zomrela moja mamicka

Príspevok v téme: zomrela moja mamicka
kvetuskaa7

Pred mesiacom mi zomrela moja milovana mamicka.Dostala mozgovu prihodu a silne krvacanie do mozgu,cely mozog bol zaliaty krvou.Lekari mi hned po prevoze do nemocnice povedali,aby sme sa pripravili na najhorsie,pretoze mamicka uz upadla do komy.Tri dni bola v umelom spanku(v kome)a 22.3.2010 vecer mi telefonovali,ze bohuzial zomrela.Velmi tazko mi je,vela si poplacem.Velmi casto kladiem otazku PRECO???preco lekari nepomohli,uz aj neurolog odmietol operaciu...preco???

jaanna

kvetuska7-ak chces-napis mi na mail jaanna@azet.sk-budem vecer na pokeci....a tam si popiseme....,ak budes chciet..si si moje slova zle vysvetlila-ja som teraz precitala vsetky Tvoje prispevky...-predtym som si to nevsimla..Prijemny den...

kvetuskaa7

purblanka1,dakujem ti...mne to dobre padne,ked tu mozem napisat moj problem,aj ked niekto si to zle vysvetluje,ze tu pletiem jedno cez druhe.Viem aj to,ze nie som na tomto svete sama s takymto problemom,no kazdy jeden z nas sa inak s tym vie vyrovnat.Psychologa tu nemame takeho,akeho potrebujem.Navstivila som psychologicku,lenze ja potrebujem poradit,povzbudit ma a nie len ona si pise a ani slovko mi celu hodinu nepovedala.To len ja som jej rozpravala a zaplatila nemalo penazi.Tak o com to je,ked psycholog nevie ani slovkom cloveka povzbudit???Bohuzial len tuto jednu psychologicku mame v meste a je o nicom.Vobec mi nepomohla,to skor pomozu celkom cudzi ludia s podobnym problemom.

purblanka1

kvetuška-je to smutné a mnohé ti chceme pomoct.Jaanna,to nemyslela doslova,že si sem nemala písať.Potrebuješ sa vyrozprávať,lebo je to bolestivé.Na všetko je potrebný čas moja.A kolko máš rokov,??Máš priateľa?

vizi

mila Kvetuska ,to, ze si sem napisala,je dobre ,pretoze si napisala, co v sebe dusis a potrebovala si sa vyrozpravat a dat to zo seba von,prezivam uz rok ,to co ty teraz ,mne umrela min rok sestricka na nador na mozgu ,mala len 36 r ostali po nej moje krstniatka ,je to velmi tazke sa s tym zmierit a je to uz rok a pri myslienke na nu je mi velmi tazko.Maminka je na cintorine skoro kazdy den,no ja nemozem,pri pohlade na pomnik mi zaleju oci slzy a neda sa to zastavit, tak ako aj teraz.Niekto pove, ze cas vsetko vylieci ,ma z casti aj pravdu ,ale niektorym ludom to nejde ani po 13 r,ked som pochovala moju starku ,ktora mi bola ako maminka.Musime Kvetuska nejako bojovat a s laskou spominat,dni utekaju ale krasne spomienky nam stale v srdieckach ostanu .TITI mal pravdu co napisala a napisala to velmi pekne.ak by sa mal clovek v bolestiach divat na choreho a nedokazal mu pomoct je to este tazsie ako keby bol medzi nami,ver mi ak sa to tak malo stat ,stalo sa to preto ,aby sa netrapila a netrapila ani vas okolo seba,nam povedali dr ze ak sestra prezije ostane bud ochrnuta alebo slepa,a to si neviem vobec predstavit ako by to tak bolo.Bolo by to isto horsie aj pre nas aj pre deti a muza.Prajem ti vsetko dobre a ked treba ,vyplac sa ako aj ja ver ze to velmi pomaha.

jaanna

tak vyhladaj psychologa-tenTi najlepsie poradi....tam budes mat moznost sa vyrozpravat...urcite Ti to lepsie prospeje ako tu pisat,lebo mas v tom tu zmatok...myslim vo svojich prispevkoch....Je to pochopitelne,ze Ti Tvoja mamicka chyba...Snaz sa odreagovat,chod do prirody ...atd.Ak sa stale budes oddavat iba smutku ,to Ti nepomůze...Zivot ide dalej.....

kvetuskaa7

naco mam sem pisat,ked mi tu väcsina z Vas pise,ze som nemala radsej nic pisat.Ano,mam v sebe velky zmätok,chyba mi mamka velmi...

jaanna

tak ako kvetuska?Vidim,ze si sem uz nenakukla,lebo nie je ziadna reakcia na dalsie prispevky....Kvetuska,kazdeho strata milovanej osoby boli,ale casom aj preboli,zivot ide dalej......

tapp

Suhlasim s janou, psycholog by ti mohol pomoct. Okrem ineho by vedel posudit, ci je tvoj smutok este primeranou reakciou a ci by ti na prechodne obdobie nepomohli lieky.

jaanna

mila kvetuska7-ja Ta chapem,ale Ty skůr potebujes psychologa,aby si svoj smutok zvladla.Robim 40 rokov na neurologii....a viem,o tej diagnoze dost.Staci,ak Ti napisem,ze můjmu byvalemu sefovi pred ocami na tu dg. zomrel jeho milovany otec..a co mal robit?Len sa so situaciou zmierit....Nedalo sa pomůct....Aj mne pred ocami na tu dg. po 3 a pol hodinovom boji..o zachranu zivota-zomrela kamoskina sestra..a nedozila sa svojej 50-tky....V Tvojich prispevkoch je zmatok,ale to chapem.Radsej si nemala pisat nic....a vyhladaj psychologicku,ktora Ti pomůze zvladnut Tvoj smutok...Zivot ide dalej...Ja som osobne tiez prisla o milovanych clenov svojej rodiny....a musela som sa s tym zmierit...