Mam pocit,ze mam fobiu z prace.Uz som doma rok,a presne mi to vyhovuje.Neznasam sa stykat s ludmi,riesit s nimi nieco,robit,pocuvat rozkazy sefa a ked mi pride navrh nejakej prace,okamzite ma zaleje pot a zacnu sa mi triast ruky.Viem ze dlho to tak nemoze ist,peniaze ma donutia ist,ale co ked ja dostavam zachvaty uzkosti az paniky len co si predstavim ze mam byt zatvorena 8hodin niekde s cudzimi ludmi a robit nieco co nenavidim!?Bola som 3 roky v zahranici a tam som si toho uzila dost.Uz viac nechcem,zo slova pracovat je mi DOSLOVNE na zvracanie,co mam robit?Myslite,ze to je uz na psychologa?
Strach z prace.Sibe mi?
katheline
stromcek.
dala som vypoved v praci, kde sa to uz nedalo vydrzat,5 nas bolo na 12 metroch stvorcovych, posledna, co prisla, studuje dialkovo vysku,za co ju zacali veduci uprednostnovat pred nami, pritom ta kocka je uplne vymleta,chodi na vysku, kde plati tazke peniaze za semester,taka uroven ako skola sv. Alzb. v Bratislave...ale to je jedno, dolezite je ze ta kocka sa dokaze akurat nabiflit a po skuske nevie kde je sever. Ked jej dal veduci urobit nejaku pracu v Exceli, tak len co sa za veducim dvere zavreli, tak poprosila kolegynu, aby jej s tym pomohla - proste s pocitacom nevie, ked sme sa bavili v kancli "ze nieco sa stalo pri Slovnafte" - tak zareagovala akurat, ze pri ktorom, lebo ako priznala, myslela si ze Slovnaft je iba cerpacia pumpa, o tom, ze je to rafinerka na okraji Bratislavy, ani netusila. A ked si pred nou utrusil nejake cudzie slovicko - co ja viem inverzia alebo hemoglobin, tak sa este aj opytala, ze co to je.
Este mam pred sebou ten jej vitazoslavny usmev, ked podradnu pracu, ktoru mala robit ona, lebo prisla medzi nas posledna, pridelili mne.Iba nas vsetky vyuzivala a veduci z nej boli nadseni,tak som si povedala, zivot je prilis kratky na to, aby som o tuto osobu denne zakopavala a kazila si naladu.
Tiez sa nechystam znovu niekde rychlo zamestnat, mam toho vsetkeho po krk - myslim prace v kolektive, budem si hladat brigady, alebo pojdem na zivnost.
taksis
Ahoj katheline mám podobný problém. Som zo stredného Slovenska a pred piatimi rokmi som začala pracovať v BA. Pracovná konkurencia v tomto meste je neuveriteľná. Človek v tomto meste musí mať široké lakte na to aby prežil. Táto skúsenosť ma vystrašila natoľko, že som prestala pracovať a začala som študovať na VŠ. Príkazy, stres ,neustály šéfov drobnohľad a neochota spolupracovníkov zaškoliť ma urobili so mňa uzlík nervov. Od tejto mojej skúsenosti uplynulo 5 rokov (končím VŠ) a ešte stále ma chytá panika pri myšlienke, že sa budem musieť zamestnať. Pocit, že budem závislá od zaškolenia (vôle, či nevôle) iného zamestnanca ma desí. Takže nezúfaj- nie si sama čo má pracovnú fóbiu. Neostáva nám nič iné len skočiť do toho po hlave (alebo aspoň rovnými nohami) :-)
ivana45
Aku mas kvalifikaciu? Kolko mas rokov ?
Pozri, nikomu nie je prijemne "cvikat" prezencku a mat zaludocne vredy za par minut omeskania, nikomu nie je prijemne makat tak, ze musi odkladat aj navstevu WC, nikomu nie je prijemne mat za chrbtom sefa - draba. Ale vies, tie peniaze nie su zadarmo.
Porad sa na urade prace. Povedz im, ze chces robotu, kde si budes sama sebe panom. Ja to vidim na zivnost. Porozmyslaj, ake sluzby v tvojom okoli absentuju. Mozno ti nejaku robotu na UP ponuknu. Co tak rekvalifikacny kurz, napr. uctovnictvo ?
