Bulímia,anorexia

gabina

pupinka, precitaj si po sebe este raz, co si napisala. Co potrebujes? Polutovat? Presviedcat, ze nie si, ked si? SI anorekticka...

puppinka236

ja vam tak zavidim ja som schudla za tyzden 5kg a vecinov jem iba na obed nejaku zeleninu a sportujem a tak a som stale tlsta .nekedy som stale unavena a toci sa my hlava ked dlho nejem ale aj tak nemozem nic zjest lebo kebyze si dam nieco tak ma to nastartuje a zjem setko naokolo a to by som potom nezvladla mam potom vicitky a depresie a nesom ani anorexicka lebo som tlsta strasne :´(

kika8888

caute kocky. ja sa trapim s tym uz rok. mesiac som bola na psychiatrii. najprv som si musela uvedomit, ze sa to nezmeni len tak za den z nicoho nic. treba na sebe makat. je to take jednoduche a pritom zlozite. preco priberame aj z trochy jedla? lebo jeme malinko a telo vystresujeme, tak si vsetko uklada lebo sa boji ze uz nic nedostane. a my este vraciame...je to tazka cesta, ale verim ze vsetky zacnete s tym bojovat. majte sa radi take ake ste. ide hlavne o zdravie

kery

Ahojte všetci,
keď to tu tak čítam, je mi smutno...ako sme sa vlastne dostali až sem, do tohto bludného kruhu prejedania, zvracania, hladovania? Čo to spôsobilo, že sa nevieme na svet, ostatných, seba, svoje telo pozerať ako predtým? Bola som normálna baba, ktorá sa tešila zo života, mala rada spoločnosť, chodila sa baviť s priateľmi, bola plná plánov do budúcnosti a životného elánu... kde je to všetko? Ako to, že odrazu je pre mňa problémom baviť sa s ľuďmi, dokonca v poslednej dobe aj s priateľmi, že nedokážem prežiť jeden večer bez toho, aby som neplakala do vankúša, necítila sa tak úboho a osamelo...čo je príčinou toho, že telo, s ktorým som bola niekedy celkom spokojná, mi odrazu pripadá také škaredé a tučné.. Že taká, pre iného človeka úplne samozrejmá vec, akou je jedlo, sa stalo mojou najväčšou láskou, no len na pár minút? Že ma pomaly prestáva baviť život?...chcela by som byť znovu ako predtým, byť silná, šťastná a spokojná,no odrazu mi to pripadá také ťažké....

panik-a

lola a ostatne kocky...dennodenne zvracanie neznamena koniec...zivot je krasny a nezalezi na hmotnosti...viem, o com hovorim..pred par rokmi sa cely moj zivot tocil okolo jedla..dnes mam dve dcery a par kil navyse :). Ale som stastna...ŽIJEM

gabina

lola - Tvoj nick mi pripomenul film: lola beží o život...Schudnúť za dva týždne, schudnúť 10 kíl, zvracať a chcieť to znova a znova - to je čistý beh o život a Ty to vieš, lebo si na túto trať už jeden beh absolvovala. Ak sa vraví, že nevstúpiš dva razy do toho istého...tej istej rieky :-), tak o bulimičkách toto pravidlo neplatí. Vstúpiš do toho veľakrát ale - nemusíš. Odborník, terapia, hneď, bez odkladania! To je moja rada

gabina

:-(
nuž, krátka vetička ale fatálna...
Zvláštne, ľudia majú v sebe prirodzene zakódovaný strach zo smrti. Boja sa jej, je pre nich mystická, tajomná a nepoznaná.
neverím, že to chceš naozaj. je to výkrik, možno objavenie jednosuchého riešenia, ako vyriešiť problémy. A súčasne strach popasovať sa s nimi. ver, že to ide. Že myšlienky na "normálny život" sú pre babu ako Ty prirodzenejšie a ak sa to raz podarí, určite mi dáš za pravdu.-)

gabina

xixi. si bulimička. To však neznamená ortieľ smrti ani nič podobné. najdôležitejšie a súčasne najťažšie je rozhýbať sa a urobiť konečne nejakú zmenu, však? vystrčiť ruku a požiadať o pomoc...Povedať pravdu sebe a ostatným. Viem, poznám to. Treba však určite a bezpodmienečne urobiť niekoľko krokov k zdraviu. Bez toho to nejde, za Teba to nespraví nikto iný. To je jedná istota v celom tomto bludnom kruhu...odvahu a do toho. Požiadaj o pomoc, vyhľadaj lekára, odborníka a skús zabojovať sama o svoje zdravie. Problémy v rodine sú na tto, aby sa riešili. Alebo si môžeš minimálne vypestovať svoje nohy tak, aby Ťa udržali a chrbát tak, aby ostal vyrovnaný. Aby Ťa nič nezlomilo. Nedaj sa...

gabina

selena: myslím, že sa mýliš. Jasné, že sem na fórum nepríde jadrový fyzik alebo kvantový inžinier a nebude tu diskutovať. Fórum si väčšinou nájdu ľudia, ktorých sa nejako PPP dotklo alebo práve dotýka. Mama takejto dievčiny, kamarátky, starý rodič, príbuzný, priateľ...Každý môže mať otázku a aj názor, ktorý je možno pre niekoho prínosný a pre iného nie. Vraví sa tomu - ži a nechaj žiť a ja dodávam - a ešte načúvaj...
:-)