10 najčastejších dedičných ochorení

Zdroj: Shutterstock.com

Ako vznikajú dedičné ochorenia?

Každá bunka s jadrom obsahuje kompletnú DNA. Chyby alebo zmeny v jej štruktúre (mutácie) môžu narušiť daný bunkový program. Mutácia býva prenesená (dedená) rodičovskou zárodočnou bunkou (vajíčko alebo spermia) na ďalšiu generáciu, tzv. dedičné ochorenie.

Druhy dedičných ochorení

Pri určitej genetickej dispozícii môžu faktory prostredia pôsobiť ako spúšťací alebo pozmeňujúci prvok pre vznik geneticky podmienených multifaktoriálnych (polygénnych) ochorení. Tieto ochorenia sa často prejavia až v priebehu života (senná nádcha, cukrovka, epilepsia, vysoký tlak, neurózy). Mutácie môžu v zárodočnej bunke vzniknúť aj de novo (nové mutácie), dokonca aj po počatí, v procese bunkového delenia (tzv. somatické mutácie), ktoré vedú ku geneticky podmieneným ochoreniam.

Dedičné ochorenia možno rozdeliť na:

• Choroby vznikajúce na základe vrodenej dispozície (spolupôsobením genetickej dispozície a určitého vonkajšieho činiteľa). Je možné im predchádzať, ak o dispozícii vieme. Je u nich typický rodinný výskyt.

• Choroby, ktorých príčinou je špecifická genetická mutácia. Ide o vlastné dedičné ochorenia, ktoré vznikajú génovými, chromozómovými a genómovými mutáciami.

Prečítajte si tiež:

Genetické ochorenia (genetické patologické stavy)

Najčastejšie sa vyskytujúce dedičné ochorenia

1. Cystická fibróza (CF)

Ochorenie, ktorého príčinou je mutácia génu pre CF (CFTR gén), sa nachádza na dlhom ramene chromozómu 7. Predpokladá sa, že jeho nosičom je každý 20. človek. Ak dieťa zdedí zmutovaný gén od oboch rodičov, CF sa prejaví. Ak dostane porušený gén len od jedného rodiča, ochorenie sa nemanifestuje, ale dieťa je už nosičom poškodeného génu.

Postihnuté deti sa nazývajú aj „slané“, keďže ich pot je až 5-krát slanší ako u zdravých detí (majú poškodený prechod minerálov do kože).

Porucha CFTR bielkoviny sa prejavuje tvorbou hustého, lepkavého hlienu, ktorý narušuje normálnu funkciu orgánov (dýchacie cesty, tráviaci trakt, endokrinné žľazy) a je príčinou klinických prejavov CF. Ochorenie sa v súčasnosti v súčasnosti nedá úplne vyliečiť, ale rýchla a správna liečba môže zabrániť mnohým komplikáciám. Od roku 2009 sa u všetkých novorodencov robí skríningové vyšetrenie na CF.

2. Hemofília

Je vrodená porucha zrážania krvi, pri ktorej dochádza k nedostatočnej tvorbe bielkoviny krvnej plazmy (faktor VIII alebo IX). Spôsobuje ju defekt génu, nachádzajúceho sa na pohlavnom chromozóme X. Postihuje chlapcov, ktorí zmutovaný gén získajú od matky – prenášačky génu. Môže sa vyskytnúť aj u dievčat – ak otec je hemofilik a matka nositeľka mutácie (väčšinou neprežijú pôrod). Zdravý gén je zodpovedný za tvorbu jednej z bielkovín, zúčastňujúcich sa na zrážaní krvi (tzv. koagulačné faktory – potrebné pre zastavenie krvácania po poranení, úrazoch, operáciách). Opakované krvácanie do kĺbov môže spôsobiť ich vážne poškodenie.

3. Downov syndróm (trizómia 21, morbus Down)

Jeho príčinou je nadbytočný chromozóm 21 (najmenší ľudský chromozóm v jadre bunky). Výskyt je 1 : 500 – 1000. Zatiaľ jediným známym rizikovým faktorom pre trizómiu 21 je vek matky (čím vyšší, tým vyššie riziko). Iné faktory sa buď neuplatňujú alebo je ich vplyv v porovnaní s vekom zanedbateľný.

4. Svalová dystrofia

Laicky povedané – ubúdanie svalstva. Najčastejšie sa vyskytujúcou formou je Duchennova muskulárna (svalová) dystrofia (DMD). Je to vrodené dedičné ochorenie, prejavujúce sa stratou aktívnej svalovej hmoty. Zapríčiňuje ju mutácia génu, ktorý sa nachádza na pohlavnom X chromozóme. To znamená, že ňou trpia iba chlapci, ženy a dievčatá sú len prenášačky so žiadnymi alebo len minimálnymi príznakmi. Gén má na starosti tvorbu špecifickej bielkoviny, nazývanej dystrofín.

