Ahojte, potrebovala by som radu. Pred pár mesiacmi som sa zoznámila s úžasným chlapom. Napriek tomu, že v tom čase som bola dosť pracovne vyťažená, k tomu žiaľ aj rodinné problémy, trávila som s ním všetok svoj voľný čas. Chodili sme do kina, na termálne kupko, na prechádzky, no a časom už aj len také domáce leňošenie, podstatné bolo, že sme boli spolu. Vždy sa snažil vymyslieť dajaký spoločný program..Avšak asi pred dvoma týždňami nastal zvrat...ja som to nejak nezvládla... Problémy v robote aj doma sa stupňovali a žiaľ odniesol si to človek, ktorý si to najmenej zaslúžil - môj drahý. Začali sme sa viac hádať, mňa vytáčalo už aj to, keď mi zavolal... samozrejme zdvihla som, ale zvyšovala som po ňom hlas, proste na hocijakej maličkosti som sa s ním pohádala, teraz keď si na to spomínam správala som sa ako hysterka.. to už asi z toho celkového vyťaženia.. myslela som, že aj tak ma nik nedokáže pochopiť a ani mi pomôcť.. Dnes už viem, že som to všetko prehnala..Koniec koncov, odniesla som si to ja... prestal sa mi ozývať, už som ho dva týždne nevidela... keď sme spolu telefonovali, chcela som sa s ním stretnúť, ale nechcel, vraj sa potrebuje trochen ukľudniť... tak som sa mu ospravedlnila len cez telefón, všetko som sa mu snažila vysvetliť aj sa mi zdalo, že mi odpustil... len nechápem to jeho správanie, prečo je teraz ku mne zrazu taký odmeraný? Prečo mi nedá šancu vysvetliť mu to aj osobne? Teraz aj keď mu zavolám, po 5 min. ma zloží, že musí ísť, že sa neskôr ozve, no samozrejme neozve, keď mu napíšem SMSku, či nezájdeme na kávu, či sa len tak prejsť, odmietne, vraj niekedy inokedy, či mi vôbec neodpíše... všetko ma nesmierne mrzí, mrzí ma aj to, že až teraz som si uvedomila, ako veľmi mi na ňom záleží a ako veľmi ho mám rada...a hrooozne moc mi chýba. Prosím poraďte mi čo mám robiť? bojím sa mu už čo i len zavolať, či napísať SMSku, nechcem na neho robiť nejaké nátlaky, viem, že som sa ho mojim správaním ranila nechcem ho však stratiť, však každý robíme chyby L hrozne moc ho chcem späť a chcem aby znova bolo všetko ako predtým...
Ako to zachrániť?
Ahojky, presne tak, nesmies posobit ako zufalka, ale ako vyrovnana zena. Nesmie pocitit 100%istotu, ze ta ma. Musi ta dobijat. Aj ked sa mu asi dnes ospravedlnis za svoje spravanie, dalej sa neponizuj. Bud chce alebo nie, nic medzi tym neexistuje. Drzim palec
drzime :) potom daj vediet ako to dopadlo
ďakujem Ivanka :)
Drzim ti palce. A nie ze budes posobit zufalo! Len si si uvedomila, co ON pre teba znamena a ze aj tazke obdobie potrebuje sebadisciplinu ... Usmev, drz sa.
ahojte všetci, tak koho by to zaujímalo, dnes večer sa máme stretnúť... uvidíme... tak držte palce...pekný dník
Už sa o to ani nepokúšaj.Keď si kričala- Tvoje srdce bolo ďaleko. Už to nezlepíš. Mala si sa ospravedlniť a čakať.
podla mna sa to spravi...chalan len pouzil staru dobru fintu s ignoranciou, ktorou ti chce udelit lekciu, trochu ti to vratit, trochu ta vystrasit...sice je to dost detinske spravanie, ale v mnohych pripadoch velmi ucinne...urcite sa ozve a bude sa chciet aj stretnut, tak budes mat sancu povedat co mas na srdci
Nesuhlasim s tebou - "myslím, že ak by ma mal skutočne rád, tak by ma pochopil,.." Moze ta mat "skutocne rad" a aj tak to dlho nevydrzat ponizujuce spravanie. Ak mu uz predtym na tebe nevyhovalo viac veci a zacala si sa blbo chovat, nediv sa. Ak sa neponahla pre svoje veci, asi zvazuje...neviem.
Poučiť som sa už určite poučila...
už viem, že blbé obdobie sa dá ovládať a aj ventilovať, ale povedzme si pravdu koľko takých "debilných období" sme mali všetci a jednoducho vybuchne človek aj keď vybuchnúť nechce, povie aj to, čomu sa neskôr sám čuduje...no jedným slovom stane sa...Ja si myslím, že ak by ma mal skutočne rád, tak by ma pochopil, či dal by mi aspoň šancu vysvetliť to, porozprávať sa...áno, uznávam, nezvládla som situáciu, ale zase dôležité je, že som si to uvedomila, priznala si chybu a dokázala sa mu ospravedlniť...síce nie osobne, ale ospravedlnila som sa...
najviac ma však stále mrzí, že sme sa ešte neporozprávali osobne... stretnúť sa skôr, či neskôr budeme musieť, pretože si bude musieť prísť pre svoje veci...(ak ich vôbec chce...?) .. len by som bola rada, ak by to bolo čo najskôr a nie potom, čo sa cez to nejak už prenesiem a potom sa zrazu zas objaví a mňa to len zas a zas rozhádže... :(
kajka, nezdupkal, ale mozno nemal zle skusenosti s hysterkami..lebo co viem, tak baby predo mnou boli skor take "mrtve", ze veeeelmi kludne.....a okrem toho, musim uznat, ze nebola som az taka hnusna ako sa spravala zakladatelka tejto temy....
...kazdopadne maju baby pravdu, ze hocijako to uz je, mali by sa osobne stretnut a veci si vyjasnit....s takym alebo onakym vyustenim....
