Ahojte
Rád by som počul nejaké názory.
S priateľkou sme spolu už 7 rokov a plánujeme spoločný život. Všetko je úžasne no v poslednej sa to trochu naštrbuje. Problém je v tom že obaja sme príliš rozdielny, čo sa týka názorov na život, vyrovyznanie a všetko čo s týmto súvisí.
Ona je vychovaná ako kresťanka a ja som pravý opak.
Som človek ktorý nemá v láske celú svätú cirkev, no vždy som bol voči partnerke tolerantný a aj k ostatným ľudom ktorí veria že boh existuje.
Dostali sme sa však do bodu, kedy by som si prial aby sa ku mne nasťahovala a žila so mnou.
Chceli by sme si založiť rodinu, mať deti a žiť spolu v harmónií.
Ibaže ona chce hneď svadbu v kostole a aj jej mama namieta aby sa ku mne nasťahovala kým sa nevezmeme.
Ja si ju chcem vziať no do tej doby, sa chcem dostať este vyššie čo sa týka vzdelania, ale taktiež chcem aby už so mnou žila.
Zrejme preto že neverím v boha nikdy nepochopím tým divným zásadám a ani nepochopím čo takého je na tom hriešne, žiť so ženou ktorú nadovštko milujem.
Keď sme boli mladší, vždy som vravel že nazeléží na viere pretože pravú lásku nemôže nič rozdeliť. Stále si to myslím, no ona to vidí trošku inak.
Ďalej sme sa bavili o výchove detí a pod. a opäť vznikla interakcia názorov.
Navrhol som jej aby si budúce deti samé vybrali, čomu chcú veriť (samozrejme keď budú mať vek dostatočný na to aby sa sami vedeli rozhodnúť), ja ich totiž nechcem nútiť chodiť do kostola a od ranného veku tlačiť do hlavy kaleráby.
Začína sa to naozaj kopiť a miestami aj vyostrovať. Na jednej strane plne ju chápem a rešpektujem, no na druhej strane ja nepopriem svoju vieru, a stále budem pokladať svoje názory za správne.
Ona však taktiež neustúpi čo nás dostáva do dosť obtiažnej situácie.
Ďakujem za názory a postrehy.
Partnerský problém
ste spolu sedem rokov - preco si ju nevezmeš? školu si môžeš dorobiť aj ked budete už manželia. a deťom výchova vo viere neublíži. ak ju miluješ, ctíš si aj jej názory na život.
Ahoj, ja jej rozumiem. Ak je silno veriaca , i jej rodina, k Tebe sa bez svadby v kostole nenasťahuje. Takisto bude chcieť vychovávať Vaše deti. Inak asi do toho nepôjde. Nedá sa to vysvetliť, jednoducho to tak je. Každý veriaci to pochopí, Ty ním nie si, tak to pochopiť nevieš. Ak ju máš rád a chceš s ňou žiť, mal by si ustúpiť a tolerovať jej vieru i prikázania, i tie, ktoré sa týkajú výchovy detí v duchu jej viery. Inak treba naozaj manželstvo zvážiť.
pozri existuje niečo ako kompromis... my s manželom sme na tom rovnako... ja kresťanka on "pohan" :) je pravda, že na cirkev mám ťažké srdce, ale to je môj problém-osobný... nie je to ľahké, napríklad vianoce, veľká noc....a sviatky všeobecne, ale našli sme si svoj svet...
Sobášili sme sa v kostole, aj deti máme pokrstené, manžel ma neobmedzuje a deti ak zmenia názor môžu kedykoľvek konvertovať...
je to vec pohľadu, nie je to dôvod na rozchod, ale na mnoho rozhovorov... čo sa týka svadby, my sme sa zobrali asi z rovnakých dôvodov o ktorých píšeš... pre manžela to nebol problém, vedeli sme, že patríme k sebe a 7 rokov u vás je pomerne dlhý čas... zváž to...
podľa mňa váš problém nie je viera... ale možno strach z ďalšieho kroku vo vzťahu... možno sa však mýlim :)
Pre spolocny zivot je dolezite mat podobne nazory na deti,vychovu,spoluzitie atd.
Da sa to prekonat,ale ked je to teraz taketo rozidielne v nazoroch Vas dvoch,ake to bude vo Vasich nazoroch na spolocne deti atd.?
