ich osobnými schopnosťami.

Prednášky profesorov šťastia sú hitom na veľkých univerzitách v celom svete a stredobodom záujmu. Súčasne vo vyspelej časti sveta vzniká stále viac ústavov pre výskum kvality života. Experti i vedci skúmajú šťastie z viacerých strán. Existuje aj periodikum – odborný časopis pre výskum šťastia (Journal of Happiness Studies). V roku 2005 už experti vedia presne zadefinovať, čo je pre šťastie priaznivé a bezrizikové, čo naopak nepriaznivé, rizikové a čo z toho škodí zdraviu. Nie je ďaleko doba, keď veda bude vedieť namiešať zdravý a legitímny elixír šťastia (tým nemyslíme látky škodlivé pre ľudský organizmus, ako napríklad drogy) a bude vedieť spoľahlivo rozhodnúť a určiť, aký životný štýl je vhodný z pohľadu šťastia pre daný typ osobnosti.

Výskumníčka Ruth Veenhovenová tvrdí, že je veľmi ťažké intepretovať konzistentne údaje z najrôznejších výskumov šťastia. V niektorých jazykoch totiž slovo šťastie ani nemá žiadny presný ekvivalent. Dokonca ani v angličtine (jeden z najmnohovýznamovejších jazykov na svete) nemá rovnaký význam pre všetkých ľudí. Výskumníčka doteraz zozbierala pätnásť rôznych vedeckých definícií šťastia.


Prečítajte si tiež:

Ako riešiť životné krízy?

Lifestyle politika rozvíja biopsychiatriu

Ak odbočíme od vedcov a skúsime politikov, tak napríklad vo Veľkej Británii je evidentná snaha preferovať nástup tzv. „lifestyle“politiky, ale na báze rešpektovania reálnej ekonomiky. Dnes i najtvrdší ekonómovia rešpektujú záver, že kľúčom k väčšiemu šťastiu človeka je odklon od čisto ekonomického rastu k rastu osobnému.

Toto sa však bije s kapacitnými problémami krajín, ich vlád a možností zdrojov celej planéty. Ako? Biopsychiatria dospela k vedeckým záverom, že by vlády mali znižovať nezamestnanosť, zlepšovať starostlivosť o duševné zdravie ľudí v ich štáte, odradzovať ľudí od túžby po vysokom postavení a posilňovať priamu demokraciu.

Čo z toho však skutoční politici naozaj chcú docieliť a presadiť, čo z toho len a len deklarovať? A koľko tieto ušlachtilé ciele vyžadujú zdrojov z verejných financií štátu a ktorý štát na to má?

Každý môže byť šťastnejší viac

Či chceme alebo nie, svet zostáva svetom moci, peňazí, postavenia a vecí. Práve preto sa stáva dopyt po šťastí stále intenzívnejší a komplikovanejší. Ľudia sú ochotní platiť za lekcie šťastia od odborníka, preto majú úspech aj založené inštitúty a ambulancie šťastia vo vybraných krajinách. Reálnym faktom zo spoločných záverov vedcov je, že každý môže byť oveľa šťastnejší, než momentálne je. Tento záver motivuje firmy, ktoré sú už teraz pripravené a ochotné platiť za školenie šťastia pre ich zamestnancov, lebo vychádzajú z logického princípu, že šťastní zamestnanci dosahujú oveľa lepšie pracovné výkony a vyššiu produktivitu práce, ale najmä sú kreatívnejší a aktívnejší – nie sú len „plničmi fliaš“, ale tiež vyvíjajú technológie a rozmýšľajú, ako procesy zlepšiť.

Šťastie je vážny biznis

Mnohé firmy hovoria, že šťastie je vážny biznis, pretože zvyšuje zdatnosť personálu. Zhrnutie vedeckých záverov k téme šťastie vyznieva tak, že šťastie nezáleží najmä na našej inteligencii. Pramení predovšetkým z kladného postoja k životu, z pocitu – že máme náš osud pod kontrolou a z dobrých medziľudských vzťahov. Východiskom je možno i úvaha, aby sa človek neporovnával s najbohatšími na zemi (napríklad s miliardárom Billom Gatesom), alebo sa neporovnával najradšej vôbec s nikým, lebo každý človek je originál a pre každého tkvie šťastie prameniace z jeho najhlbšieho a utajeného vnútra v niečom úplne inom.


Prečítajte si aj tento článok:

Ako riešiť životné krízy?