netuším čo so mnou je

Už veľmi dlho mám určité problémy, ale nikdy som im nevenovala veľkú pozornosť, avšak teraz sa u mňa všetko začalo zhoršovať. Neviem ani presne, kam by som mala zaradiť tento "problém" ,... Prenasledujú ma stále nejaké obavy a nedokážem sa ich zbaviť. Keď budem úprimná, trvá to už cca 6 rokov, vždy som to v sebe dáko dokázala potlačiť, ale v poslednej dobe nemôžem. Nikdy v živote som nedokázala byť sama na neznámom mieste, nešlo ani tak o strach z toho miesta,skôr som sa bála, keď som na niekeho musela čakať. Vždy som si hovorila, že sa už určite nevráti a mňa tam nechá samú. Keď som bola detsko , mysleli si, že je to mojím vekom, ale ani teraz niesom schopná niekde ostať sama, vždy sa bojím, že sa ten človek už nevráti späť, a niekedy ma to prepadne i na mne dobre známych miestach, z ktorých by som sa aj sama vedela dostať domov... Ľudí vôkol mňa to dosť otravuje a mne samej to pôsobí ťažkosti. Okrem toho, mávam strach z úplne hlúpych situácií. Napr. keď zapučojem niečo tikať, vždy som hneď presvedčená, že je to bomba, keď zapínam plyn vždy myslím nato, že vybuchne, keď jem jedlo, na ktorom sa mi niečo "nezdá" , myslím hneď nato, že je otrávené, keď na ulici zastane auto vždy sa bojím , že začne cúvať za mnou a ja nebudem mať kam ujsť, tiež ak vidím na ulici len jediného človeka, bojím sa, že ma bude sledovať, večne sa obzerám za seba. Nedá sa mi takto normálne žiť, aj blízky mi už hovoria, že ešte nezažili človeka s toľkými obavami aké mám ja... Nechodím výťahmi, nemôžem ísť do tunela, nemôžem byť dlho zavretá doma, mám klaustrofóbiu, nemôžem zapalovať zápalky ani žiaden oheň, pretože sa nenormálne bojím ohňa. Mimo to, sa mi často striedajú nálady, mávam depresie, myslela som už aj na samovraždu, zatiaľ som sa k tomu neuchýlila, párkrat ma chytil aj akýsy amok hnevu, kedy som rozbíjala, mlátila, plakala, nemohla som sa upokojiť, ale nemala som nato žiaden dvôvod, nechápala som tomu... Prosím povedzte mi čo mi asi tak je, pretože ja už naozaj neviem ako dalej...