Mňa zase ľudia zaujímajú a stále sa ich nájde veľa, ktorí stoja za povšimnutie. A čím som staršia, tým mám viacej priateľov.
Podľa toho čo píše Benjo a zvižatko, ja asi žijem na inej planéte.. alebo moje vnímanie reality je dosť zúžené. Pretože zlých ľudí si nevšímam, ak mi ublížili, ohradím sa voči ich správaniu (ale pravdu povediac, vyslovene zlých ľudí som ešte nestretla. Alebo som už aj zabudla, že som ich stretla?:) jednoducho sa bavím s tými, čo stoja za niečo. Tým venujem pozornosť.
Raz som pracovala pol roka s partiou (mimo republiky) slovákov a čechov, s ktorými som si vôbec nesadla. Bola som sama, ďaleko od starých priateľov a spoločnosť mi dosť chýbala. Cítila som, že ma neberú (smiali sa zo mňa), ale nemala som potrebu chodiť sa ožierať s nimi... aj ma to štvalo, že som taký suchár, nevedela som sa s nimi totiž ani obyčajne pozhovárať. Našťastie som si hojne písala s kámoškami z domova a to ma držalo nad vodou. Uvedomila som si, že títo ľudia tu ma neberú, nepoznajú a nemajú radi. Ale JA ICH vôbec NEPOTREBUJEM. NEZÁLEŽÍ mi na tom, čo si o mne myslia (ale jasné že, človeka to štve) a sú mi ukradnutí (rovnako ako ja im). Doma sú ľudia, ktorích si JA vážim, ktorí poznajú aká som a majú ma radi takú aká som.
Ja trochu nerozumiem tomu, prečo stále ľudia nadávajú na druhých, že oni sú tí zlí, pokryteckí a neviem akí.. Zvižatko a ty si aký človek? Ak niekto nadáva na druhých, MOŽNO hodnotí AJ svoje vlastné vlastnosti, ktoré má a nevidí. Mňa druhí ľudia ZAujímajú len do istej miery, viacej si všímam svoje vlastné správanie, aby som nenadávala na druhých ale na seba, pretože so svojim správaním môžem urobiť NAJVIAC.
