zbil ma brat

dakujem vam vsetkym za rady, hlavne samsare, tak si mi to pekne zhrnula, uz sa tym len riadit...

nad psychologom uvazujem uz dlhsie, mam problemy so sebavedomim, som nestabilna a vela veci v mojom zivote nie je ok. hlavne ja. ale kedze mi rodicia casto opakovali, ze skoncim na psychiatrii, tak mam trochu zabrany. ale po skuskach uz urcite nejakeho vyhladam. na sidlisku na poliklinike myslim nejaky je, ak by som tam sla, musela by som nieco platit?

uf, stale sa neviem upokojit, mam pocit, ze vsetko je hore nohami, ze nic nema zmysel.

brat sa ako dieta pozeral na to, ked ma otec bil, ale myslela som si, ze voci nasiliu ziska odpor ked bol jeho svedkom, tak ako ja. velmi ma ubija to, ze sa ma nikto nezastane, nechapem moju mamu, nechapem. a stane sa presne to, co tu niekto spomenul, ze coskoro napadne aj ju, uz teraz jej hrubo nadava a hovori nech drzi hubu a absolutne ju nerespektuje. ale dufam, ze uz nebudem toho sucastou.

citim sa hrozne stratene, este aj priatel sa na mna hneva, lebo som mu povedala, ze je slaboch a ze v nom nemam oporu. ani nemam ku komu ist. musim to nejako zvladnut sama.

este raz dakujem, ak by este niekto chcel nieco napisat aby mi poradil, budem rada. ahoj.

Ahoj vgdas
Myslím si, že by si mala pouvažovať nad návštevou psychológa. Ide o to, aby si si pomohla do budúcnosti, aby si našla správne životné smerovanie a vedela sa vyhýbať typológií ľudí - medzi ktorých patrí Tvoj otec, brat, možno?? aj Tvoj súčasný priateľ
Zväčša to tak býva, že dcéry alkoholikov, agresívnych mužov, atd atd - si (aj napriek snahe vyvarovať sa takýchto ľudí) nachádzajú presne taký istý obraz muža, aký poznali zo svojej rodiny a prostredia, v ktorom žili/vyrastali
Si inteligentné citlivé žieňa, život máš pred sebou...preto si nekaz život, ale snaž sa ho čo najlepšie využiť a žiť...nie prežívať, ale žiť
Urči si životné priority a potom podľa toho postupuj
Áno, práca vonku by Ti pomohla sa rýchlejšie osamostatniť a získať vlastný životný priestor, aj finančnú nezávislosť + by si tým získala aj odstup a odosobnenie od vlastnej biologickej rodiny. No zároveň uvádzaš, že študuješ VŠ. Ale aj s tým sa dá niečo robiť - buď prerušiť štúdium, alebo študovať externe ak tá možnosť je, prípadne študovať na VŠ po čase kým získaš pr. tú nezávislosť osamostatnenie, lebo poznám dosť ľudí, ktorí začali študovať aj po 30-tke, 40-tke VŠ