K ciganom si nespravodliva. Ako vies, ze u nich je to cista lenivost a nie "uzkosti alebo panicke ataky" ?
Mozno to Romovia len nevedia tak pekne nazvat ako napr.ty.
Len na okraj. To je dnes taka doba: namiesto cigan sa povie Rom, namiesto LENIVOST sa povie "apatia" alebo "depresia", namiesto HYSTERIA sa povie "psychosomaticke priznaky" ... atd.
Pozdravujem Denza.
dobra vila
katheline, rozpravas inac tak, akoby si tych pracovnych ponuk mala na kazdy prst :P. Mas ist vobec kam pracovat? Pretoze ja kam sa pozriem, tak vidim ludi, co sa nevedia uplatnit a su sikovni! ziadne lamy... takze ta nejdem odsudzovat, nemam preco, pretoze podla mna si dobru pracu tak skoro ani nenajdes. Neviem, ake mas vzdelanie a schopnosti, ale inac, ked sa desis prace s ludmi, alebo s nimi nechces robit, tak by si si mala najst taku robotu. Najlepsie nejaka sukromnicka, alebo zivnost (?).
Ja by som tiez take chcela do buducna, byt panom sebe samemu, to je najlepsie, len asi to tak lahko nepojde...
Urcite ak by si si nasla dobru ponuku, hlavne sa dobre peniazke, tak to skus neodmietnut, aj ked ti je to proti srsti!!! Mozno sa do toho po case dostanes a ked nie, stale si popri tom vies hladat novu pracu, co by ti aj bavila. Ide to tazko... ale co sa da robit.
anandang
Katheline, čo ty máš čo posudzovať Rómov a ich sociálnu situáciu?? Mám pocit, že lenivá si tu akurát tak ty, vymýšľaš si diagnózy, aby si zakryla vlastnú neschopnosť a ufňukanosť... Vzchop sa alebo seď doma a plačkaj ako sa ty strašne bojíš ísť do roboty... Si nechutný slaboch...
..mimi..
katheline podla toho co si popisala by som vedela tipnut niekolko fobii o ktore by mohlo ist napr antropofobia-strach z ludi, agorafobia- strach z otvorenych pristorov, dokonca existuje aj niekolko socialnych fobii v ktorych ide o strach z posudzovania inymi ludmi co vedie k vyhybaniu sa spolocnosti priznaky su trasenie ruk, tazoba, nutkanie na mocenie...
myslim ze by si urcite mala zajst za psychologom lebo takto sa neda zit vecne
www.psychovital.sk
skus si precitat tento clanok...mozno nesuvisi priamo s tvojim problemom ale urcite tam najdes nieco uzitocne
ale ak ti mam poradit tak uprimne:
ak sa chces zmenit tak nepocitaj stym ze to bude z mesiaca na mesiac ale moze zalezi od snahy ale vkazdompripade jednoznacne rob to z coho mas fobiu inac sa toho nezbavis, citaj knihy , zacni sprtat napriklad v matematike..najdi si nejake hoby sport..nut svoje telo aby bolo neustale v pohybe a svoj mozog aby neustale rozmyslal, rozvijaj logiku proste...musis sa stym zmierit ze niekto je nad tebou a ty musis plnit to co ti nakazu..taky je zivot. MAM podobny problem koli traume z dedstva a roznych udalosti, a nieje lahke sa toho zbavit ale jednoznacne ak neurobis absolutne nic budes odstavena a zabudnes aj ako sa volas..takze radim ti nepokracovat v takomto zmyslani ..ak budes robit chyby nic si z toho nerob , chyby su nato aby si sa znich poucila a videla veci z viacerich hladisk..je sice neskoro ucit sa z chyb ale lepsie nieco ako nic.
katalinka
pozri každý ďalší týždeň, ktorý stráviš doma ťa oberie o sebavedomie a potom je komunikácia skutočným problémom. Riešenie je v tvojich rukách.Začni na sebe pracovať, navštív odborníka a neseď doma.Nájdi si prácu a ak máš svoje vysnívané povolanie, tak začni študovať ak je to potrebné. Hlavne sa neuzatváraj pred svetom a ži!
opla
určite sa chod poradiť s psychologom/ičkou/. On ti pomôže nájsť, kde je problem. Aj ked nieje jednoduche natrafiť na toho spravneho, lebo sú vselijakí, ale držím prsty! Ja som našla na tretí krat.
