Som bez energie a smutná, lebo som príliš rozmýšľala

Príspevok v téme: Som bez energie a smutná, lebo som príliš rozmýšľala
zmatenaaa

Som zdravá baba. Nemám veľa priateľov, ale mám nejakých. Predtým som myslela, že život je jednoduchý. Stačí sa obklopiť ľuďmi, založiť rodinu a čo najviac sa baviť a smiať. Mala som ideály a chcela robiť dobro a byť milá k ľuďom. Lenže často som nemala, čo robiť a začala som veľa rozmýšľať o živote a ľuďoch a šťastí. Bol týždeň kedy moje rozmýšľanie malo dopad na môj fyzický stav. Nechutlo mi, bolela ma hlava, bola som furt unavená, boleli ma ďasná, keď som si umývala zuby. Potom som prestala, ale teraz mám prázdniny a zas som začala. Najprv som čítala články z východnej filozofie, ale to nikam nevedie je to všetko abstraktné. A vôbec, že furt niečo čítam a hľadám je blbosť. Ale nejak sa neviem dostať späť. Proste som začala rozmýšľať napríklad prečo ma teší, že mám niekedy lepšie známky ako ostatní, prečo ma teší, keď mi niečo niekto pochváli. Nie je to divné, že nás to teší? Prečo ma tešilo, keď som niekoho potešila, povzbudila? Predtým ma to napĺňalo, ale teraz neviem. Alebo či existuje láska? Neidealizujeme si ju? Už som sa cítila zamilovaná, ale teraz o tom pochybujem. Bojím sa, že so mnou bude zle, ale neviem čo robiť. Neviem ani poriadne vyjadriť, čo sa odohrávalo v mojej hlave a neviem tu teraz všetko naraz napísať. Proste mám slabú psychiku, som hrozne ľahko ovplyvniteľná a teraz sa cítim stratená. Akoby hľadám bezpečie, ale ono vlastne neexistuje, ale ja ho potrebujem. Mám zdravie, nemám sociofóbiu, mám rodinu, mám pár kamošiek, nemáme finančné problémy a aj tak tu rozmýšľam nad životom jak blbá. Ľudia bojujú o život a ja robím toto. Potrebovala som sa len vyrozprávať a dúfam, že niekomu sa stalo podobné a bude mi vedieť poradiť.

Lily.

Tiez uvazujem ako asi kazdy, ze lepsie je niektore veci nevidiet, dat sa otupit liekmi, hej, psyhiater, ci pitvat to zbytocne so psychologom. Viem sa otupit aj po svojom, na tym sa nikdy nic nanariesi s niekym inym, pretoze tam nieto co riesit smerom von. Staci sa vratit k sebe sa, no to je zaroven to najtazsie, ked je clovek od seba prilis vzdialeny. No to by bolo fakt divne nebyt v zivote niecim postihnuty. Kazdy sme postihnuty cimsi. Ono je zazrak najst aspon jedineho cloveka na svete, na ktoreho by sa cosi negativneho nenalepilo a nesposobovalo mu to iste psychicke tazkosti, ci uz zrejme na prvy pohlad alebo skryte. To by musel byt odpojeny od tohto sveta a nemat snim nic spolocne. Pisem to formou prikladu, lebo to tak je, ziaden iny zamer na tom netreba hladat vratane hladania pomoci z vonka.
Chapem, ze to moze vzbudzovat bezmocnost a potrebu pomoci, no je to len zdanie.

