chcel by som pocut nazor nestrannych ludi, ci je bezne v medziludskych vztahoch, ze jeden nieco povie, a ten druhy to pocuje uplne inak, alebo si to inak vysvetli? je vporiadku, ak nieco poviem, moja holka zareaguje ze som povedal nieco ine a potom som ja ten zly co si nedokaze uznat pravdu. a to ide doslova iba o slovicka=( alebo tvrdi ze som pozrel na nejaku inu holku a pritom to nie je vobec pravda, ved ako moze vediet tak presne kam som pozrel ak stoji napr. vedla mna=( toto sa jej snazim povedat a ona to nedokaze prijat=( ja sam nechcem pozerat na ine a snazim sa aby nemala dovod ziarlit. a potom som ja ten co sa vraj nedokaze priznat. Niekolkokrat sa stalo ze som nechtiac pozrel na inu, ale vecsinou som to uznal. Niekedy som aj pozrel na inu a neuznal si to, ale naozaj nie len tak zo srandy, ale preto, lebo jej reakcie su potom velmi neprijemne a nechcel som kazit atmosferu, ked aj tak ziadnu inu nechcem. Ja viem ze mam dost tvrdohlavu povahu a uznavanie chyb resp. nemat posledne slovo alebo svoju pravdu nepatri medzi moje silne stranky, ale snazim sa s tym uz kvoli nej bojovat. Mame spolu 3rocny vztah a ona si mysli vraj sa nedokazem zmenit vobec v nicom, ale keby vedela kolko veci som uz kvoli nej zmenil, a zial v mnohych az do takej podoby ze teraz kvoli tomu trpim. a pritom viem ze za vela z jej pristupu ku mne si mozem sam, jednak kvoli tomu ze na zaciatku vztahu som ju niekolkokrat sklamal a nevazil si ju, a teraz mi mozno uz tak nedoveruje az tak ae potom uz viac ako dva roky som makal na tom aby som si ju ziskal a napravil krvidy. A ona mi vraj ze nedokaze urcite veci zabudnut=( lenze jej sa potom neskor stalo takmer to iste, a ja som jej dokazal jej podrazy odpustit bez problemov, pretoze ju milujem=( nuz Je toho strasne vela a neda sa to cele napisat co ma trapi, potesilo by ma, keby sa niekto zaujimal a diskutovali by sme o mojom vztahu. snazim sa veci opisat maximalne objektivne, ale uz som nacisto ubity. MILUJEM ju, ale nevladzem uz pocuvat co vsetko robim zle. viem ze ma aj miluje a ma aj mnoho dobrych stranok (neznost, ochota, pracovitost, dobrosrdecnost)ale z niektorych jej reakcii mam uz istu dobu pocit, ze som pre nu uz len nejaka babka=(.......rozpisal som sa tu, trosku chaoticky, ale musim to uz zo seba dostat. zaujimaju ma odpovede na to co som napisal na zaciatku. budem vdacny za kazdy nazor. Pre vyryvacov este raz: viem ze si za mnohe mozem sam, a viem ze som mozno sebecky, ved treba ustupovat (vztahy su zlozite a nikdy nieje vsetko idealne) ale ja uz neviem kde este na sebe hladat chybu. opustit ju nechcem, ale pred kratkou chvilou sme sa pohadali na jednej z tych veci, co som opisal vyssie, a ja uz proste nemam sil sa pokorit=(
Na dne, kto moze nech pomoze
Ahoj rainMan!
Vzťah, ktorý tu popisuješ sa ani len nepodobá vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorí by smerovali trvalému zvazku. Skor to pripomína vzťah 30-ročného manželstva, kde manžel je po 30
rokoch neverný, ale nechce o manželstvo prísť a rozhodne sa na pokoru, o ktorú už manželka ani nestojí.
Si mladý muž, určite inteligentný, veď sú pred tebou štátnice, tvoja priateľka ešte nemá ani msturitu a dokáže s tebou doslova zametať. Nech si už spravil v minulosti čokoľvek, buď ti je to ochotná odpustiť bez nekonečného vyčítania, alebo to ochotná nie je a treba to ukončiť. Celý život sa nemožeš ospravedlňovať a ponižovať. Ja som za pokoru a ústupovanie vo vzťahoch, ale ponižovanie , či už partnera alebo seba vo vzťahu, nie je na mieste.
Píšeš, že sa bojíš, ak neustúpiš ty, že ťa nechá, že o ňu prídeš.Cíti to isté aj ONA? Tiež sa bojí, že príde o teba????
