Ide o to... že mám jedného veľmi dobrého kamaráta ktorý sa ale nanešťastie do mňa zaľúbil.Konkrétne mne to nepovedal, ale jednoznačne to vidno, a vedia to už skoro všetci, pretože naši spoločný kamaráti sa ma stále pýtaju či ho chcem a podobne. Poslednú dobu sme sa ešte viac zblížili a on začal mať zrejme pocit že chcem aj ja jeho a začína to dávať najavo. Dokonca som sa dozvedela že už to konečne chcel povedať aj mne... Lenže ja ho berem ako kamaráta a už som sa rozhodla že mu to konečne poviem lebo to už nemôžem vydržať tváriť sa že to neviem a že nevidím jeho narážky a podobne. Chcem ho zavolať von a všetko mu povedať, ale niesom si istá ako. Všade píšu že povedať chalanovi že ho berem ako kamoša je horšie ako vzuchovkou do hlavy... Tak ale ako mu to mám vysvetliť?
nechcem ho zraniť, chcem byť kamarátka
chlapi vravia ze je lepsie povedat na rovinu ze nic nebude, ako ked maju nadej a potom zistia ze nic nebude...vraj sa tak len trapia....
Ak sa mu len páčiš, chvíľu bude "mimo" a neskôr to bude brať ako trápnu záležitosť, možno sa ni bude vyhýbať.
Ak ťa miluje, bude to preňho horšie a čaká ho pár mesiacov alebo dokonca rokov permanentného smútku.
ja sa trasiem aj po šiestich rokoch
Ale MUSÍŠ mu to povedať, strel mu to rovno do ksichtu, nemá zmysel lepiť cukor na ostnatý drôt.
Rozhodne že to bude lepšie ako by si mu mala "dať" len preto aby nebol "ťažko ranený", lebo to by bolo absolútne zlo.
-môj názor-
len uz fakt dlhsie nenatahuj a poctaj aj s tym, ze nemusi uz byt taky ako predtym...
Neboj, rozdycha to, ked mu to povies. Mozno vsak bolo, keby sa to dozvedel uz omnoho skor...
