Manzelstvo po 14 rokoch

Príspevok v téme: Manzelstvo po 14 rokoch
irmicka

Museli sme sa strasne zmenit.Nehodime sa k sebe, neviem co s tym.
Brali sme sa po trojrocnom vztahu, ktory bol krasny. Rozumeli sme si, lubili sme sa. Teraz mame 2 deti v ml. pubertalnom veku. Nehadame sa, aspon myslim, ze obcasna vymena nazorov nie je hadka...ale zijeme tak akosi vedla seba, nie spolu. Ano, snazime sa to zmenit, takze obcas si spolu vyrazime, ale my sa uz nemame pomaly o com rozpravat...proste dvaja inkompatibilni ludia.
Ako rodicia fungujeme, aj ako spolubyvajuci, to je pohoda.
Sex adekvatny vztahu - asi 4x do roka.
A teraz co? Mame sa rozviest, ked inac vsetko funguje? Rodina? Keby sme nemali deti, asi by sme isli od seba. Toto sme si teda s muzom este nepovedali, ale myslim, ze by k tomu doslo.
Alebo si mame prezit tento zivot, ktory je krasny po vsetkych inych strankach, len ta partnerska chyba?
Ako sa k tomu staviate? Uvitam nazory ludi vsetkych vekovych kategorii aj stavov :)

irmicka

Kajka01, mne ten nas vztah pripada takychladny. Zeby to bolo normalne po tych rokoch? Niekedy je to strasne vidiet, napriklad ked som prisla po tyzdni zo skoly, muz akurat pozeral film na pc, otoceny chrbtom. Kludne to mohol stopnut, ale nie, dali sme si cmuk ako ked pobozkas rodica, prebehla konverzacia Ako bolo? Dobre. a cumel dalej. Tymto ho neohovaram - ja som taka ista.
Jeden z mnohych prikladov.

kajka01

irmicka
z celeho tvojho popisu usudzujem len to , ze aj po 14 rokoch mate s manzelom velmi pekny vztah
treba si uvedomit ze nic nikdy nie je dokonale a vzdy sa nieco nadjde co by sa mohlo povazovat za problem
je uplne normalne a ludske ked sa cloveku nechce niekedy rozpravat, ale caro je aj v tom si vychutnat v tichosti pritomnost toho druheho, a je normalne aj ked ta nebavi pocuvat co ti rozprava manzel obcas a zo slusnosti pritakavas, myslim si ze toto sa stava bezne aj pri hocikom inom:)
a co sa tyka toho, ze sa bojis ze sa to zhorsi v buducnosti-v prvom rade na to nemysli lebo to pritiahnes sama ani nebudes vediet ako..zbytocne dopredu nelamentuj co ked...nezamyslaj sa nad tym

irmicka

Christy, asi na teba posobim ako trubka, ktora nevie, co od dobroty :)
Nie je to tak, pokusim sa to vysvetlit. Ja len vidim, ze nieco nie je v poriadku a obavam sa zhorsenia. Jednoducho sa od seba vzdalujeme. Snazim sa s tym nieco robit (a viem, ze aj muz), chodime spolu na vylety -no 2-3x za rok, viac sa neda- alebo na pivo -2x do mesiaca-, ale len sedime ako take trubky a nemame sa velmi o com rozpravat. Ved som to pisala. Je to proste snaha, je to nasilu.
Nie, ze by som nevedela takto zit, to nie. Celkom v pohode sa to da, nic v zivote nie je stopercentne :) len sa bojim zhorsovania a toho, ze neurobim nic pre to, aby sa to zlepsilo, kym sa este da. Alebo sa uz neda?
Alebo sa trapim zbytocne, a tento stav je normalny?? VOBEC NEVIEM.
Pouzijem priklad. Ked sa nam narodila mala, nasa prva, bolo to pre nas take nove a zazracne, nadherne stvoreniatko :)ze sme vsetky svoje city venovali jej, stale sme boli na nej nalepeni, ovoniavali sme ju, bozkavali, rozpravali sme sa snou...a tym akoby sme si vycerpali potrebu neznosti, proste akonahle sa narodila, prestali sme byt nezni jeden na druheho. Aj sme si to uvedomili, povedali sme si to - a zasmiali sme sa na tom. A to bola chyba, nemali sme to pripustit, teraz nam to chyba ale uz to nejde vratit spat, je to take akoby nepristojne, rozpacite.
Teraz na 1 strane nechcem, aby sa podobna chyba diala znovu, chcem zvratit nepriaznivy vyvoj, kym sa to da. Dalsia vec - mozno sa to uz neda, len ja to nevidim. Tretia vec - mozno nie je nijaky problem, iba ja ho vyrabam sama v sebe. Neviem.