Ja to tak nevidím. Veď si v svojom jednom príspevku napísal:
..A pritom ja som NECHCEL KONIEC a ani som nic take nepovedal!!! a nakoniec to zial korunovala tym, ze ked mi dala sancu minuly tyzden, tak mam byt ticho aj keby ma ponizovala,.....
To je názor puberťáčky, ktorej vyhovuje, že sa o ňu bojíš, že ju stratíš, ale láska tam z jej strany nie je. Keď človek miluje, neteší ho trápiť toho druhého. Myslím, že je nezrelá vážneho vzťahu. Vstúpila do tohto vášho ešte veľmi mladá a skutočnej lásky ešte nie je schopná, ona sa len zahráva.
Ak ti na budúcnosti vášho vzťahu záleží, skús jej dať pocítiť, že aj ona može o teba prísť. Bude jej to jedno????
Ak áno, za takou "láskou" nemáš prečo smútiť.
Určite ste spolu prežili aj pekné chvíle, na ktoré máš pekné spomienky, ale keď už v názve svojho príspevku píšeš, že si na dne, asi toho zlého je tam viac ako toho pekného.
Keď mladý ľudia plánujú spoločnú budúcnosť, sú spolu radi, tešia sa jeden z druhého, že možu byť spolu a nad tým, že budú niekedy o seba bojovať, ani neuvažujú. Ty to už robíš teraz. Myslím, že taký vzťah nemá budúcnosť.
Mohla by som ti byť mama, lebo mám syna, ktorý mal štátnice pred týždňom a druhého o dva roky mladšieho. Obaja majú priateľky, ale keby sa k nim takto správali, tiež by som im povedala to, čo tebe.
Veľa šťastia pri štátniciach a v láske tiež.
Otázkou ešte ostáva či fakt ta tvoja "najhoršia priateľka" ja fakt najhoršia. Z toho tvohjo písania vyplyva ze ty si ziadne chyby nespravil len ona. Myslim ze ak zena si ma muza za co cenit tak si ho ceni, a tie tvoje večne ospravedlnenia su asi uz trapne. Asi mas fakt ty chybu ak si nevies najst inu za taky cas a vcelku ju otravujes. Mne je skor jej luto
ked ti ta holka neda ani sex za pol roka ani nehu, tak čo z nej máš a ak vcelku na teba len kričí???
Zaujala ma poznámka o tom, že ti povedala, že k sebe nepasujete.
Žena ktorá muža miluje mu nehovorí, že sa k sebe nehodia, práve naopak. Ak počuje muž od ženy nasledovné hlášky :Nehodíme sa k sebe, Budem ťa ľúbiť, keď sa zmeníš poprípade: Si pre mňa príliš dobrý a pod. tak si môže byť istý, že ho dotyčná nemiluje a nemá význam ďalej udržiavať tento vzťah.
Ak žena miluje muža, tak mu to dá najavo, dokáže mu odpustiť všeličo a podporí ho.
U niektorých žien je to tak, že sa neustále vrhajú do vzťahov s mužmi, ktorých ani nemilujú, a tým pádom si týchto mužov ani nevážia. Keď už nemôžu získať muža, po ktorom túžia, tak sa uspokoja aj s dočasným náhradníkom, ktorý je pre ne prestupnou stanicou resp. núdzovým riešením, keď už všetky vlaky odišli. Takéto vzťahy vidím vo svojom okolí a žiaľ aj niektoré manželstvá sú vytvorené ako núdzové riešenia.
Jediný dôvod prečo takáto žena vstupuje do vzťahu je pocit, že ju niekto miluje, obletuje, stará sa o ňu a rieši jej depky. Háčik je v tom, že takáto žena svojho partnera skutočne nemiluje, len jej vyhovuje pozornosť, ktorou ju dotyčný záujemca zahŕňa. Nie každá žena dokáže byť úprimná k sebe aj k partnerovi a povedať mu otvorene: tvoja spoločnosť mi je príjemná, tvoja starostlivosť a darčeky taktiež, ale nemilujem ťa.
Taký dojem mám z toho čo si o svojom vzťahu napísal. Ak žena muža skutočne miluje, nikdy mu nepovie nehodíme sa k sebe. Je to kruté, ale je to žiaľ tak. Skús si položiť vo svojom srdci túto otázku: Miluje ma takého aký naozaj som?
A zivot je svina, ktora ta zneuzije, ak jej to dovolis.
V tomto sa mierne "rozchadzam" s ideou cirvki ako takej...
Pomoze to, ked sa necham zneuzit?
