odpovie mi niekto na pár otázok?

kto z tvojho okolia vedel o tvojom ochorení a ako na to ľudia reagovali?

Veščinou som bola na tom intraku chodila som len cez vikendy domov. Naši mi stale vraveli že som chuda že čo vlastne jedavam. A to stravovanie s rodinou bolo take že veščinou sme sa stravovali individualne kvoli zamestnaniu rodičov takže sa to vobec tiež až tak neriešilo.

A ako to bolo doma? Musela si sa stravovať s rodinou? Ako si vnímala stravovanie v spoločnosti druhých ľudí (rodina, keď si bola s kamarátmi niekde vonku alebo na výlete...)? Ako si sa vtedy cítila?

Jedlo mi ani moc nechybalo. Aj ked som niečo zjedla mala som z toho zly pocit že zase priberiem. A to stravovanie bolo take že v tom čase som chodila do školy kde som musela byvať na intraku. Takže tam sme moc to jedlo neriešili. Stačilo niečo male na zahryznutie však to poznaš. Niekedy som nemala vobec pocit hladu a mala som stiahnuty žaludok.

Ako si vnímala jedlo a stravovanie počas anorexie?

Mala som pocit stale že nemam peknu a dokonalu postavu. Chcela som byť štihla ako modelka. Nemala som pocit že som velmi chuda vtedy som si to vobec neuvedomovala a chcela som byť ešte chudšia lebo som si stale pripadala tučna.

aké si mala pocity zo svojej postavy a váhy?

merala som 164.

Len nervozita.

didi a ked si mala vahu 45kg kolko si merala??