irmicka

neviem, ci nebudem mať inu IP, kedze pisem tiez z domu, ale z ineho PC, ale som to ja :)
Dakujem vam, taketo nieco som chcela citat - ako to funguje inde, ale nielen to, jednoducho vsetko, co by sa toho tykalo. Sun08, no asi to bude dost casty jav :/ clovek naozaj nevie, ako z toho von.
Samozrejme,nevyriesi to moj problem za vecer...to je prave to, ze uz sme vsetko to, o com ste pisali, skusali.
Kafik, ten prvy odstavec si vystihla! Co a tyka dalsich- Za posledne asi 4 roky sme boli sami v par velkomestach, chatach s turistikou, s detmi na stanovackach - a dobre bolo veru, zvlast ked sme boli sami :)) este aj ten sex isiel, na rozdiel od toho domaceho, ktory je tak trochu rozpacity.
Jajka, zaujmy mame kazdy, muz je...no nieco ako horolezec (fakt chcem ostat v anonymite pre pripadnych znamych), ja som ta fyzicky pohodlna. Nemozem ist s nim, brzdila by som celu skupinu a ani ma to nelaka. Ja mam rada hudbu (klasicku), poeziu, tanec - muz tanec neznasa :) a klas. hudba je mu ukradnuta.
On sa so nou kolkokrat chce rozpravat napr.o nejakych tech. parametroch (jeho povolanie)ci dokonca techn.vztahoch a ja mam problem udrzat pozornost, nie to este prejavit zaujem.
teraz mam este menej casu,chodim aj do skoly, 1.rocnik.
Cajik, my sa dost casto rozpravame umelo, a dost ma to desi. Pocuvame jeden druheho zo slusnosti. nie vzdy, ale pricasto. Preto hovorim o inkompatibilite.
Esty ano, malo komunikacie, to si sa trafila.Mne sa kolkokrat nechce ani hubu otvorit (ako je na tom on, to neviem, niekedy nepovie skoro nic a niekedy ma chut chrlit, ale takee nezaujimave! Ked meliem ja, tiez ma vacsinou pocuva zo slusnosti, a aj sa snazi klast doplnujuce otazky, ale ja ho uz poznam :))
Mate - my sa nenudime,to nie je nuda, co ma trapi.
Deee, ja som zvazovala asi 2 roky, ci s tym vyjst von napriamo alebo nie. Vzajomna komunikacia je fajn ale rozmyslala som, ci akurat toto nie je pripad, kedy je lepsie veci nepomenovat...no a raz som sarozhodla, ye to poviem a mozno zistim, co si o tom mysli on, lebo nie je mozne, aby to nevidel.
Tak - videl to,ale povedal, ze nevie, preco je to tak. Nechcel sa o tom moc bavit, dokonca povedal, aby som prestala, lebo ho to deprimuje.

Deee

podla mna to zavisi od tvojich ocakavani, ak vam to vyhovuje je to ok, ale ty asi ocakavas nieco trosku viac ako len spolubyvajuceho, mozno aj tvoj manzel, skuste si posediet a pokecat o tom, mozno ste sa len trosku vzdialili vo vire bezneho zivota

mate59

po dlhšom trvaní manželstva nastáva stereotyp a rutina.Tomu sa nevyhneš.Ale vo vzťahu je jeden vždy čo je aktívnejší, čo ťahá.Ak ste obaja rovnakí, nič sa nepohne.
Musíš ten život okoreniť,chodte na prechádzku do prírody, chyť ho za ruku ako kedysi, choďte na kávu, do kina,zavolajte priateľov na návštevu, grilovanie.....,cez víkend naplánuj výlet niekam na hrad alebo ochutnávku vína,večer sa k nemu priplichti a prekvap ho pod perinou.
Ja mám deti dospelé,ale sa nenudíme,zahrajte si žolíky,vyplnte spolu krížovku, sudoku....
Deti po puberte už nebudú mať záujem s vami niekam chodiť.My to robíme tak nejak a nuda nie je.On má iste nejaké koníčky, skús to raz s ním ísť na futbal,alebo sa pozret, ako hrá tenis....
On asi spohodlnel, sfotrovatel,skús byť iniciátor a po tretej štvrtej aktivite ak sa nepreberie, hoď s ním slovo.