jajka001_

tvojmu prispevku z 9.45 nie celkom chapem, obzvlášt tej časti, kde vravís o tom ako sa slusní ludia stanú vrahmi lebo nemohli konat od srdca...asi si vyrastala ako dieťa,ktoré nemohlo prejaviť svoj názor a rozvíjať sa, muselo len slepo posluchat prikazy bez kvalitnejšieho vysvetlenia. ano, v puberte pride vzdy k vzbure - za normalnych okolnosti teda, ak nie, moze to byt práveze zlé. dieťa si začne uvedomovať svoju osobnosť a začne robiť vlastné rozhodnutia, ktoré nie sú v sulade s predstavami rodicov. ale to neznamena, ze nevie co je spravne, nezil dovtedy vo vakuu - nemalo by to tak byť - no stava sa, bohuzial - takze ano, moze sa stat, ze spravi nespravne rozhodnutia, ktore mu mozu znicit aj zivot - ale rozumny clovek musi vidiet nasledky svojich cinov a uvedomit si, kam taketo spravanie vedie.
mozno si mala tu smolu, ze si vyrastala v rodine plnej klamstiev a pretvarky. ak ano, je mi to ľúto. ale teraz je uz na tebe,nech si vyberieš, čo je správne, a aby si napravila chyby, ktorych sa dopustili tvoji rodičia. raz budes tiez mozno matkou a tiez budes robit chyby, tak nesúď svojich rodičov ... ani iných, vacsina ľudí sa snaží prežiť najlepšie ako vie.

jajka001_

alebo by som to aj neutrela, ved to je ich vec, ci tam maju prach. ale netrapila by som sa tym, rozhodla by som sa nejak. bud by som sa ich teda spytala, ci by im to vadilo, ak im tam trochu pomozem, alebo by som to nechala tak, ak by som mala pocit, ze to nie je vhodne.

jajka001_

podľa mňa máš vážne psychické problémy, a nevravím to preto, lebo ti chcem ublížiť. to čo si práve opísala, nie je v poriadku. ano, vzala by som handru a utrela to, bez ohladu na ostatnych. a neriešila by som, či to utriem dokonale. príliš rozmýšľaš a pitváš veci, ktoré by si nemala. trpíš nejakou úzkosťou, ktorá ti odoberá energiu. svojím postojom to ale neriešiš, len zhoršuješ. mala by si navšíviť psychológa, aby si si zbytočne neubližovala. energiu ti berie práve tvoj negatívny pristup k životu.

Lily.

Ked to nechapes ake to moze mat nasledky, tak spomeniem jeden aktualny, s ktorym sa pravem bijem a nejako cez to snazim prehryzt. Priatelovi pred polrokom umrela mamka a tak zostali s otcom sami. Automaticky ma napadli veci, ktore by som MALA ako ludska bytost im blizka podla inych ludskych bytosti robit, ako upratovat tam, navarit im. Varia si sami, aj ako-tak upratuju. Vcera som prvy krat vstupila po dlhom case do ich obyvacky a maju tam kopu prachu. Vraj to neutierali odvtedy, co mamka umrela. Este tam boli polozene aj jej okuliare ako ich zanechala, ked ju vzali do nemocnice. Mozno si povies, ze v tej chvili by si vzala handru s vodou a zacala to tam utierat. Moja prirodzene potreba cistoty a pomoct im bola zial prebita mojou vstepenou potrebou poriadku ako takeho, az ma to tak vycerpalo, ze som nic neurobila. Nedalo sa, prislo mi zle. Mala by som byt taka, mala by som robit to ci hento. Sparalyzovalo ma to celkom. Co ak to utriem zle, co ak...neutriem kasdu skaru nabytku a ten najvacsi prach bude kdesi skryty. Co ak to urobim a niekto z nich najde prach, ktory som si nevsimla a budu sa divit, ze ako to je mozne, ze to je spinave, ked som to utierala? Uplne psycho, nevladzem o tom premyslam, je mi z toho az fyzicky zle. Napadaju ma vsetky varianty vratane tej, ze co ak sa jeho otcovi nebude pacit, ze im to tam vyglancujem, a bude synovi vycitat, ze ma pustil do toho neporiakdu skor, nez to tam stihli upratat. Vzdy ma unavovalo, co si ini ludia mozno alebo aj skutocne myslia. Vzdy ma to pritlacalo k zemi a paralyzovalo, nebola schopna bud nicoho alebo to nejak potlacit a konat proti sebe, lebo sa to tak patri.
Priala by som si, aby sme to dnez upratali, no preco? Uz neviem, momentalne o tom viac nedokazem premyslat a chopit sa roboty, cize sa priklonim k svojej lenivosti, lebo aspon ta je MOJA, ostatne by bolo len TI OSTATNI a CO SA MA.
Mam z toho vycitky, no v niektorych veciach mi bude asi este dlho trvat, kym sa vratim sama k sebe a zacnem konat podla vlastnej prirodzenosti.

