On je snilko, ja sa bojim

Dakujem Vam vsetkym za Vase prispevky. Trochu som pokojnejsia, pretoze je pravda, ze mam skveleho chlapa. Ze raz bude fajn otec som o nom vedela este ako kamaratka. Ak budeme uplne sami iste to bude trochu ine, ale som rada, ze sa mame moznost spoznavat pocas spolocneho byvania uz teraz. Skolu koncime naraz, lebo to bol nas spolocny resp. rovnaky plan. Dalsie plany resp. predstavy su tiez spolocne, takze uvidime ci, ale snad nam to vyjde aspon tak, ako chceme. Ako som tu citala svoje aj Vase prispevky, zakladom je z mojej strany asi zacat viac verit nasmu vztahu. Dostala som fajnu facku z manzelstva svojich rodicov a podvedome ocakavam, ze aj moje krasne iluzie sa raz rozplynu tak, ako sa rozplynuli mojej mame, ale i celej rodine..

neplanuj, nechaj plynut cas, nemaj strach, vychutnavaj si svoju zalubenost celym priehrstim, prajem Ti to,...

ste spolu len kratko, neries a snivaj
este stale ste v prvej faze

Neboj sa:-) Ved to,ci nieco planujes alebo o tom vobec nehovoris,nema vplyv nato ako sa to vsetko vyvinie.A pripravovat sa na zalozenie rodiny (myslim setrenie penazi,pozeranie bytov-domov,ktore budu vhodne aj pre deti,vyberanie miesta,kde budete chciet prezit zivot atd.) nie je na skodu,aj keby to malo byt nakoniec s inym partnerom,pripadne cele uplne inac:-)Vacsinou su to plany a tuzby, co zenie ludi vpred..A ak sa tym nechces zaoberat a momentalne vsetku energiu vkladas do ukoncenia studia,mozes mu to vysvetlit podobne ako si tu napisala.
Nech vam to vyjde:-)

O par rokov budete moct rodinu uz iba planovat.

Určite každý človek má nejaké plány a snaží sa ich dosiahnúť, no niektorí ľudia asi potrebujú mať nejakú istotu, usadiť sa aby mohli niektoré plány- ako rodinu či deti aj zrealizovať. Ak je prítomnosť neistá- VŠ alebo pobyt v zahraničí, či niečo iné, tak sa pozornosť zameriava skôr na tie krátkodobejšie než dlhodobejšie plány. Ja mám tiež 30 a nie sú mi také úvahy prirodzené, iste pred tým boli, no časom do popredia vystúpili iné, ktoré sú pre mňa momentálne dôležitejšie, napr. cestovanie alebo VŠ. Možno rozdielnosť priorít. Ten tvoj strach pominie, keď si budeš partnerom úplne istá. Skús sa o svojich obavách a plánoch normálne otvorene porozprávať s partnerom. Tiež si treba uvedomiť, že nie každý chlap je hajzel.Možno sa obetuješ kvôli jeho snom a potlačíš tie svoje, no nebudeš šťastná. Ten môj sa tiež rozplýva nad detičkami a viem, že veľmi po ňom túži, určite aj ja, no radšej to na chvíľku odsunieme, splním si pár svojich snov a potom sa budem naplno venovať dieťaťu a rodine. My sme sa o tom otvorene rozprávali, obaja máme jasno v tom, že si chceme rodinu raz spolu založiť, chápe aj moje dôvody ale momentálne to jednoducho neriešime. Proste musíš dozrieť do toho istého bodu ako on, zbaviť sa strachu a pochybností. Nemyslím, že je to niečo čo sa dá znásilniť, iste je to veľký tlak, jeho očakávania, ale musí to byť nejaký tvoj prirodzený vývoj do tohto bodu.

Ja sa tej buducnosti nebojim, ak by to bola skutocnost, ze by sme mali babo, vzali sa a sli byvat spolu, nebol by to problem- akurat skola, ale nie v nasom vztahu. Bojim sa len verit tomu, ze to raz tak bude.
A co sa tyka jeho vztahov- mal predtym jeden dlhy, ale vyrazne sklamania nema, lebo ten predsly ukoncil on. A nemyslim, ze by len sluboval. To nie je jeho styl. Coskoro ma 30. Jeho starsia sestra ma babo a velmi sa z toho tesi a pri malom uplne ziari a teraz caka aj jeho mladsia sestra, takze myslim, ze v jeho veku su uz taketo uvahy prirodzene.

Podla mna treba mat plany.Niektori ich maju vacsie,iny mensie.No len tak sa bezcielne predierat zivotom bez ambicii nieco zmenit-vybudovat mi nepripada dobre.Musis ty citit,ci ta ta spolocna buducnost laka a ked tak,zacat na nej pracovat..A tiez mozes spoznat na priatelovi,ci to mysli vazne alebo su to len reci podla skutkov.
Napriklad ja som za nazor,ze ak ma clovek velke plany a splni sa mozno 1/10 z toho.Je to stale super a o dost lepsie ako nemat nic a nic si nesplnit.

Je lepšie nič neočakávať a byť príjemne prekvapený, ako mať veľké oči- plány a potom byť sklamaný. Si viac realistka ako tvoj partner, možno si zažila viac tých sklamaní ako on a preto uvažuješ inak. Som taká istá ako ty, je mi s partnerom momentálne krásne, vyhýbam sa plánovaniu budúcnosti na roky dopredu, veď neviem kde budem zajtra ani čo sa stane. Proste užívam si a neriešim. Nechcem očakávať veľké veci, uveriť krásnym sľubom a potom byť sklamaná. Trošku pozor na mužov, ktorí príliš veľa sľubujú. Sú aj takí, ktorí ťa chcú týmto spôsobom vlastniť, chcú aby si im uverila, no potom keď ťa sklamú tak to dosť bolí. Čiže môj názor na teba, je to ok. Ok to nie je skôr u tvojho priateľa. Mnohým mužom to vadí, keď má žena slobodnejšieho ducha a nedá sa nachytať na medové rečičky o krásnej budúcnosti. To neznamená, že by si ho nemilovala alebo milovala menej, len sa pozeráš na všetko vôkol seba realistickejšie a si opatrnejšia. Podľa mňa ok, možno niekto bude mať na to iný názor.