Ahojte.
Chcem sa podeliť o svoj osobný problém, sktorým si neviem rady a potrebovala by som názory aj iných ...
Jednoducho začnem: môj manžel pracuje, ja som vyše roka nezamestnaná. Presťahovali sme sa do Ba, on chodí do roboty, ja sedím celé dni doma. Hľadám si robotu, občas nejaký pohovor, starám sa o domácnosť a venujem sa pár aktivitám. Avšak môj manžel mi nenechá poruke ani jedno euro, ak by som chcela ísť niekam na návštevu alebo do mesta na kávu, alebo kúpiť v obchode soľ, keď sa minie. Účet od ktorého mám kartu, je prázdny, iné peniaze k dispozícii nemám. Nemám právo nikam chodiť, pretože si to nezaslúžim - výnimočne koncert, wellness- čokoľvek, čo mi napadne spoločne. Takže sa už ani sociálne nestretávam, občas nejaký ten piatok žúrka. Ak chcem, aby ma podporil, nebaví sa so mnou. Je to moja vina, že som stále doma. Nemám šancu ani nikam újsť - napr. za rodičmi - som tu ako v zlatej klietke. Samota je hrozná.
Tak som sa chcela opýtať, čo si o tom myslíte a aký mám k situácii zaujať postoj, lebo v tejto kríze sa prehlbuju naše osobné problémy a kazí sa vzťah. Čím ďalej tým viac myslím na rozvod a začať niekde sama - nie som ani hlúpa, ani nula, ako ma nazýva. ???
Manzel ma drzi v zlatej klietke
ved ty musis vediet, kolko zarobi on, kolko máte výdavky, a čo si môžete dovoliť. ak zarába len on, musíte platit poplatky za byt, stravu - co je dost velka polozka, plus mobily, povedzme mozno nejake pozicky, drogeria atd - treba sa vediet aj uskromnit. ja zarabam, manzel zaraba a setrime, nechodime sa stale von bavit. spominala si wellness, zurky,...desat euro ked minies na seba na tyzden urcite nie je vela. ved si s nim sadni, rozoberte VASE prijmy - si jeho manzelka, takze su spolocne, ty sa predsa staras o domacnost, varis, upratujes, peries - a sa dohodnite. ak sa neviete dohodnut teraz, tak kedy?
a je pravda ze ako nezamestnana to mas ťažké, vplyva to zle aj na psychiku, je pravda ze praca sa hlada teraz tazko, tak by mal byt chapavy aj manzel. nemoze ta nechavat bez penazi.
Slovanprehra: Áno, mám za sebou 3 roky aktívnej práce. Nie, materská nehrozí ani nemám takéto ambície, hlavne keď vidím, že v tomto období by som ešte viac bola na všetko sama. V práci som skončila, lebo sa rušila pobočka a sťahovali sme sa do Bratislavy. Peniaze, ktoré som mala ako úspery šli stále na niečo, čo bolo treba: letné pneu, sťahovanie, nájom, investície do bývania a iné veľké položky v rámci spoločného financovania domácnosti. Hm.
Kajka - rodičia veľmi radi čiastočne pomôžu a sami sa ponúkajú. Manžel však hovorí, že čo som ešte malé decko, že ma musia financovať, keď by som mala peniaze dávať ja im... :-/
Ah jaj, je to také téma na hádku, že sa len ticho obzerám po všetkých možnostiach a podhadzujem sa zo životopismi, počúvam odmietnutia a snažím sa ešte zbierať vieru, že sa to raz zlepší!
Ďakujem za postrehy.
A to nemas ziadne uspory z predchadzajucej prace? Neminala si prilis vela na saty a kozmetiku, ked si bola zamestnana? Tie peniaze sa ti mohli teraz zist.
