čaute baby :)
tento príspevok by chcel v prvom rade vyvolať diskusiu, rada by som zistila, či sa nás viac potýka s podobnými problémami alebo som divnejšia než si myslím a hrabe mi v palici úplne.
mám nasledovný problém: zatiaľ každý môj vzťah stroskotal na tom, že som po dosť krátkej dobe blaženej šialenej zamilovanosti (cca 6 mesiacov v priemere) začala svojho partnera nenávidieť. dávam to za vinu tomu, že to "idylické" obdobie bolo takým predovšetkým preto, lebo som sa správala ako ideálna partnerka, kamoška a milenka, vždy som podvedome nejak vycítila čo povedať a čo spraviť a bolo prirodzené podľa toho konať, až tak, že som vo finále potlačila všetko to naozaj prirodzené. sebe som tým nepomohla a chlapcom už tobôž nie, pretože, hoci boli všetci veľmi odlišní, mali po rozchode pocit, že sa s nimi rozchádza ideálna spriaznená duša (ktorý ja som nemala nikdy).
obávam sa, že táto chronická prispôsobivosť bude ubližovať mojim budúcim partnerom aj v ďalšom živote a akcesoricky aj mne, lebo rozchádzam sa naozaj nerada a len vtedy keď už sa (z mojho pohľadu) nedá inak. prosím, nehľadajte v tom cielenú pretvárku, keby to bolo vypočítavosťou, určite nehľadásm radu tu.
čo s tým, vážené plénum?
