kedy dieťatko?

mas cas, nic nestratis, ked este zopar rockov pockas. mam zname, ktore otehotneli az po 30tke a boli maximalne spokojne. precestovali svet, nieco zarobili a mali uz na babo cas, aj manzel.

To bol dobry vtip. :-))) Ja mam 29 nemam este babo uz by som aj chcela ale tiez este studujem rok popri praci tak som si povedala ze potom.Moj priatel tiez este velmi nechce a ja chcem babo ked budeme chciet obaja.Ale mena uz vybral :-)).
Co ma byt sa stane.Ja si myslim nechcem krivdit tym ktore mali ako 18 rocne ale ze ked ma baba 25-30 a tak ze si vie to viac vychutnat.Mam sestru ona mala prve babo v 20 a nezdala sa mi dost zrela na to i ked je velmi dobra mama.Podla mna je to individualne kto sa ako citi.Ja uz velmi do 30-tky nestiham ale hadam tak v 31 32 by som chcela mat prve a mozno aj posledne. :-))

Ano je to tak, že sa ešte necítim na to, presne ako to píše "....." Myslím si, že rok na doštudovanie zbehne raz-dva, však?
Musím sa s vami babenky podeliť o jeden vtip od mojej potenciálnej svokry: "No drahá moja, ešte rok a možem vám plánovať svadbu - už sa tak teším... Vieš aj Janka (jej dcéra) sa hneď po škole vydala(2 mesice po škole), mali by ste aj vy. Dúfam, že ma nesklameš" ... Nevedela som čo skôr, či sa smiať a či plakať, odpovedla som jej že po škole by som si chcela trošku oddýchnuť a vychutnať si ešte bezstarostných pár mesiacov...
Mala som pocit, že ma pohľadom prepáli...brrr... Takéto niečo ma len brzdí v našom vzťahu, odrádza ma to a núti ma cúvať vo vzťahu. Som sebecká?
Do tej 30-tky by som to chcela a mala by som to stihnúť :)
Zatiaľ vám ďakujem babenky...

najvhodnejší čas na prvé dieťatko je do tridsiatky, ale šú aj šťastné prvorodičky po tridsiatke, musíš si zvážiť pre a proti, ale mladšie telo sa rýchlejšie dáva dohromady po pärode, ja som mala prvé v 25 a druhé v 28 a bolo to super :))

si mladá, máš ešte zopár rokov čas na bábo, počkaj kým skončíš školu a nájdeš si zamestnanie... dieťa určite neplánuj, pokiaľ sa na to s priateľom 100 percentne necítiš.. s otehotnením majú problémy ženy tak od 40-ky vyššie, takže toho sa báť nemusíš..

Nechce sa mi citat, co Ti tu uz napisali. Ale citala som viacero clankov, v ktorych odbornici radia mat prve dieta do 30-tky. Lebo prvorodicky po 30-tke mavaju problemy a casto byva problem vobec po 30-tke otehotniet (prvykrat).

na jednej strane ich chápem,že by chceli do domu bábetko,ale predsa je to vaša vec.to naliehanie ide na nervy,skus im ale povedat nejaký termín hned ako skončím skolu a dovtedy mas pokoj.Mna sa takto stale pýtali,kedy sa vydam.Povedala som v oktobri a mala som s návstevami rodiny a otázkami toho typu pokoj.

Ja mam 28 a stale mam pocit, ze na dieta mam este cas. Ak sa na to este necitis, rozhodne sa do toho nenut. Priatelovej mame aj sestre povedz, ze mas este skolu, potom nejaku pracu, ale nech sa neboja urcite sa vnucika dockaju ,hlavne nekric a povedz im to s kludnym a rozhodnym hlasom. Pokial neprestanu tak im opakuj stale to iste.

zo zdravotného hľadiska ,že vraj 22-25 na prvé/aj ja som to tak stihla aj keď ani jedno nebolo nejak zvlášť plánované.Myslím,že keď to porovnám so súčasnosťou bola som zdravotne uplne super "neznečistená"kávou,alkoholom,stresmy v skvelej športovej forme.A všetko šlo ozaj fajn. Možno som bola menej zodpovedná,ale aj preto,že som to ako sa vraví !neriešila" to mi pomáhalo tak ľahko to zvládnuť.Teraz by som už asi aj viac rozmýšľala.Najmä, keď som absolvovala vzdelávanie typu špecialna pedagogika telesne postihnutých a zdravotne oslabených a tam sa mnoho krát spomínal aj vek ako rizikový faktor.Tak keď predsa len skúšate mať dieťatko neskôr,aspon 4-6 mesiacov pred otehotnením sa skúste začať očisťovať,správny prísun vitamínov,obmedziť všetky riziká-drogy/aj legálne/vylúčiť úplne.Cvičiť športovať,pestrá strava,duševná pohoda a hlavne sa strašne tešiť na bábo.

jej všetci ste veľmi milí, naozaj je to veľké povzbudenie! ...
Plánujem babätko tak na 28, myslim že to bude OK. ĎAKUJEM !
Ale ako sa vyhnúť z priateľovej strany (rodičia, jeho sestra) tomu, aby toľko o tom všetko do mňa nehučali... často mám namále, aby som na nich už už nenakričala aby mi už dali pokoj, aby sa starali o seba.
Poradte ešte to ako sa v takej situácií zachovať...?