Lily.

Odkedy ma zarazilo, ze vdaka prirodzenej vyplvyvajuca z dusi ludi sa nahradila za vdaku plynucu z moralky nam vstepenej, prislo mi z toho celkom na grc. Dlhu dobu som nevedela preco mi tak je, az ked som neskusila konat podla zauzivanej moralky. V tej chvili mi to vlialo tolko energie, ktoru by mi to odcerpalo, ked by som konala proti sebe a pozdravila preto, ze MUSIM. To su proste veci, ktore clovek skor si neskor spozoruje, ked vie, co v nom vyvolava nechut. Napriklad take upratovanie, ktore bolo rozkazane rodicmi a upratovanie, ked proste chce, aby bolo cisto a paci sa mu, ze je cisto. Dnesnu mladez vychovala dnesna starez, cize ludstvo sa akosi vzburuje. Poslusni ludia su zrazu vrahovia alebo utiekaju sa k drogam, pretoze nemohli konat od srdca, museli nasledovat moralku. Cele roky to v sebe potlacali, lebo musia byt SLUSNI. Hovno. Raz to na nich dopadne, raz sa vzburia, je to len otazka casu, kedy sa vratia k sebe a prestanu nasledovat ludske stado, ktore ich zenie kamsi, kde by byt akoze mali. Clovek uz ma sam o sebe v sebe dobro, to mu nemusi byt vstepovane akymisi moralnymi prikazmi. Rodicia by mali byt prikladom a ked budu na dieta hucat, ze ma posluchat, prirodzena poslusnost dietata sa celkom vytrati a bude posluchat len preto, ze sa to tak ma a nie, ze to tak citi. Potom strati vsetku svoju vrodenu cistotu a bude sa namacat do spinavych ludskych vztahoch plych klmastiev a false. Bude mu na hovno a nebude vediet preco, lebo inak sa konat nenaucil, iba tak, ako by podla inych mal.

jajka001_

Lily dost ma zaráža, že bežná slušnosť je pre teba zaťažujúca, ako pozdraviť, poďakovať, usmiať sa aj na neznámeho. Ale ďakujem, konečne chápem ako rozmýšľa táto generácia . Len tak ďalej, zazerať na ľudí, oko za oko, zub za zub, službu za službu, žiadna vľúdnosť, láskavé slovo pre potešenie iného. Vieš, ak niekomu spravíš radosť, aj malú, on tú radosť posunie ďalej a ona rastie. Ak dávaš zlo, rastie zlo.

sweet_lolitta

Ked som si zacala citat tvoj prispevok, uplne som sa nasla... Aj ja som bola kedysi optimisticka, "jednoducha", bezstarostna osoba. Potom som si nasla priatela a kedze on rad analyzuje ludsku psychiku, zacala som rozmyslat aj ja. Aky to malo dopad? :)
Separovanie od ludi napr. Nerozumela som si s nimi. Kedysi som aj ja sla v piatok do podniku, vypila si a bola stastna zo zivota. No odrazu to uz nebolo tak ako pred tym- uz ma to nenaplnalo. Ale nie len to, skoro nic nebolo tak ako pred tym.
No a tym, ze som zacala uvazovat o tom, preco vlastne chceme byt naplneni vecami, ktore nevieme obcas ani len ovplivnit (a ked su nam nasilne odobrate zvnutra trpime). Zacala som uvazovat KAM SA TAK CELY ZIVOT PONAHLAME? Kam nas to aj nasi rodicia zenu? Preco nas naucili stanovovat si ciele a cestu k nim si aj otrpiet, ked namiesto toho sme si ju mohli uzit aj bez ciela? (ciel vnimam ako prirodzene vyplyvajuci koniec nejakej cesty, preco nemoze byt vsak prijemna? :))
A vychodne filozofie? Aj tie sa vdaka mojmu priatelovi o mna obtieraju.