najdi si aspon daku brigadu nebudeš cely den doma sama aj daku korunky si vyrobis a môžeš minut =)
Neviem koľko máš rokov a či máte deti. Ak si mladá a bezdetná, tak bacha...Ešte to máš dobré v tom, že nemáte deti. Stále sú tu zadné dvierka. Vo väčšine manželstvách to funguje na princípe dohody, nepísaného zákona, že muž síce zarába a stará sa o peniaze (ved je muž - patriarchát)...t.zn.,ty si krk doma a ty musíš viesť domácnosť a variť a pod...ty vieš čo potrebuješ denno-denne a koľko na výdavky na domácnosť a potom aj na seba...si žena...žena potrebuje kozemtiku, oblečenie a pod. Ak toto nevie pochopiť ten tvoj manžel, tak potom sa pozastav nad touto skutočnosťou. Si v zlej existenčnej situácii, takže si odpovedz na otázku, či je to ten partner, ktorý vždy za každých okolností stojí pri tebe a pomáha ti...on ti moja zlatá nepomáha ! On ťa psychicky deptá a ničí. Ak ty sa sama neozveš, že takto žiť nevieš, aj napriek tomu, že si nezamestnaná a teda nenosíš domov peniaze, máš VŠ vzdelanie, máš svoje ego a sebaúctu a nedovoľ, aby ťa o to oberal nejaký muž, s ktorým žiješ. Teda je ti jasné, že v ťažkej chvíli ťa tento človek nikdy nepodrží a teda sa podľa toho zariaď. A áno...hľadaj si niečo, aby si mala nejaké peniaze. Prehodnoť možnost, či by si odišla aj do iného mesta za prácou. Hľadaj aj inde. Je viac ako isté, že tvoj partner si ťa už možno aj neváži, lebo...tak pouvažuj a rovno mu to povedz na rovinu a uvidíš ako pôjde rozhovor...bud sa bude deliť o peniaze a ty budeš gazdina, alebo...?!Más na výber...
a predtym si niekde pracovala? alebo preco si nechala pracu pred tym? nesi ten typ ze sa chces buchnut na matersku a - staraj sa..?
zufka pokial mas rodicov tak to prosim ta vyuzi...neverim ze oni by ti nepomohli a aspon trochu aj financne nepodporili. vzhladom na to ze teraz nemas nic myslim ze by ti stacilo aj malo a uz by si sa citila aspon o nieco lepsie, ze mozes ist niekam...ak sa vyhovaras na to ze nemas na cestu za rodicmi neverim ze oni by za tebou neprisli keby si poprosila. hadam ste v nejakom kontakte a zaujima ich co je s tebou.
A podporu nedostávam, keďže manžel zarába.
Ahojte, priatelia a reagujúci.
Ďakujem za vaše príspevky, je ich požehnane :)
Takže, najprv upresním - nie je to zlatá klietka, ale vraj ja sa mám ako kráľovná. Jednoizbák, otočený na sever, málo miesta, som tu sama. Nájom. Štandard. Dá sa.
Ktosi tu reagoval, že by som rada chodila na kávičku do Polusu - omyl! - rada by som sa stretávala s priateľmi, ale je blbé, ak na čaji musia platiť,alebo si dám len vodu s citrónom - človek sa cíti ako idiot, keď ho stále pozývajú - ide hlavne o tú sebestačnost - ja sa nepotrebujem "rozhajdákať". Na to našu situáciu veľmi dobre poznám. Je to o "vreckovom" a mať nejaké peniaze po ruke.
Ale je to celé trápne, zakaždým hovoriť - potrebujem euro na toto, päť euro na tamto a keď sama miniem na potraviny, hocičo, čo sa minie napr. 10 eur na týždeň, tak je oheň na streche. Uvažujem. Je to až tak veľa? :-( Ak investujem do základných potrieb?
V skratke a ešte raz: nemám príjem, nemôžem si nič dovoliť. Dáva mi to pocítiť, po novom už aj mlčí, aby mi ukázal, ako je naštvaný, že stále nemám prácu. Aktívne prácu hľadám, pohovory, ale viete - teraz je to ťažké. Musím zohnať aspoň brigádu a nejaký príjem, ale s VŠ vzdelaním mi povedia: máte na viac. Pche!
A tak mi stále opakuje, koľko ho mesačne stojím /časť nájmu, potraviny atď/ a ja sa cítim ako vec. A práve teraz, keď potrebujem motiváciu a silu zvládnuť toto ťažké obdobie samoty a beznádeje....
verne, este k tej podpore: podporu dostavas, ale podla zakona len ak si bol predtym zamestnany, co asi Zufka bola, ako pise.. ale podporu dostanes len pol roka, teda 6 mesiacov a nic viac.. potom tak max. podporu v hmotnej nudzi, ale ked on zaraba, tak to urcite nie..