A ešte Ti niečo poviem....muži - ako sú Tvoj otec, brat (brat robí len to čo videl-pozná od svojho otca a je kus pravdy na starom známom: aká matka taká Katka, aký otec taký syn) majú jedine rešpekt pred silnejším súperom než sú oni sami. Vždy si dovoľujú trúfajú a využívajú svoju prevahu (či už fyzickú/psychickú/ekonomickú/atd) len u tých, u koho majú navrch a vedia, že sa im nepostavia nevzoprú, nebudú/prípadne sa nevedia-nemajú dostatok síl sa brániť
Takže ak získaš ekonomickú-emocionálnu-atď nezávislosť, osamostatníš sa, budeš sa vedieť odosobniť a v nevyhnutnom prípade ak by sa v krajnom prípade nedalo - vedieť aj pretrhnúť všetky putá a prerušiť styky čo ťa s Tvojou biologickou rodinou spájali a žiť svoj vlastný život (to bude zrejme najlepšie, lebo pomoc u svojej matky ťažko nájdeš - lebo ona sama sa nedokázala vzoprieť praktikám svojho muža a v tomto duchu je vychovávaný aj jej syn-Tvoj brat a ver, môže nastať taký extrém, že ešte niekedy v budúcnosti môže Tvoj brat Vašu matku aj fyz.napadnúť..) Vieš, to, že je brat adolescent (puberťák) jeho správanie neospravedlňuje...obzvlášť ak vie, že sa mu nič nestane, že takéto správanie je u Vás v rodine akceptované (viď otca) atd atd.
Preto ako som Ti už radila v úvode, skús svoje problémy, to čo ťa ťaží trápi atd riešiť s vhodným výberom psychológa (nájdi si takého, ku komu budeš mať hneď od začiatku sympatie, bude na Teba dobre pôsobiť, budeš k nemu cítiť dôveru), a verím, že Ti dopomôže sa v živote zorientovať a aj s jeho pomocou budeš schopná si čo najlepšie naplánovať svoj vlastný život a vedieť ho žiť čo najlepšie. Máš na to, len musíš chcieť

sama hovoris, ze tvoj priatel je podobny ako tvoj otec.
bohuzial, vyzera to tak, ze si nasla dalsieho, co ta bude bit.
si obet, muzi ta budu mlatit, kym nepochopis, ako to zmenit.

je to pubertiak??? a to ho ako podla Vas ospravedlnuje....??????? podplacat ho cokoladou a zmierit sa s nim???? ved to je chore...ak mala sibnuteho a agresivneho otca bude zrejme taky aj synacik....toto si nenachaj od neho.... pretoze je to len zaciatok...cim bude starsi tak tym to bude horsie a horsie pretoze toto spravanie zjavne povazuje za normalne

povedz mu ze ak sa ta nabuduce dotkne ze to nemienis nechat tak, kludne zavolaj nanho aj policiu nenechaj sa bit...a tvoja mama bude zjavne pasivna takto stale...

neznasam takychto primitvnych chlapov co biju zeny...je to ubohost, su to obycajny zakomplexovani chudaci....

moj brat je tiez agresivny psychopat, bijaval priatelku, a dovolil si aj na mna...ale ja som sa nenechala volala som kludne aj na policiu, a povedala som ze z toho spravim riaden skandal co by mu uskodilo ... je to totiz "PAN PRAVNIK" s dvoma tvarami.... uz sa s nim niekolko rokov nestretavam a ani nerozpravam pre mna uz nie je mojim bratom len cudzy zly clovek... som stastna ze takeho chudaka nemam uz v zivote

drzim ti palce

to ta zbil za to ze si vypla pocitac? podla mna by mal navstivit odbornika, lebo trpi tym ze sa rozculi do nepricetnosti pre uplnu hlupost.

Skusala si sa s nim zmierit?
Kupit mu cokoladu, alebo nieco co ma rad, do toho septembra ho nejak "uplacat"..
Alebo je to taky "neuplatny" typ clvoeka ?

jpj to mas velmi tazke a ta tvoja mamka prepac za vyraz sa ta ani trochu nezastane ked vie aky bol otec,ja som tiez citliva asi by som tiez prchla z domu,a frajerby sa Ta mal zastat tiez,a s tym nozom to co si ten sopliak dovoluje, mozem sa spytat zijete s otcom?

deto, a ty byvas s rodicmi? u nas bil iba mna. bratovi dal parkrat facku, asi 3x.

doriti - ja ta uplne chapem aj u nas to je tak, ked sme s bratom boli menší otec nas bil,nie sice casto ale aj tak, a bolo mu jedno kto je na vine,moj brat je tiez riadny psychopat,od malicka ma terorizoval robil mi zle,prieky, rozbijal hracky,bil...a cim sme boli starsi to bolo horsie a horsie az tak ze keby ho nevidim do konca zivota tak by mi to vobec nevadilo...teraz sa ho snazim totalne ignorovat..

naozaj nemaš za čo :)