Ahojte súputníčky :)
V pondelok 31.3. som bola na operácii s mastopexiou. Ráno som prišla na 7:00 hod, na rad som išla ako druhá. Najskôr mi doktor povedal, že si má nechá ako poslednú, keďže po opätovnom vzhliadnutí mojich prsníkov usúdil, že sa jedná o náročnú operáciu, ale nakoniec ma vzali ako druhú. Čuduj sa svete, vôbec som sa nebála. Žiaden stres, nervozita, pochmúrne myšlienky. Jednoducho mi bolo dobre a tento dobrá nálada pretrvávala aj na operačnom stole. Po prebudení mi hneď prvé prišlo na um pozrieť sa na hrudník. Spomínam si na prvú vetu - jéééjo, kopčeky :) K absolútnemu prebudeniu sa prišlo až na izbe. Jedna infúzka, druhá infúzka a bolesti. Priznám sa, že som očakávala oveľa väčší brutál, ale v nemocnici sa to zvládnuť dalo. A to tvrdím napriek tomu, že pri každom pokuse o vstanie z postele mi tlak klesol tak rapídne, že som takmer odpadla. Toto sa opakovalo ešte niekoľkokrát, no našťastie som z tej postele vstala a pôvodnú nevoľnosť rozdýchala/rozchodila. Ďakujem sestričkám za kávu. Dnes som 6ty deň po operácii a prvú noc sa vyspala že úžasne. Bolesti sú, prsia mi prídu ako z požičovne, tlak na hrudníku je obrovský, ale celkovo sa cítim neporovnateľne lepšie. Prvé tri noci som viac prechodila ako prespala... V noci mi pomohla horúca káva - po nej som zaspala aspoň na dve hodiny. V pondelok pôjdem na kontrolu a teším sa na prvý pohľad na moje nové prsia. Ak sa chystáte na tento zákrok, pripravte sa na bolesť a čudný pocit, ktorý však časom pominie. U mne dobrý :)