2 najväčšie komplexy dnešnej doby

Pribúdanie materializácie a majetkovej diferenciácie sa odráža aj na zhoršujúcom sa zdraví obyvateľstva, aj keď to spoločnosť nerada nahlas priznáva. Sledujeme obrovský nárast psychotráum, depresií, chudoby, bezdomovectva.

Deficit životných istôt a zmena hodnôt v spoločnosti kapitalizmu oproti životnému štýlu v minulosti v socializme na strane jednej a súčasne dynamický vedecko-technický pokrok na strane druhej priniesol do spoločnosti a na trh nové rozmery v správaní sa ľudí. Aj hodnotový marazmus, aj iné formy dane za vývoj demokracie. Ako sa s tým dá efektívne vysporiadať?

Dve vážne choroby v krajine

Podľa niektorých odborníkov na Slovensku (ale i vo svete) je evidentný pokles úcty k tradičným pilierovým hodnotám ako etika, morálka, elementárna slušnosť a spravodlivosť.

Namiesto príjemného zvádzania sa ľudia dočkali v rokoch hlavného obdobia transformácie spoločnosti z centrálnej ekonomiky na model trhovej nepríjemného a hrubo klamlivého zavádzania.

Niektorí odborníci varujú, že krajina je plná ľahostajných občanov, rezignovaných zamestnancov a pasívnych vykonávateľov, nie však aktívnych tvorcov. Takto sa pridaná hodnota tvorí ťažko a cesta k efektívnej znalostnej spoločnosti ešte bude nadlho zarúbaná.

Spoločnosť ohrozujú dve vážne a dramaticky rastúce, hoci tabuizovane prezentované choroby:

  1. Túžba mať čoraz viac (pleonaxia)

  2. Absencia morálky a etiky (anómia)


Prečítajte si tiež:

Prečo sa tak bojíme zmien?

Chudoba, obezita a sebevraždy

Aktuálne štatistiky v SR, ktoré sú síce nepočetné, ale o to viac nelichotivé, hovoria napríklad o viac ako 600 sebevraždách ročne, čo nás na počet obyvateľov radí medzi celoeurópsku špičku. Alebo informujú aj o veľkej obezite ako vážnej rizikovej chorobe národa.

Na Slovensku je veľká miera chudoby. V roku 2012, z celkového počtu obyvateľstva 5,5 milióna obyvateľov, je to oficiálne podľa štatistík až 700-tisíc, t.j. neoficiálne viac – až do 1 milióna. Smutnejšie je, že toto nemilé číslo predstavuje rastúci trend. Spoločnosť dramaticky starne a aj z toho dôvodu sociálne odkázaných a ľudí závislých na pomoci iných stále pribúda.

Súčasne platí asi správny názor sociológov a psychológov, že traumou väčšiny Slovákov je aj fakt, že sa nevieme zbaviť malosti, apatie, pesimizmu a servilnosti.

Dedičstvo minulosti v tom, čo bolo zlé, sme ešte nedokázali pochovať a vysnívané dobro raja súčasnosti a prísľubov dokonalosti budúcnosti sme ešte stále neobjavili a nenastolili.

Od extrému po extrém

Dominujú dva extrémy – komplex malosti na strane jednej a velikášstvo na strane druhej. Dalo by sa povedať, že ide o tzv. „mantinelový národ“ – časté správanie sa Slovákov od extrému po extrém, od najkrajnejšieho mantinelu po ďalší najkrajnejší mantinel. Ako tomu rozumieť?

Malosť a „malkáči“

Pod komplexom malosti rozumieme aj určitú historicky východiskovú pozíciu Slovákov (napríklad, že žili viac ako tisíc rokov v porobe pod inými národmi a museli počúvať kráľov z Rakúsko-Uhorska). Ak sa púšťame do projektu bez vervy a zdravého sebavedomia, ale len v kŕči „komplexnej malosti“, zvyčajne sa očakávaný cieľ nepodarí splniť. Výsledok sa nedostaví, alebo ak sa dostaví, tak len náhodne, nie nevyhnutne.

Niekedy v myslení a ľuďoch krajina pripomína štruktúrou materskú škôlku. V nej sa predškoláci delia na malkáčov, stredňákov a veľkáčov v závislosti od veku.

Komplex velikášstva

Pod komplexom velikášstva je akési večné „mudrovanie“ Slovákov a falošné vyťahovanie sa aj vo veciach, v ktorých nie sme dobrí a úspešní.

O to smiešnejšie je, keď sa v niektorých záležitostiach chceme najmä pred skúsenejšou cudzinou tváriť pápežskejšie ako pápež. A hrať sa na vševedkov a truhlíkov. Filozofi v aktuálnej dobe len potvrdili, že trápiť sa oplatí len a len nad podstatou a hodnotou. Len nad vecami, na ktoré dosiahneme a ktoré „stoja za to“.

Sledovať ducha myšlienky

Dôležité je sledovať obsah a ducha myšlienky viac ako formu. Hlavných a zmysluplných cieľov snaženia sa pre rozumného človeka nie je veľa. Prvou radou a výstrahou pred prílišným trápením v práci i osobnom živote je urobiť si "inventúru" svojich životných cieľov.

Aby ste prehodnotili, čo je stojí za to vo vašom živote a čo nie. Čo na vašej stratégii (pracovnej, osobnej, rodinnej) je podstatné a čo nepodstatné, čo je stále a nadčasové a čo len okamihové a pominuteľné.

Uvedomte si takisto, že človek je viac ako riaditeľ alebo boháč či politik. Tešte sa zo života, lebo i zdravie a mladosť sa míňajú rýchlo. Učte sa nežiť v kŕči a strachu, všemožne skúmajte pre seba najpríjemnejšie osobné uvoľňovacie techniky. Zbavte sa rýchlo akéhokoľvek tlaku a napätia.


Prečítajte si aj tent článok:

Prečo sa tak bojíme zmien?