Ahojte mám dvoch synov vo veku 3 a druhý 8,5 rokov, neviem ani ako začať, asi takto mám s tým starším asi už od troch rokov problémy nechcel kakávať, potom jedávať, potom piť a tak dalej všetko prešlo ... potom postupne sa začínal jedovať- trucovať ked mal niečo urobi a dr to pripisovala že je hyperaktívny ale nikdy to nepodložila ani nič že stoho vyrastie, tak sme si povedali že asi mu chýba súrodenec tešil sa na neho aj meno mu on vybral, no ale trucovanie a odmietanie ostalo nevyrástol z toho dr zase povedala že to len žiarli je to normálne, ale prečo na čo ved ja ho lúbim rovnako aj mu to stále s manželom hovoríme, aj s bratom sa majú radi, ale ako náhle poviem ja niečo že má urobiť, alebo sa učiť alebo proste len ho zavolám ... tak nič odmieta ignoruje a nechce sa učiť doma ani nič cez zimu chodí spávať k svokrovcom, tý sa mi snažia pomáhať aby som ráno nemusela utekať s obidvomi do školy ked je zima a ja mám svoje zdravotné problémy už dva roky, tak neviem čo sním či je to daň za moju chorobu že sme nechodili poriadne druhé prázdniny von lebo ja neprejdem s nimi sama len s niekym, lebo sa mi točí hlava a mám verigo sindróm a nechce mi to prejsť. Určite na tom vynu si nesiem sama stále sa hnevám a rozčulujem , lebo sa trápim prečo je taký ku mne a ked sa ho opýtam tak my povie: lebo sa mu nevenujem ale venujem ved sa sním učím , hráme ked príde tato z roboty vždy vyrazíme na výlet aj ked my je zle ved si posedím dakde nie! ALe jemu asi nevenovanie je že ho donútim učiť sa, najesť sa ,umyť sa on to sám nehce... podla neho načo(inak učí sa dobre je druhák- len úlohy mu robia problémy nechce sa mu). Tak poradte maminy ak máte niekto podobné trápenia dakujem velmi pekne.
poradte ako na syna...
Detsky psycholog.
Napr. -odkaz odstránený-
Luciferka ďakujem za podporu.
je odlezite ake ma znamky, hlavne co sa jeho motivacie, ak by mal zle znamky, aj napriek tomu , ze sa snazi, vysvetlovalo by to z casti, preco sa mu nechce ucit......ale podla tvojich slov, je vyborny ziak, len sa mu obcas nechce, normalne dieta :D, len to musite nejako prekonat, a ty sa hlavne neobvinuj, ze si zla matka......myslim, ze ste dori rodicia, podla toho, co si napisala....zaujimas sa o neho, staras, za svoju chorobu nemozes, to pochopi mozno az ked bude starsi, treba sa s nim o tom rozpravat a vysvetlit mu ako sa veci maju........drzim ti prsty
Ahoj luciferka, učíme sa striedavo raz ja raz manžel, pochválime vždy. Ahlavne za to ked to spravý pekne sám ja sedím pri ňom a potom mu to skontrolujem, učísa inak dobre mal jednotky aj v prvej a teraz v druhej na polroku mu dala jednu 2 z matematiky( inak neviem prečo? mal väčšnou jednotky asi dve 2ky a inak..) Učitelka je fajn strašia ale učila kedysi aj mňa s počiatku boli problémy mával neustále poznámky že vyrušuje vykrukuje odpovedede a tak tak som bola za ňu a ovšem aj som sa priznala že som ja chorá zázrakom a milo som bola prekvapená že ma pochopila a že aj ona má alebo lepšie prekonala túto chorobu vertigo sindróm, tak my vysvetlila čo a ako sa sním učiť nechať ho radšej hned ako príde zo školy naučiť a len do hodiny viac nie a ovšem prestali aj poznámky, a už sú aj sem tam pochvaly za správanie, ked boli niekde v kine a tak...
Žiarlenie na brata som postrehla ale ako sa venujem jemu doobeda menšiemu jemu sa venujem poobede ked príde zo školy a potom obidvom rovnako , ale on to možno tak neberie... neviem prečo chce ísť sám k starkýmiekedy , potom inokedy sa pekne hrajú spolu a tak, inak sa majú radi, jeden druhého obraňujú aj ked sme niekde na návšteve to som si všimla, na poslednej velkej oslave rodnnej, ten menší sa hambil ostatných detí, a starší ho držal za ruku a to mu pomohlo a potom sa pekne pridal a hrali sa pekne spolu zo všetkými, tak to nechápem asi som ja zlá, alebo už neviem možno nechápe moju chorobu... ktorá my semta obmedzuje ísť samej s nimi von, hlavne cez prázdniny, kým je tatino v robote... alebo neviem budem bojovať určite dalej a hádam to prejde všetko zlé aj mne aj jemu....dakujem za príspevky velmi.
a este ak sa s nim ucis ty, tak nech ho tvoj manzel apson pochvali, alebo obcas sa snim aj uci....pre chlapcov je velmi dolezite, ked ho chvali otec....
