Bulímia,anorexia

ja neviem.mozno ai o mne budete mysliet ze som sprosta,ale mne sa pacia anorekticky. aj ja velmi tuzim byt taka chuda. chcela by som sa opytat kolko kg stihnem asi schudnut do leta? teraz mam 164 cm a 56 kg.

timka: ak by si zacala jest normalne, telo by si nepotrebovalo energiu skladovat, vedelo by, ze jej bude mat vzdy dostatok a tak ju zacne spotrebovavat ihned. Ja som zila dlhe roky s anorexiou, ked som zacala normalne jest, prvotne som sice pribrala, no onedlho sa to stabilizovalo a ja som RAPIDNE schudla. Dotoho sa mi vratila farba do liciek a usmev na pery. To ti nejedenie neprinesie.. hm

bebe- uz ho moc neberiem a pravidelne som cvicila je to nahrada stravy, nizkotucna

zuju,naco pijes ten protein?

zuju: ja som tiez od velkej noci pribrala 5 kg. mavala som tak 54-56 kg. a teraz uz kolísam medzi 58-59 a nie a nie klesnut. kazde rano zacinam s placom, ked sa pozrem na vahu a meter do ruky ani nechytam, aby som nahodou nedostala infarkt. naposledy to boli +2 cm ale to bolo pred 2 tyzdňami. a pritom dobreze nie hladujem. jem len jogurty a vlocky ale problem bude asi ze vecer a toho jogurtu asi liter. k tomu zeleninka. cez den tiez len podobne. akoby som pribrala keby som zacala jest normalne jedlo? hroza pomysliet.

ja sa proste bojim stale narastajuceho pasu

baby, nie som clovek ktory veci vzdava ale ja uz fakt som na pokraji sil, rozmyslam ze si nieco urobim, odrezem z brucha alebo co, nemozem doma ani revat lebo bude dalsi problem. Za necelych 4 tyzdne som pribrala 5 cm v pase, a za tri dni dva a pol kila. Ostatne miery drzim tri roky. Ja uz sa proste bojim dotknut brucha, pozriet sa na neho, nepohladim ho...

daga tvoj jedalnicek sa mi pacil

Ahoj, nejak si zvykam sem pisat, pretoze si myslim , ze pochopit ma moze jedine ten, kto bojuje s tou istou chorobou ako ja. Volakedy som si velmi rozumela s maminou i bratom, no odkedy trpim anorexoiou, nevieme si k sebe najst cestu, iba sa stale hadame a ublizujeme si. Snazim sa normalne stravovat, uz ma neprenasleduju vycitky, ked nieco zjem, naopak radujem sa z kazdeho kuska jedla. No, asi mi nie je sudene byt stastnou, pretoze mam pocit, ze bojujem s ovela horsiou chorobou, a sice, neustale musim upratovat, ak sa niekto okupe, alebo ide na WC, ihned sa obleciem do rovnosaty a vsetko drhnem, dostavam zachvaty hnevu, kricim, a popri tom placem, je to strasne, stale bojujem a uz ma to vobec nebavi, moj den je o jedeni, upratovani a uceni. I teraz mam pocit, ze musim ist vsetko upratat, ocovi to lezie riadne na nervi, bojim sa, co povie, ale...Prepacte, ze sa tak rozpisujem, no i vdaka vam a vasim pozitivnym slovam prezivam.

Mery,
mas urcite rozumnu maminu. Mamy su take, ked ide o zdravie, zivot dietata. Chod za nou a povedz jej, ze je Tvoja "partacka" v boji s bulimiou. Ze vies, ake je to aj pre nu narocne, ale spolu to zvladnete. Lebo recidiva pri PPP je bezna. Nedovol, aby Ta bulimia uplne vtiahla zase spat. A hlavne zacni opat tam, kde pred casom - zamestnaj svoju hlavku, aby nemyslela na jedlo, na postavu. Ako to dokazes, vies naozaj len ty sama. Drzim Ti palce.