Prekonala som potrat ...nedokazem prestat na to mysliet

Príspevok v téme: Prekonala som potrat ...nedokazem prestat na to mysliet
sylvinkaz

viem ze nie som jedina, co si tymto presla...ale neviem ako tie pocity zo seba dostat..tak pisem sem
pred mesiacom som zistila ze cakame babatko...manzel nebol nadseny (kvoli peniazkom-hypo na krku) a 3 tyzdne som neriesila nic ine len ho presvedcit ze pre mna neexistuje ziadne ine riesenie len si babatko nechat (potrebovala som citit,ze za mnou stoji aj ked sa toho boji)....
konecne sme sa zacali z babatka tesit obaja....a v nedelu som potratila...je to ako uder pod pas....cez to vsetko si prejst a nakoniec aj tak prist o babatko....neustale na to myslim, na to dietatko co by vyrastlo...(hlavne ked som si ho doslova vymodlila) boli to....velmi to boli......

pandorica

Možno to bábatko nebolo v poriadku.Väčšinou to tak býva, že keď žena potratí v prvom trimestri, tak ppreto, že dieťa bolo poškodené.Skús sa na to pozerať tak, že to vlastne bolo lepšie,ak odišlo tak skoro, ako by sa malo trápiť choré.

zewa

Nehovorit o probleme je ako keby si si zabodla este vacsiu dyku do rany. Ked manzel nechce pocuvat, tak skus kamaratku. Alebo aspon tu, ci na papier. Napis vsetko, co ti chodi v hlave.

stela28

zazila som potrat dvakrat. Pri kazdom som zacala necakane krvacat nasledovala v oboch pripadoch hospitalizacia udrziavanie tabletkami a nasledne kyret. to slovo sa mi neomyslitelne vrylo do pamati. mala som pocit uplneho zlyhania, prestala som sa zo zivota tesit. dve rany pocas polroka ma uplne vykolajili. teraz nam neostava nic len cakat na vysledky z rôznych vysetreni a dalej sa posunut a hlavne verit. Verit si aj ked to nie je az take lahke...

mnamka257

ale hrozne to boli.skus si ale pomysliet na tie mamicky, ktore si ditetko musia nechat zobrat, lebo ho nemozu z urcitych dovodov vychovavat, ale sa onho postarat-to musi boliet este viac...drzim ti palce aby si sa z toho dostala

chulia

sylvinkaz

ty ma asi urcite pochopis a hoci som na tom trochu lepsie ako ty. Mám jedného syna, ktorého som mala v 18 rokoch. Teraz mam 33 rokov a tiez hypotéku na krku. Veľmi tužim po dieťatku, ale pre finačné problémy (splácania pôžičky) ho nemôžeme mať. Často sa mi v noci sníva že mám bruško a cítim, že mi odchádza vlak, ktorý nedobehnem.

shakti1

viem, že je to ťažké,ale skús to prijať, duša dieťaťa vedela, že to bude pre vás ťažké, a preto sa rozhodla inak. určite sa ti ešte narodí dieťa, minimálne dve a budete šťastný, už od začiatku. ver tomu, lebo ja to viem.

sylvinkaz

datelinka: ked som zistila ze cakame babatko,neplanovali sme to,nie teraz, tiez som videla v tom skor problemy....ale vedela som ze nebudem schopna ziadneho ineho riesenia a tak som sa zacala z toho tesit...na rozdiel od manzela....a tym vymodlenim som mala na mysli skor nejaky zazrak, ktory som cakala, aby manzel zmenil nazor na moje rozhodnutie ...aby nebolo neskor vycitane z jeho strany....

sylvinkaz

datelinka: ked som zistila ze cakame babatko,neplanovali sme to,nie teraz, tiez som videla v tom skor problemy....ale vedela som ze nebudem schopna ziadneho ineho riesenia a tak som sa zacala z toho tesit...na rozdiel od manzela....a tym vymodlenim som mala na mysli skor nejaky zazrak, ktory som cakala, aby manzel zmenil nazor na moje rozhodnutie ...aby nebolo neskor vycitane z jeho strany....