Co ti mozem za seba odporucit su videonahravky aj na nete od muza menom Eckhart Tolle. Hovori zrozumitelne, jednoducho a ta vyrovnanost a laska co z neho srsi mi pridu sympaticke :)

neboj sa rozmyslania, aj ja som si presla obdobim, kedy som sa kvoli tomu citila tak sama, no uvedom si, ze to, ze si bola zaslepena a teraz otvaras pomaly oci "pravde" je sok :)) ale nenechaj sa odradit.

Lily.

To od inych ludi (pochvala) je len prchava energia, na ktorej ked sa stanes zavisla, furt ti jej nebude dost. No ludia nie su na to, aby nas zasobovali svojim energiami, ktore nam robia dobre. Kopa ludi v tom uviazne a nadobudnu falosnu predstavu stastia, ktore podla nich mozu zazit len ak su oklopeni fajn ludmi. Je to velky omyl, lebo cim dalej, tym viac ludi sa stava manipulativnymi za ucelom ziskania tej prchavej hmoty, ktora ti na isty cas moze dat zdnalivy pocit sebaistoty a stastia, ale dlhodobo sa z toho cerpat neda. Myslim, ze akosi podvedome citis, co pride potom...a tak sa toho chces stranit predtym, nez ta to zas sklame. Tvoja dusa ti prostrednictvo pocitov nasepkava ako to je.
Nemam rada formality (zdravenie, dakovanie a falosne usmevy) pretoze vidim, za akym ucelom sa to castokrat deje. Je to od cloveka k cloveku a vacsinou to postrada hlbsi zaujem. Vela ludi totiz uviazla v pretvarke a potom sa divia, ze im ini klamu. Nemozu to ani vidiet, lebo sa stali obetou samych seba. Ja to vidim skor, nez sa druhemu podari ma zmanipulovat a poviem ti uprimne, radsej by som druhemu naplula do ksichtu, nez by som ho musela pozdravit zo zdvorilosti ci podakovat mu za nevyziadanu pomoc. Dnes ako som tak vychadzala z bytu a susedia sa o niecom bavili na chodbe, najprv ma napadlo:"Pozdravim ich? Asi by sa patrilo..."
No co ti budem hovorit, nenapadol ma jediny dovod, preco by som mala minat energiu na akysi pre mna celkom zbytocny pozdrav osobam, ktore ma vobec nezaujimaju, nieto sa na nich este usmiat. Som dost zatazea na tom, ci je to fakt od srdca, ci uz z mojej strany alebo z tej druhej, ostatok ma nezaujima, nech si hraju hry, nech sa pretvaruju, ked ich to bavi. Ak ta naplnalo to, ze niekoho pochvalis, mozno sa v tebe ozyval pocit toho, ze ta druhy potrebuje a robi ti to dobre. Ked v tom nie je laska k bliznemu, je v tom len boj o energiu, cize setrit si ju, ziskavat ju a co najmenej minat. O tom su ludia a preto trpia.

zmatenaaa

Ďakujem bella20! :)

No, ale myslím si, že rozmýšľame inakšie trochu, ale aj tak. Máš pravdu, že nemusím na všetko teraz myslieť a veľa vecí sa mi odkryje po čase. Pokúsim sa teda sústrediť konečne na maturu a rozmýšľanie nechám na potom. :) No s tou láskou neviem. Tiež som si myslela, že v láske a starostlivosti o iných je všetko a poháňa nás to. Ale proste ma to najprv zmiatlo a potom som sa v tom začala viac vrtať. Ja som proste taká, toto je moje rozmýšľanie. No nevadí, viem, že nie som konkrétna, prepáčte. :D