jajka001_

máš nejaké vlastné záujmy?
my sme spolu 13 rokov, hoci sme kazdý uplne iní, tiez to uz vyzeralo vselijak, nakoniec sme to je teraz tak ze sa nenutime chodit vsade spolu, kazdy mame svoj vlastny svet, a ten sa nam prelina, rozpravame sa o tom co sme zazili pomimo, ked sme neboli s tym druhym...momentalne mame velmi pekny vztah. skuste si najst zaujmy, kazdy to, co ho zaujima, nemusite robit to iste - porozmyslaj, co si chcela vzdy poskusat, a nemala si na to cas. doda ti to energiu a radost do zivota, o tu sa podelis s manzelom, navrhni mu tiez nech si plni svoje sny, a teste sa z ich plnenia navzajom, podporujte sa. deti su vacsie uz sa im netreba nonstop venovat. konecne mate cas pre seba.

kafe

Hm.. zodpovedný výber partnera, svadba, deti, práca.. neni čas venovať sa sebe, mužovi, lebo vždy je prednejšia práca či deti, vždy sa rieši niečo, čo práve tlačí topánku. A zrazu keď neni čo riešiť a deti sú už samostatnejšie (hádam 12-15r)... vy dvaja si nemáte čo povedať.
Možno by pomohol nejaký problém, ktorý by ste museli riešiť, zomkol by vás a uvedomili by ste si - ako je fajn, že máte jeden druhého. Ale vyrábať si problémy na znovuoživenie vzťahu.. ktovie, či by ste vzťah tým problémom nepochovali:) Čo ste robili, keď ste spolu chodili, o čom ste snívali, že raz by ste to chceli zažiť, ak by ste mali peniaze?
Víkendy bez detí - do kúpeľov (zrelaxovať), na chatu (turistika), pozrieť si Prahu, Budapešť.. zájsť autom niekde do Poľska, na Ukarajinu len tak bezcieľne sa túlať.. ísť na koncert, do divadla, na veľtrhy, výstavisko.. raz za mesiac, alebo raz za tri mesiace, ale určite to skúste robiť pravidelnejšie - vyraziť si spolu, nabrať spoločné zážitky, objavovať nové veci. Asi obaja máte veci, záujmy, ktorým ste sa popri práci a deťoch nemohli venovať.. venujte sa im spolu. Raz tomu, čo zaujíma teba, druhýkrát čo zaujíma manžela.
Latinsko-americké tance - chlapi také čosi nemusia. Ale čo keby ste sa ich učili napr. vo Viedni? Precvičili by ste si jazyk, pravidelne tam museli chodiť, možno aj celý víkend by ste mohli zostať (nájsť si ubytko za primeranú cenu)... Vypadnúť zo stereotypu a urobiť niečo iné, bláznivé, sebecké.. ale vo dvojici.
Je škoda rozviesť sa, keď tak pekne fungujete.. len tá hlúpa iskra chýba. Je škoda žiť vedľa seba, keď môžete žiť spolu.. skúste to.. je stále čo objavovať, aj na partnerovi, ktorého desaťročia poznáš, aj ty možno prekvapíš samú seba, keď sa ocitneš v neočakávanej situácii.. len treba vykročiť z bytu von a otvoriť náruč novým spoločným zážitkom. Držím päste.

cajik

ale je dobre, ze o tom pises takto pekne, a racionalne. mozno by ste si mali skusit najst k sebe opat cestu - deti su uz predsa vacsie, rozpravajte sa, rozpravajte sa, a este raz : rozpravajte sa. o hocicom. skus to zo zaciatku aspon umelo, povedat mu co mas nove atd, a potom to mozno prejde do "prirodzena". zdielajte spolu dennodenne radosti a starosti. chodte casto von. do divadla, do kina, na veceru, na prechadzku, na vylet. len vy dvaja. nejake spolocne zaujmy, konicky, skus navrhnut nejake hobby ktore by vas oboch bavilo. vacsina ludi si sice povie ze "aleee, co tam hobby..", ale je naozaj pravda ze spolocne aktivity neskutocne zblizuju. a take zaujmove kruzky su celkom sranda, novi ludia, nova inspiracia, nove zazitky, a co je dolezite - spolocne zazitky.

Ale ak ste NAOZAJ velmi, velmi nekompatibilni, tak potom neviem..