Tak sama neviem, co bude lepsie riesenie.
S manzelom sme sa spoznali, ked som mala 17.
Po 3 rokoch sme sa vzali a teraz uz tahame 8 manzelsky rok. No s kazdym pribudajucim zacinam vidiet nasu buducnost nie v prave najlepsiom svetle. Uz ked sme sa brali, som mala akesi pochybnosti, ale vraj, kto vtedy nema?!
Moj muz je ako clovek a priatel pre druhich- velmi dobry, zabavny, ochotny pomoct. Ma hadam vsetky vlastnosti, ktore dobry kamos ma mat, ale ako manzel je to uz o inom. Rad ma ponizuje , buzeruje, neustale mi beha za chrbtom a vravi, co mam ako robit, kedy…Ak sa nieco stane, nevyjde ako ma, pokazi sa – automaticky je to moja vina. Rad krici, nadava, pouziva dost vulgarny slovnik, nedokaze ovladat svoj hnev, je vybusny…Ono to uz v podstate zacina byt vzajomne. Cez vsetky tie buzeracie a ponizovacky aj pred znamymi, sa uz cez to bez kriku neviem preniest, som alergicka na cokolvek, co mi s ironiou povie a uz vobec to nedokazem s lahkostou pustit jednym uchom dnu a druhym von ako kedysi.
Velmi ma to ubija, aj preto ,lebo trcime v zahranici, kde sme financne a po inych strankach odkazani samy na seba. Nemam kam ujst, nemam sa komu vyzalovat, bez toho aby na mna necumeli ako telce na nove vrata, tym, ze by som ich sokla skutocnostou takeho “dokonaleho” paru. Jeden znamy mi povedal…ved ta nebije, nepodvadza, tak co sa stazujes? Ale je to naozaj to, nacom sa da udrzat vztah a tvarit sa ze vsetko je ok, ako ma byt? A co tak porozumenie, respekt, zaujem o toho druheho ako kedysi?
Neviem, stale premyslam nad tym, kde sa stala chyba, preco sme sa tak rychlo odsudzili, preco sa hadame 300 dni v roku…
Mozno je to tym, ze ideme proti “prirode” a nemame ziadne deti. Mozno, ak by sme mali nejake, prestali by sme sa tolko koncentrovat na nase chyby a zamerali sa to, co by bolo podstatnejsie a ,co by nas spajalo.Prosim poradte, ak viete …
Dieta alebo rozvod...
m&m
tak to je fakt velmi silny zaklad manzelstva,aj ked chapem,ze kazdy sme ini
bohuzial,bola to bestia,kazdy ma od nej odhovaral,ale ked si kazdy mysli,ze robi spravne,tak aj dopadne. niekedy
alebo ked sa nemysli mozgom ale penisom
No vidite, ani dieta nemam, a aj tak zostavam...Je to tazke, sama si uvedomujem, ze to nieje riesenie, mat babo aj ked viem, ze mi roky utekaju a deti su zmyslom zivota a tajne dufam, ze by sme si opat zacali rozumiet, pretoze aj on by uz dieta chcel. Na druhej strane, on sam vie, ze keby to bolo take lahke, tak sa s nim rozvediem. Problem je, ze mame spolocne pozicky, spolocny dom - byt, auta, jeden bez druheho by sme tu boli strateni. Tak ako ja aj on podrebuje moj prijem. Odist a zostat zit v tejto krajine na vlastnu past, by bolo pre mna prakticky nemozne...Alebo sa mozem vratit na Svk, kde budem celit nechapajucej rodine, ktora nema ponatie asi o nicom a zacat uplne od nuly... Fakt neviem, blby je aj ten pocit neistoty z toho, ze by som mohla zostat navzdy sama a nikdo by o mna uz nezakopol.
feni...vari aj ty?:-)
ani my niektori na zeny.......
jajka závidím ti tvojho dobrého muža...bohužiaľ,všetky sme také šťastie nemali
...a urcite by mi nestačil taky argument ze ved ta nebije a nepodvadza. to co uz je. co si nejaka chudera??
nie M,dieťa by to ani podľa mňa nevyriešilo,len by to bolo časom ešte horšie a ty by si možno ostala v takom vzťahu len kôli dieťaťu/deťom...ako aj ja:-(((
problemy treba riesit ihned. nie listom ale z oci do oci. 57 a baculka? nenechaj sa urazat.
Uhlie, manzelovi sa to neoplati ukazovat a uz vobec nie vysvetlovat. Pred par rokmi som mu napisala uprimny list o tom, co ma trapilo a , ze by som to chcela riesit. Iba sa nastval a nic si nezobral k srdcu...Vobec ho tu nechcem ohovarat, nevravim, ze je kreten, len opisujem ako sa ku mne sprava. Jasne, ani ja niesom dokonala, uz ked neviem ako dalej a on len priklada polienka, zacnem mu nadavat presne tak ako on mne. Jednoducho to uz inak nedokazam zo seba dostat. Smiesne je, ze ked jemu nieco skarede poviem, dotkne sa ho to a tvari sa tak ublizeny ako nikdo. Ked to on povie mne, ide sa dalej, nic sa v podstate nestalo. Fakt, je, ze uz si nevazime jeden druheho, on ma stale poznamky okolo vsetkeho. Ked ma vidi v prade alebo podobne, len sa uskrna nad tym aka som 57 kg baculka a popritom zijeme v krajine obrovskych zadkov, takze by mohol byt rad, ze nemam 100 kg a z ust mi netrcia McDolnaldske hranolky. ...On sam ma cez 100 a ja mu nesmejem na jeho postave tak ako to robi on mne. Ma kolegov, ktory mu vravia, ci si vobec uvedomuje co ma doma - ale on si to aj tak nevazi.Jednoducho ked vam po case padnu tie ruzove okuliare, zacnete si uvedomovat veci ktore ste predtym nevideli. On rad rozkazuje a vsetko co chce on, je podstatnejsie. Ja som si uz zacala dupat a nerobit tak ako on piska, len neviem ako nam to takymto sposobom spolu vydrzi. S tym dietatom som to myslela tak, ze mozno to je to, co nam z biologickeho a kadejakeho ineho hladiska chyba.