smutna mama, je normalne, ze sa nechce ucit...a znamky ma ake? pani ucitelku? nepoznizuje ho pred triedou? a vy? nekarhate ho vela, ked donesie zlu znamku? ucis sa s nim ty alebo tvoj manzel, ci on sam sa uci? musite ho nejako namotivovat, samozrejme nie velke dary a tak, ale aspon pochvala zakazdym, povedz mu, ze ked si napise jednu ulohu, tak si potom spolu zahrate karty alebo mu precitas rozpravku, ale neviem co ma rad....neuc sa s nim dlho jednu vec, kludne mu rob medzitym ako sa uci prestavky na hranie...urob s nim dohodu, co za co....skus pravidelny rezim u neho vybudovat, povsimaj si, kedy sa uci radsej, ci hned ako pride zo skoly, ci vecer, ci rano...skus mu zabzpecit klud na ucenie, ziadna telka, nech je sam v izbe s tou psobou co sa s nim uci. skuste mu spravit ucenie zaujimavejsim, vezmi si obrazky, alebo vyhladaj nejake pc programy to ho bude bavit aj sameho mozno.....a ak uz fakt nebudes vediet ako dalej, tak zajdi do skoly za ucitelkou, porozpravaj sa s nou, nech ti poradi, ako mas postupovat......viem, ze sa to takto lahko pise, lebo okrem jedneho syna mas aj druhe dieta, a domacnost a svoje zdravotne problemy, ale mam taky pocit, ze tvoj syn sa citi byt odstrokovany, aspon to co si pisala, ze co ti vravi, a urcite aj ziarli na brata, plus to spanie u svokrovcov, skuste sa mu venovat viac, viac sa s nim rozpravat, mozno to pojde, mozno nie, len teba vydrzat......toto je jeho najjdolezitejsie ibdobie v zivote, tak radsej si to spravte tazsim teraz, a potom to bude vsetko lahsie.....
Dávam mu volnosti kolko chce, chodí všade kde si deti povedia, na výlety, aj ked nie na drahé ani nijaké obzvlášť nič drahé im nekupujeme ale majú čo potrebujú aj hračiek aj všetkého, ale možno stým súvysí aj zima vtedy je nervózne inak sme počas skoro celého roka okrem zimy v záhrade tam sa vylietajú, vtedy sa dokáže aj za 15min naučiť a ideme pobede tam a sme do večera tam a je... tak neviem, ja som nezamestnaná momentálne už materská mi skončila ale nehladala som si kôly chorobe zatial prácu, nič nedostávam, tak máme len jeden príjem, tak ked sa mi polepší chcela by som ísť niekde aj pracovať... už ma aj do jednej firmy volali, na dva dni v týždni tak zvažujem či to zvládnem.
Ahoj zuzka, dakujem za príspevok.
No on chodí na tú školu preto, tam ,lebo ked som ho išla zapisovať vtedy my ten druhý mal ešte len pol rôčka a oproti tej školy má len cez cestu k svokrovcom a cejednu tak isto len na opačnú strani mojich rodičov my bývame v meste a ja som tiež chodila do tej školy, tak som si myslela a dala som hlavne na sluby že my budú vštci pomáhať, tak som ho tam prihlásila. (to som ale ja ešte nevedela že ochoriem to si predsa nikto nevyberie) Ja som osobne spokojná s tou školou a aj malý , on stadial nechce odísť práve že sa tomu bráni, ale potom ja ráno nevládzem bežať s obidvomi tak chodí len svokor( strašne mylí inak jediný , čo pomôže!!!!!), alebo ked bolo veľa snehu chodieval večer k nim spať na noc a ráno ho vyprevadili svokrovci, potom poobede zo školy už po neho chodí manžel rovno z roboty, a je doma. A to si on oblúbil a takto nechce byť doma vôbec, tam mu asi nikto nič nekáže a nič nemusí aj ked sa ich opýtame tak aj oni mu povedia prečítaj a nechce ani u nič nič urobiť, tak to nechápem, jeden dva dni je pohodička a potom znovu zle... zase nič, nerešpektuje nikoho...
Už sme sa snažili nechať ho však sa svet nezrúti,že sa nenaučí nenútim ho, ale ani to mu nevadilo, ked sa spýtame prečo je taký on len mykne plecom neviem ja sa chcem hrať, prečo sa mám učiť, ved som sa v škole.. a tak....
Nerozumiem prečo chodí tvoj syn do školy na opačný koniec mesta. Ak môžeš,napíš. Možno tvoj syn vôbec nie je hyperaktívny, hoci neverila by som doktorke, ktorá povie, že z toho vyrastie. Určite vyhľadaj odbornú pomoc, veď za to nič nedáš, poradíš sa s psychologičkou, možno to má súvis s tvojou diagnózou. Možno chlapček potrebuje ozaj pomoc, možno je to z jeho strany volanie o pomoc, asi si sám nevie rady, niečo mu prekáža a sám to ani nevie pomenovať. Ja by som na tvojom mieste prestala malého "komandovať" , nič v zlom, ale čo tak denne mu opakovať nie príkazy, ale jednoducho : mám ťa rada, ľúbim ťa... ja viem, že to s tými príkazmi myslíš dobre, mne to vysvetľovať nemusíš, v každom prípade, poraď sa radšej s odborníkom. A sústreď sa aj na svoju liečbu, najviac pomôžeš svojim deťom. S tou zmenou školy by som nečakala, zdá sa, že malému to robí dosť problémy. Ja mám síce tiež školu rovno oproti bytovke a moja dcéra do nej nechodí, lebo je to katolícka a my nie sme nejako zvlášť veriaci, ale do školy to má 10 min a ďalšie dve sú v blízkosti, tiež máme v škole trochu problémy, ale nechcem to riešiť radikálne, lebo ona svoju školu opustiť nechce, ak by však chcela, neváhala by som ani chvíľu.
Dík za príspevky.
