Ahojte..tak zacnem takto. S priatelom sme spolu 3 roky a teraz nastal...ako to nazvat...neda sa to nazvat ani "problemom" v pravom slova zmysle. Mame nadherny vztah, obaja sme zacali vysku, planujeme spolocnu buducnost, sme si sudeni, je nam spolu neopisatelne, proste..rozpravka:)) mame uz byt, auto, rodicia nas podporuju, on studuje pravo, ja medicinu..ale predsa. Problem je v tom, ze sa nenormalne podcenuje. Ma depresivne stavy, ktore pramenia z toho, AKA SOM. Vraj som prenho prilis dokonala, prilis pekna, prilis..prilis..prilis..ma pocit, ze si ma "nezasluzi", ze nie je pre mna dost dobry a pod.. ale to nie je pravda:( som uplne normalne dievca, studujem, aby sme sa mali dobre a medina ma bavi:))) sme spolu kazdy vikend, a v tom je ten kamen urazu. Ked sme spolu, je nam SUPER, uzivame si spolocne chvile, na nic zle ani nepomyslime, proste..stastie. Ale akonahle sa mame rozlucit a ist "od seba", chytaju ho strasne stavy. Cele dni ledva nieco zje, nic ho netesi, skola nebavi..intrak kde byva-mimochodom novopostaveny-tam sa citi strasne zle..pise mi spravy, ako ho laska boli, zranuje a aky je nestastny, ze ma od seba raz odozenie, ze naco som s nim. Ja ho ale ubezpecujem, ze s nim chcem ostat NAVZDY..je moja jedina, najvacsia laska, ideal..naozaj, nezartujem. Upratuje, vari, nic mi nedovoli nosit..spravi vsetko a nemusim ani slovkom.. len z tohto som smutna, preco ma berie ako "boha" a nie je so mnou taky stastny..preco tie zbytocne depky??Ako mu pomoct z toho von???
Som zufala..
Priatel a jeho depresie..sebaznicujuce myslienky, sebapodcenovanie.Ako z toho?
poliewoočka? :)) ako sa ti darí? to je tou vzdialenosťou, všetko bude ok
Ved to mu stale hovorim:(((( ale skusim este raz..dnes som mu uz pisala smsky, ako ho milujem a co pre mna znamena, prezvanala..napisem este pred spanim
povedz mu, nech sa tesi z toho čo má a nech nemyslí na buducnost :) kazdy den moze byt posledny a ze nech dakuje bohu, ze ma take stastie. ze mu to odkazujem :)
Stale mi hovori, ze som az "prilis dokonala"...ja to nechapem..zavidi mi, ze ma bavi skola, ze sa mi dari, ze byvam na peknom mieste a tak.."ty si v Prahe.." ..
Nerobís ja by som to robila presne tak isto ako ty ... A čo sa mohlo stať že sa tak zmenil? Ked to pred tým nebolo ... ?
Praveze ked mu to aj hovorim, nic to s nim nerobi..proste ako to vysvetlit. On nie je ten typ ze by si potreboval vynucovat pozornost. Kde je ten problem? Robim nieco zle??
Tak sa nanho chvilu vys.. , ignoruj a potom nech sa chlapec zbadá .. Nechce si len vynucovať tvoju pozornost a 1000 krát počuť že nie je zlý , ale dobrý a podobné veci ?
Prave to je ten problem, ze nema dovod mat nizke sebavedomie. Ale taketo stavy nemal casto, to len teraz, poslednu dobu..chcem mu nejak pomoct. Raz som sa ho spytala, ze co mam spravit, ze urobim VSETKO. A on, ze ..."nebud taka dokonala"..ach..smiesne mi je ked to pisem..
Čo by niektorí dali za to keby sa mali tak ako vy a mali to čo vy. Nechapem ani ja dosť dobre načo tvoj priatel toto robí.. Zrejme je jeho sebavedomie na bode mrazu, ak nie ešte nižšie. neber to v zlom , ale keby mne toto stále frajer rozpráva , a podcenuje sa, tak by som asi na to nemala nervy. Ale tak ked sa lúbite veľlmi .. Tak čo s vami :) Len ja osobne by som skôr prijala priatela dominantého a nie takého čo by sa stále riešil a hladal na sebe X chýb.. Ale držím Vám palce.. Budúca Mudr. a Judr :))