(no ano, pomoze to docastne tomu "zlemu", docastne..mne to nepomoze, extremnou pravedpodobnostou ani bliznemu a s vysokou pravedpodobnostou ani nikomu inemu atd..pokial to nie je Janosik co jednemu zoberie a dvom da - ale to je zase 1 z 10000 pripadov, ak nie menej :)
"Sv. František Salezský hovorí, že keby mohol vykonať iba jeden dobrý skutok, tak by ho vykonal skôr tomu, kto mu spôsobil krivdu, ako oddanému priateľovi."
Preco?
"Kto nemá opravdivú lásku k blížnemu, ten svojho protivníka prísne posudzuje, ohovára ho a vidí v ňom zlo. "
A co ak ho neohovara, len v nom vidi potecionalne nebezpecne pre sbea sameho + sbojich bliznych? respektive ho cely cas ignoruje, respektive "nemozem pomoct kazdemu"
"– Možno poviete, že vaši nepriatelia sa dopúšťajú mnohých zlých vecí, že často ich vidno, ako páchajú rozmanité hriechy, že sa nedá o nich zmýšľať ináč. – Nemáte v srdci opravdivú lásku, preto vidíte v protivníkovi samé zlo, preto často vo svojich súdoch sa dopúšťate omylov a preto nesprávne posudzuje"
blabla,,, co ak neodsudzujem, len ich ignorujem?
Ved.. pokial nesiaha na "moje" uzemie (rozumej tomu tak, ze neublizuje mne+bliznemu psychicky/fyzicky), tak ho ignorujem pokial zacne, tak hold, mam nechat trpiet blizneho/milovaneho? alebo mam "odstrcit" toho "nepriatela"?
isteze je extremne nepravdepodobne ze by akykolvek clovek bol stelesneny diabol, "skor psychicky chory", avsak ak:
-nieje,
tak je neutralny, respektive OK
avsak ak:
-je,
tak nebudem riskovat az hazardovat s "mojim" az do takej miery, ze to moze byt pre "mna" fatalne, len preto aby som mu pomohol..
- skor by som mu "hodil" malu "porciu" na zaciatok a nech sa o seba postara :)
- ak by ic nemal, ak ma tak nech si ide svojou cestou, ci nie? :D
komplikovane :D
Angelika 1563, ten príbeh, čo si tu priložila je fajn. Len si zabudla na jeden detail - aplikovať ho vo svojom vlastnom živote. V inej téme hľadáš priateľa. Takže ak si chceš brať príklad z príbehu, ktorý si tu vložila, stačí spoznať hocakého človeka, nechať ho nech ťa využíva, uráža a ubližuje ti a ty ho svojou bezhraničnou a čistou láskou, pôsobením Božej milosti zmeníš na úprimného, citlivého, romantického, úžasného chlapa. Možno. Ale možno aj nie, aj také veci sa stávajú. Alebo čakáš, že nájdeš hotového (už dokonalého) priateľa jak na zlatom podnose? Prečo? V tom príbehu to je akosi ináč písané..
rainMan, ty mi pripomínaš dokonale vycvičeného psíka. Robíš len to, čo sa tvojej majiteľke páči, ospravedlňuješ sa do aleluja, skáčeš a vrtíš chvostíkom tak ako sa to JEJ páči.. a ti poviem, že podľa mňa je na teba dosť nechutný pohľad. To ti príde normálne, že sa NESMIEŠ POZRIEŤ na inú babu? Pane BOŽE daj tomuto chlapčaťu rozum!! Lebo mne to vôbec normálne nepríde. To čo tá tvoja kočka robí, ak sa s nejakou babou rozprávaš alebo objímeš, alebo ona ťa už totálne odtrhla od okolitého sveta? Typujem, že áno. Nežiješ pre nikoho iného, len pre ňu, zniesol si jej modré z neba a ona si nárokuje celý vesmír. ČO UROBILA ona pre TEBA? Ako ti pomáhala v uplynulom mesiaci, ako ťa podporovala, aby si zvládol štátnice? Je to sebecká manipulátorka, ktorá vidí len SVOJE potreby a teba má úúúplne v paži. Otvor oči chlapče, spýtaj sa pár svojich priateľov čo si o nej myslia (máš vôbec ešte priateľov?), lebo mne takýto vzťah aký si tu opísal príde totálne chorý. Zdvihni konečne hlavu a prestaň robiť zo seba handru. Vzťah je o DVOCH ľuďoch a ich potrebách. Nie len O NEJ. Aké tvoje potreby sú uspokojované v tomto vzťahu? Veď ťa len ničí a ubíja. Ale pre masochistov je to asi príjemný pocit. Tož.. len tak ďalej.
Podľa mňa ťa skôr či neskôr aj tak zničí. Keď ti mám poradiť, tak utekaj od nej okamžite, ale asi ma aj tak neposlúchneš, tak "príjemný" život prajem...
