Mame aj my doma problem..Mam dceru, ktora je dost problematicka od malicka.necha sa rychlo ovplyvnit druhymi, a co je zle tak to je pre nu akoby dobre.V poslednej dobe sa nevedela na nic sustredit, nic ju nezaujimalo, ked prisla zo skoly tak vraj na intraku len spala.Zistili u nej poruchy spravania a nejake depresie.Vie byt niekedy aj zlata a mila...Ale, ach ta dnesna doba...Nevedela si pomoct a pri nezvladnuti situacie s priatelom pojedla vela lliekov, z coho evidentne bola ako nadrgovana a skoncila na psychiatrii...Som ako matka z toho nestastna, ale ine vychodisko nebolo....Je to tazke...Mala sa liecit ambulantne, no kedze byvala na internate neliecila sa, lieky brala kadejako a preto sa to takto zhorsilo....Ked som ju tam niesla a videla ako zapasila a oni ju tam drzali bolo mi jasne ze je to velmi vazne,,,vlastne dieta...Uvazujem, som rozvedena, dllho sm s nou zila sama, starala sa o domocnost, a situaciu som nezvladla,,,,je to tazke vychovavat tinedzera sama a v tejto dobe...Teraz mam partnera ktory mi pomaha a snad to zvladneme.V jej zivote som mala byt na nu tvrdsia, prisnejsia.A hlavne dodrzat ked sa u nas povedalo nie, a nie ma ukecat to teda vedela ...myslim ze aj to je ten problem , druha vec je genetika, ktora sa dedi a z jej otca neni nic dobre, v zivote sa o nu nestaral, nezaujimal....A tak premyslam co bude dalej, ako to vsetko dopadne, mam zacat byt na nu od piky prisna,tvrda a samozrejme milujuca a to som bola vzdy ..Myslite ze to pomoze....Ako zvladnut situaciu....vie mi niekto poradit...::
MOja dcera pojedla lieky
ja som tiež matka a asi by som sa snažila vštko dostať pod kontrolu..no nie vždy sa to asi dá, v princípe súhlasím s jajkou
možno by som vyhľadala nejakého psychológa, prípadne psychiatra, ktorý by ti poradil, myslím že je to rovnaký stres pre rodiča ako pre dieťa...
V žiadnom prípade nebuď na ňu prísna. Daj jej najavo, že ju miluješ takú aká je. Veľa, veľa sa rozprávajte. Choďte na výlet, na turistiku, ako to financ. dovoľujú niekam na víkend preč, nejaký welnes, kde budete len vy dve. Rozprávaj jej o sebe keď si bola tínejdž, o svojich vtedajších problémoch, láskach. A ak bude hovoriť, počúvaj, nekritizuj a nedávaj rady. Len počúvaj. Dohodnite si pravidlá, niečo od nej vyžaduj, ale za to jej niečo dovoľ. A hlavne pravidlá dodržuj. Ešte ma napadlo, aký má vzťah s tvojím partnerom. Nežiarli? Má ho rada? Má rád on ju? Stará sa do nej veľa? Alebo málo?
nie prisnost a tvrdost, ale pevne pravidla, dohody, vela vela komunikacie
Ahoj , tak ja ti skusim poradit z pohladu dcery ktoru prepustili z psychiatrie.
Moji rodicia boli vzdy fajnovy. Otec sice prisny ale mamina fajn kamaratka.
Po mojom prepusteni som doma prezivala peklo. Same zakazi a kontroly. Fakt, citila som sa este viac na dne. Este hlbsie v depresii a uzkosti. Kde je moja mama , ta ktora ma stale pocuvala a s ktorou som mohla vsetko predebatit? chcela som odnej utiect. KAm? Spet do nemocnice.
Hadala som sa s nou...
Potrebovala som podporu, citit pochopenie a lasku. (chapem ze som ich na smrt vydesila ale nebolo to pre nich tie moje stavy/
Takze hroza a velmi velmi dlho mi trvalo najst zas ten vztah.
Takze ak ti dcerku pustia nemen sa. Aspon nie hned, straz ju ale lavne ju pocuvaj co chce.Hladajte kompromisi
