cafex,
lahko sa mi po boji pise, ale neboj sa. Nie je to take hrozne, ako si predstavuje kazdy pred tym.
JA som mala brutal stres z tej opky, rano nalacno a najma bez kavy zabijak. Na kliniku ked sme dosli a riadne v predstihu, ma uplne prehnalo, hned som sa po Wcku zhanala, asi 3x som tam utekala, sestricka uz musela kukat. Potom prisli lekar, majitel a aro lekari. Tak som sla na izbu vyzliect sa do toho plasta, odskusat pooperacnu podprdu. Na vysetrovni ma lekar pofotil a isiel kreslit, z toho stresu a nizkeho tlaku mi doslo na omdletie, ze neustojim to, tak v lahu ma musel dokreslit. Nakoniec na salu, tam som myslela, ze keby nelezim, ze odpadnem sfleku, ale pichli mi uz zilu, a o chvilu som o sebe nevedela. PO prebudeni euforia, ze je to za mnou a neumrela som a dokonca mam uz prsia:D
Potom mi uz vsetko bolo jedno aj keby to malo boliet moc, co nebolelo vdaka liekom.
Drzim ti palce, ozvi sa potom a uz teraz sa tes, ze budes kocica.