To co sa mi stalo sa stalo mnohym ludom , ale nikdy by som nepovedala ze sa to moze stat aj mne. Mala som priatela, pred mesiacom mi zomrel. Neviem ako mam bez neho dalej existovat, neviem sa zchiti zasmiat a byt stastna. Chodili sme spolu styri mescie, styri najkrajsie mesice v mojom zivote. Bolisme dokonaly parik a planovali si buducnost, pretoze sme vedeli ze budeme spolu navzdy... ze chceme byt spolu dlho dlho.. boli sme si sudeni vedeli sme sa porozpravat o vsetkom a ja viem , ze moj zivot teraz nema ziadnu cenu . Mal kopec kamaratom, ktorych to vzalo takisto, ale vsetci sa s tym vedia vysporiadat a zit dalej tak isto ako doteraz, ale jako ja mozem ist dalej ?... ked bez neho to uz nie som ja ... mozno si poviete ze styri mesiace je malo ale my sme boli spolu kazdy den a vsade kam chodim vsade mi to pripomina jeho lebo sme boli spolu vsade. Strasne ma to ubija prve na co si rano spomeniem je, ze uz tu nie je so mnou a ja nemam na nic chut, nic ma nebavi a v zivote uz nebudem taka stastna ako som bola s nim a nedokazem mat nikoho radsej ako jeho . NIKDY...
Zrutil sa mi zivot
Tazko sa mi to pise, lebo sa bojim, ze ma zle pochopis. Ani smutok sa neda odflaknut. Bud si ale plne vedoma, ze smutis. Mas na to dovod. Nieco ako: Ano, mam depresiu. Ak ti tvoji blizki (mozno na to prides sama) povedia, ze mozno potrebujes psychiatra, poctivo sa nad tym zamysli.
Jeden mesiac je veľmi krátka doba, aby si zabudla na niekoho, koho si mala veľmi rada. Veta: "Čas je najlepší lekár", ti určite pripadá ako obrovská fráza, ale uvidíš, že časom sa to zlepší.
Sú páry, ktoré spolu žijú 40-50rokov a musia sa s odchodom vyrovnať.
Buď šťastná, že si prežila pekný vzťah, i keď bol krátky. Na priateľa si uchovaj krásne spomienky, ktoré ti budú spríjemňovať život, ale neumáraj sa, že to už nikdy nezažiješ. To nemožeš vedieť.
Určite to nebude také isté, ale može to byť tiež aj krajšie.
Prajem ti, aby si čoskoro mala opať dovod na radosť a úsmev. Naše srdcia sú veľké, vmestia sa tam aj spomienky, aj nové lásky a priateľtvá, len sa netreba nechať zničiť smútkom.
Veľa sily zabojovať, tvoj život za to stojí. Držím palce.
NikaS ti to napisala prekrasne.
Zuzka, chce to cas. Aj bolest nas obohacuje... Do nicoho sa nesil. Ak sa chces utiahnut do ustrania, utiahni sa. Ak chces plakat, plac. Svoj zivot stiahni na minimum, tzv. funguj na zotrvacnik. Musis si to odboliet.
Zuzulla
rozumiem ze si smutna a ze ta to trapi. Urcite je hrozne stratit niekoho kto nam je vsetkym ale skus si uvedomit ze svojim smutkom nic nevyriesis .... Ked ste boli spolu a bola si smutna tvojho priatela to trapilo . A ver tomu ze ak by ta videl taku smutnu, trapil by sa - velmi a to azda nechces ze? Mohla by si sa poradit s psychologom ak ces kludne mi napis ja ti odpis. Skus sa viac bavit s kamoskamy, rob veci co ta bavia a snaz sa nanho nemysliet. Skus sa cely den zaoberat niecim inym myslienky naneho zazen a kazdy vecer ked budes v posteli predstav si ze je v tvojej izbe a rozmyslaj nad nim a povedz mu vduchu co by si mu rada povedala , ze ti chyba ale nehovor si nikdy ze ste toho kopu este mohli zazit, to ta bude len deptat. A potom tie "rozhovory" redukuj na menej a menej.
Nesmut nad tym co ste mohli zazit . Bud stastna ze ste zazili to co ste zazili ....