U DMD sa dystrofín netvorí vôbec. DMD postihuje jedného z 3000 - 3500 narodených chlapcov.

Zdroj: Shutterstock.com

5. Fenylketonúria (Follingova choroba)

Dedičné metabolické ochorenie, spočívajúce v mutácii génu kódujúceho enzým fenylalanínhydroxyláza (pečeňový enzým - katalyzuje premenu aminokyseliny fenylalanín na tyrozín). Frekvencia výskytu v našich končinách je asi 1 : 9000. Zmutovaný gén sa dedí od obidvoch rodičov. Fenylalanín je súčasťou bielkovín, preto postihnutí musia vynechať potraviny s ich vysokým obsahom. U všetkých novonarodených detí sa robí na toto ochorenie novorodenecký skríning.

6. Leidenská mutácia

Ide o vrodenú dedičnú poruchu zrážanlivosti krvi. Jej dôsledkom je zvýšená náchylnosť k vzniku krvných zrazenín (trombov). Mutácia nastáva v géne pre hemokoagulačný faktor V. Je to najčastejšia vrodená predispozícia trombofílie v euroázijskej populácii. V niektorých oblastiach je nositeľom tejto mutácie až 15 percent populácie. Musí sa na ňu myslieť v prípade opakovaných trombóz (najmä bez prítomnosti iných rizikových faktorov, u mladých ľudí, pri opakovaných potratoch, pri užívaní antikoncepcie a fajčenia).

7. Von Willebrandova choroba

Najčastejšia vrodená krvácavá choroba. Ide o genetickú mutáciu, ktorá spôsobuje znížené množstvo alebo funkciu tzv. Von Willebrandovho faktora (veľký význym v procese zrážania krvi). Prejavuje sa rôznymi krvácavými prejavmi, tvorbou modrín, krvácaním z nosa, ďasien, masívnym krvácaním pri pôrode, poraneniach a operáciách, do tráviaceho traktu. Často je prítomná krv v stolici a moči. Krvácavé prejavy sú rôznej intenzity a väčšina postihnutých lekára ani nenavštívi.

8. Neurofibromatóza

Geneticky podmienené neurokutánne ochorenie. Rozlišujeme neurofibromatózu typu 1 (NF1 – 90% prípadov), neurofibromatózu typu 2 (NF2) a schwannomatózu. NF1 je podmienená zmenou v géne pre neurofibromín 1, nachádzajúceho sa na chromozóme 17. Frekvencia ochorenia je asi 1 : 3000 – 3500, bez rozdielu pohlavia. U ochorenia sa vyskytuje typický kožný nález, ktorý má vysokú predispozíciu k vzniku malígnych nádorov a objemných benígnych (nezhubných) tumorov u pacientov.

9. Achondroplázia (disproporcionálne trpaslíctvo)

Predtým chondrodystrofia, je vrodená vývojová chyba a porucha rastu kostí (nedostatočný vývoj chrupavky). Mutácia sa nachádza v géne pre receptor spojivového rastového faktora (FGFR3 gén), lokalizovaného na 3. chromozóme. Výskyt v populácii je asi 1 : 15000 – 40000. Postihuje obe pohlavia a všetky etniká.

3-5 percent postihnutých zomiera už počas prvého roku života. Mutácie sa objavujú len v otcovskej zárodočnej línii a ich frekvencia sa zvyšuje vekom otca (väčšina mutácií vzniká de novo).

Zdroj: Shutterstock.com

10. Wilsonova choroba (WCH)

Je geneticky podmienené metabolické ochorenie, pri ktorom dochádza k hromadeniu medi v tkanivách (najmä mozog a pečeň). Gén pre WCH sa nachádza na dlhom ramene chromozómu 13. Genetický defekt je v géne ATP7B (defekt enzýmu transportujúceho meď – ceruloplazmínu). Celosvetová prevalencia WCH je 1 : 30000 a až 5-násobne sa zvyšuje v oblastiach s častými príbuzenskými sobášmi.

Literatúra:

• Alberts,B. a kol.: Základy buněčné biologie, Ústí n. Labem, Espero Publishing, 1997.

• Sršeň,Š., Sršňová,K.: Základy klinickej genetiky a jej molekulárna podstata, Martin, Osveta, 2005.

Prečítajte si aj tento článok:

Genetické ochorenia (genetické patologické stavy)