Tak sama neviem, co bude lepsie riesenie.
S manzelom sme sa spoznali, ked som mala 17.
Po 3 rokoch sme sa vzali a teraz uz tahame 8 manzelsky rok. No s kazdym pribudajucim zacinam vidiet nasu buducnost nie v prave najlepsiom svetle. Uz ked sme sa brali, som mala akesi pochybnosti, ale vraj, kto vtedy nema?!
Moj muz je ako clovek a priatel pre druhich- velmi dobry, zabavny, ochotny pomoct. Ma hadam vsetky vlastnosti, ktore dobry kamos ma mat, ale ako manzel je to uz o inom. Rad ma ponizuje , buzeruje, neustale mi beha za chrbtom a vravi, co mam ako robit, kedy…Ak sa nieco stane, nevyjde ako ma, pokazi sa – automaticky je to moja vina. Rad krici, nadava, pouziva dost vulgarny slovnik, nedokaze ovladat svoj hnev, je vybusny…Ono to uz v podstate zacina byt vzajomne. Cez vsetky tie buzeracie a ponizovacky aj pred znamymi, sa uz cez to bez kriku neviem preniest, som alergicka na cokolvek, co mi s ironiou povie a uz vobec to nedokazem s lahkostou pustit jednym uchom dnu a druhym von ako kedysi.
Velmi ma to ubija, aj preto ,lebo trcime v zahranici, kde sme financne a po inych strankach odkazani samy na seba. Nemam kam ujst, nemam sa komu vyzalovat, bez toho aby na mna necumeli ako telce na nove vrata, tym, ze by som ich sokla skutocnostou takeho “dokonaleho” paru. Jeden znamy mi povedal…ved ta nebije, nepodvadza, tak co sa stazujes? Ale je to naozaj to, nacom sa da udrzat vztah a tvarit sa ze vsetko je ok, ako ma byt? A co tak porozumenie, respekt, zaujem o toho druheho ako kedysi?
Neviem, stale premyslam nad tym, kde sa stala chyba, preco sme sa tak rychlo odsudzili, preco sa hadame 300 dni v roku…
Mozno je to tym, ze ideme proti “prirode” a nemame ziadne deti. Mozno, ak by sme mali nejake, prestali by sme sa tolko koncentrovat na nase chyby a zamerali sa to, co by bolo podstatnejsie a ,co by nas spajalo.Prosim poradte, ak viete …
Dieta alebo rozvod...
Ahoj bola som v podobnej situácii. Boli sme sami dvaja v zahraničí, sľubne sa rozvíjajúca kariéra, pre okolie ideálny pár. Až ne ten rozdiel, že sme neboli manželia, ale už sa k tomu schyľovalo. Rok aj pol som sa cítila veľmi zle ako by som nemohla dýchať. Nespoznávala som samú seba aké scény som bola schopná urobiť. Vobec som sa už necítila sama sebou. Až som si povedala, že stačilo dala výpoveď v práci a kamaráti sa mi pomohli narýchlo odsťahovať. A vrátila som sa domov. Bolo to ťažké ale veľmi euforické. Naozaj som chodila po ulici a usmievala sa. Teraz sú to už dva roky. A nikdy som si nevedela predstaviť, že budem takáto šťastná a pokojná. Neboj sa urob prosto to čo cítiš.
feni poznám mnohých,čo začali nový vzťah,až keď im deti odišli...
ani nie,nikdy som nebol do nej zamilovany,ani nic.
len som stratil vieru v zeny a vo vztahy.no a kedze ja som iba na vztahy stavany a nie na flirty,tak som sam.aspon sa zasa nesklamem........
hej ale 15 rokov bez vztahu...to musel byť sakra úder. si ju musel velmí lubit
m&m
ja nie som zenaty
ona ma podviedla,tak som to skoncil.uz pred 15 rokmi.s dietatom mam v pohode vztah,co je najhlavnejsie.
a doteraz nie som schopny jej ani ruku podat,tak sa mi zhnusila
dieta to len zhorsi,,nebudes sa len okolo neho tocit a budes musiet aj okolo dietata,,a to si neviem predstavit ako vtedy zacne vyvadzat,,taketo typi ako mas ty doma potrebuju pri sebe ,, typ -matku,ale myslim tym taku svoju matku co by obdivovala bezmedzne maleho chlapceka a ten si mohol robit co len chce.
Ved on ta nerespektuje ako seberovnu.
Nechcete sa vratit? ci potrebujete financie az tak tam v zahranici?
a jedneho dna sa zobudis a deti ta uz nebudu potrebovat a zrazu si uvedomis,ze cely zivot v riti.a uz bude stara na novy zaciatok......
Felix, a ty preco zostavas v svojom manzelstve, hm?
vidíš ja som ani škatuľou nemyslela a aj tak som tak dopadla...a teraz si to musím odsr....niekedy fakt neviem,ako ďalej pri ňom
zacni chodit na nejake kurzy na zvysenie sebavedomia...
