v poslednom čase sa nespoznávam, často mávam agresívne myšlienky, chuť pomstiť sa, násilne sa brániť, mávam sny, v ktorých som agresívna (hádam sa s úradníčkou, striekam pepper spray revízorovi do očí pri úteku, opaskom s veľkou prackou sa otáčam okolo svojej osi a zrážam k zemi tlupu petržalských výrastkov-to všetko sa mi snívalo dnes). ja tomu nerozumiem, lebo odsudzujem násilie a myslím si, že je slabošské... a teraz často v nejakej vypätej situácii mám chuť udrieť, odsotiť, ublížiť... nechcem byť taká, chcem také pocity zvládať... máte nápady ako? Ďakujem!
Ako zvládať návaly agresivity?
goyovprizrak
nadina
je potrebne odist, byt sam so sebou a uvedomit si priciny tych pocitov
Pan X, mas este len 13 rokov no ak si negativne vlastnosti osvojis uz teraz, nikdy sa ich nezbavis. Preto je velmi mudre ze sa ich snazis riesit.
Vzhladom na tvoj vek ta caka este mnoho, ale skutocne mnoho zmien nalad a pocitov. Ak si na tom teraz zle, ver mi, budes na tom aj omnoho horsie.
Negativum kazdeho pritahuje. Sice hlava proti nemu bojuje, ale odpadnutie trapenia a bolesti tento konflikt jednoznacne vyhrava. Preto je na svete tolko zla. Odpadavanie stresu a vylievanie hnevu je podobne ako brat drogy, je to skodlive no citis sa pri tom fantasticky a ak to budes robit stale, budes na tom zavisli.
Preto jedina rada odomna je, pouzivaj v takychto chvilach svoju hlavu. Ta vie co je spravne, vie comu si nakloneny a podla toho konaj. Zamyslaj sa nad tym co svojim hnevom sposobis, pretoze ak ta prejde, budu ta cakat nasledky. :)
Pán X
Čaute,potrebujem pomôcť.Zvyčajne som kludný a násilie odsudzujem ale dneskam ma nahneval spolužiak ktorí do mňa rípal a sabotoval moju prácu na VYV.Na začiatku hodiny sme čakali pred učebňou Chémie a ja som ku nemu prišiel,chitil ho za flíger a začal mu nadávať (bez použitia vulgarizmov).Potom mi dal pokoj ale keď som prišiel domov bol som furt agresívny. A ešte po incidente so spolužiakom som sa celí triasol.Potrebujem nutne pomôcť lebo nechcem aby tá agresivita mi zostal do konca môjho života. ps.ospravedlňujem sa za pravopis a ešte mám 13 rokov
goyovprizrak
ahojte! dnes som zase raz doma zazila situaciu, ktora mi prudko zdvihla tlak... ale vyskusala som radu pelargonie, sla som do kupelky, zavrela sa, pomenovala som si svoje pocity (zlost, hnev, bezmocnost, agresivita), ich priciny a povedala som si, ze hoci sa takto teraz citim, mam na tieto pocity pravo a nenecham sa nimi opantat, lebo som silnejsia ako oni... a celkom to pomohlo... sice, najlepsie riesenie by bolo zmenit prostredie :) ja nechcem do nicoho buchat ani nic nicit ani sa mstit... chcem len najst sposob ako sa vyventilovat, toto môze by jeden z dobrych tipov... :) vdaka pelargonia aj ostatní
B.
Treba sa na to s prepáčením dobre vys..ť.:D
B.
Z hľadiska hĺbkovej analýzy môže ísť o neuspokojenú túžbu niečo rozbiť, rozmlátiť. Kúp si nejakú vec, na ktorej ti bude záležať, choď do prírody a tam ju znič, zdemoluj, vymoč sa na ňu. Malo by to čiastočne pomôcť. Kamaráta môjho otca vydedila mama, preto sa po jej pohrebe vyšťal na jej hrob a pomohlo mu to:D
pelargonia
Agresivita je prirodzená súčasť človeka, čím viac ju budeme potláčať a považovať za zlú a odsudzovať ju, tým viac sa bude tlačiť do popredia. Vyjadrenie agresivity môže byť rôzne - dá sa ventilovať rôznymi kreatívnymi spôsobmi. Vypísať zlosť na papier a rituálne spáliť, vybehať sa, skúsiť pomenovať to, čo ma štve a PRIJAŤ to...Nie sme zlí a slabošskí, keď máme takéto pocity...Môže ísť o úplne iný problém, s ktorým si sa nevedela vysporiadať a teraz pri akomkoľvek náznaku reaguješ podráždene...Odporúčam, čo sa osvedčilo mne: Sadnúť si pred zrkadlo, pozerať sa sama sebe do očí a hovoriť: Aj keď som nervózna a mám chuť do niečoho udrieť (alebo čokoľvek iné), mám nervy, lebo ma ten a ten nas...l, mám sa rada a prijímam sa. Opakovať, kým to neodíde a potom si vedome odpustiť. Odpúšťam si, že som bola nervózna, zlá, slabošská, je to za mnou a som pokojná, je to moje vedomé a múdre rozhodnutie. Mne to funguje...Niekedy sa síce ešte viac rozčúlim, ale postupne to odznie a som zase o čosi silnejšia a múdrejšia...
kukinka
ja by som skusila zajst za odbornikom (napr. psycholog, psychoterapeut). kazdy z ludi utrpel nejake tie traumy v detstve a dospievani..niektori ich zazivaju dodnes. a ide o to, aby ich clovek spracoval..potom clovek bude primerane zvladat navaly agresivity a hlavne..nauci sa relaxovat. Takze hlavu hore, da sa s to riesit :-)
