Ahojte,
chcela by som sa s vami podelit o moj pribeh. Pred 3 mesiacmi som sa po 5 rokoch rozisla s priatelom s ktorym som byvala v spolocnej domacnosti. Dlhsie sme mali komunikacne problemy, nasiel si kamaratku, ale viem ze hranica ich kamaratstva bola prekrocena a nejak som to nevedela prezit. Velmi ma mrzelo ze nase problemy sme nevedeli riesit spolu a on ich riesil takymto sposobom. pritom ta baba je zadana a nedavno sa so svojim priatelom stahovala do spolocneho bytu. S mojim ex sme sa asi tak mesiac vobec nekontaktovali, mala som pocit ze sa citim dobre, trapilo ma sice to co sa stalo ale nejak som sa snazila sa nad to vsetko povzniest. Potom sme sa jedneho dna opat stretli, uz ani neviem pri akej prilezitosti, pozval ma na obed, potom na dalsi a nakoniec sme spolu stravili vikend na ktory budem asi este dlho spminat. A tam sa vo mne nieco zlomilo. Uvedomila som si ze ho stale milujem, ze som urobila chybu a nemala som konat unahlene. Vsetko som mu to povedala a jeho odpoved bola ze on nevie co chce, boji sa ku mne vratit aby sa neopakovali stare trapenia a chyby ktore sme vo vztahu robili, atd. a ze jednoducho potrebuje cas a nemam na neho tlacit. Ale zda sa mi ze od tej doby sa nieco zmenilo, nikam ma nezavola a stale sa stretava s tou svojou kamaratkou s ktorou tvrdil ze nic nema, iba ze si s nou perfektne rozumie. Neviem co mam robit, ci cakat ako sa rozhodne, alebo uplne s nim prerusit vsetky kontakty a nestratnut sa s nim ani si s snim nepisat (to mam pocit ze by bolo pre mna asi najlepsie, strasne sa trapim ked mi pise kam ide cez vikend, atd. ked viem ze tam sme predtym chodili spolu), ale na takyto krok nemam asi tie spravne gule a bojim sa ze by som ho od seba iba viac odohnala. Neviem co robit, som z toho zufala a rozmyslam aj nad navstevou psychologa. Navyse som nedavno prisla o pracu a tato moja situacia mi moc na nalade a pozitivnom mysleni nepridava. Poradte prosim ak ma niekto podobnu skusenost. dakujem
chcem spat byvaleho
cas vsetko vylieci. tri mesiace je kratka doba, a este ked sa takto kontaktujete. zbytocne ta natahuje a trapi.
Ahoj Lenka, chápem Tvoje trápenie a v tomto uponáhlanom a egoistickom svete úprimnú odpoveď, či radu budeš čakať márne.. Ale na druhej strane, povedzme si pravdu, je veľmi ťažké v takejto situácii niekomu radiť. Je to veľmi špecifický prípad, ktorý sa v život mnohých ľudí stáva - ale aj napriek tomu je špecifický a to v tom, že tento príbeh "lásky-nelásky" prežívajú vždy iné osobnosti, charaktery.. Nenachádzaš sa práve v najlepšej situácii, ako píšeš, stratila si prácu - čiže ďaľšiu istotu. ALE, osobne si myslím, že mužov nezaujímajú utrápené a ľutujúce sa ženy. Poviem Ti, čo by som v Tvojom prípade urobila ja.. Nebolo by to jednoduché, ale jednoznačne nemá význam sedieť doma na zadku a hypnotizovať očami telefón, či náhodou nezavolá, nenapíše, alebo aspoň neprezvoní.. Nemá význam vymýšľať stratégie ako ho uloviť späť, hlavne žiadne zalomené ruky, horekovanie ako bez neho nevieš žiť, a že akú veľkú chybu si spravila, keď si si nevážila Vaše spoločné chvíle, a bla bla bla.. DOSŤ. Zameraj sa na tú prácu. Zájdi na úrad práce, zapíš sa na nejaký rekvalifikačný kurz, trénuj jazyky, posielaj životopisy, zájdi kaderníčke, kozmetičke, kúp si nové tričko, zájdi na zumbu, zober psa na prechádzku, choď pozrieť tehotnú kamarátku, prelistuj si encyklopédiu.. Jednoducho sa zamestnaj. Hlavne nesmokli, keď budeš prechádzať okolo "Vašej" lavičky v parku, prelaď rádio v aute, keď budú hrať "Vašu" pesničku.. Spomínaj, to áno, ale neľutuj sa a neľutuj svoje rozhodnutia.. Sú páry, ktoré sú spolu aj viac ako 5 rokov, rozídu sa a potom si nájdu tie svoje pravé lásky.. 5 rokov je dosť dlhá doba na to, aby sme si na človeka, s ktorým žijeme, takpovediac zvykli. Všeličo ste spolu prežili - dobrého i zlého - čo ešte umocňuje fakt, že ste spolu žili v jednej domácnosti. Ale nepoddávaj sa tomu a hlavne nezabudni: "Kto nízke cíle má, ten slabý duchem je."
Naozaj je veľmi dôležité pre Teba odosobniť sa do istej miery od toho všetkého.. Nie je to jednoduché, to Ti verím, ale viem aj to, že tá sila v Tebe pre to je. Sme len ľudia, pud sebazáchovy nepusti (vo väčšine prípadov). Týmto tu všetkým netvrdím, že sa máš na neho vykašľať - to ja posúdiť neviem. Moja rada je len, aby si sa pozrela do zrkadla, utrela slzy z očí a povedala si: JA TO DOKÁŽEM!
keby to bolo take easy tak ho uz davno mam, ale 5 rokov sa z pamate tak lahko vymazat predsa neda
jak nijako? ved ta nechce. maximalne tak na sex. ked nevie co chce nech si trhne. si najdi lepsieho. takeho co ta bude lubit.
no.....moc ste mi teda nepomohli, co mam nechat tak ako je? ked je to nijako?
rozidete sa, potom idete spolu, vyspite sa, ty mu povies ze ho lubis a on ze nevie. nelubi ta . kasli nanho.
nechaj to tak ako to je.
fakt mi nikto nevie poradit?
