Bulímia,anorexia

Patuska01
viem ze pravda, ze aj ja mam problemi s priatelmi a vo vseobecnosti s kontaktom s ludmi ti nepomoze.

Ja som ale prisla na to ze prave ti ostatni ludia ti mozu pomoct...nemyslim teraz ze im to mas vsetkym povedat...nemusis to hovorit nikomu.
Oni ti ale mozu pomoct prezit dni v ktorich sa chces snazit nevracat...mozu ti robyt spolocnost a privadzat ta na ine myslienky...

To je ale len jedna vec...
Ja sa snazim robyt nieco co ma okrem jedenia bavi...

snazim sa vytvorit si v jedeni nejaku rutinu...snazim sa nenechat sa vyhladovat...
toto vsetko ti moze pomoct...

Problem to ale nevyriesi...
skus najst nejaku odbornu pomoc...nie ze by ti neodbornik nepomohol...ale ja dufam, ze vsetci ty odbornici vedia co robyt trochu lepsie...

ahojte mozno moj prispevok nikomu nepomoze ale mam potrebu to napisat. Asi pred tristvrte rokom som zacala mat priznaky bulimie alebo mozno ani nie ale vedela som ze sa so mnou nieco deje. Zacala som jest a nasledne vracat. citila som ze je to zle ale pacilo sa mi ze mozem jest co chcem a predsa nepriberam. Dokonca som si navravala ze z toho schudnem. Mala som vtedy 57kg pri vyske 164cm. Myslim ze som nebola prilis tucna skor taka normalna. Neviem ani co sa stalo ale jeden den som si povedala ze s tym skoncim a ani som netusila ze mam taku pevnu volu a vydrzala som to az do teraz. Odvtedy som schudla 3kg a ani som sa extra nesnazila len som pridava trochu pohybu a obmedzujem sa aj v sladkostiach, kedze sa ich nedokazem vzdat tak ale aspon trosku obmedzit sa mi to podarilo. Nepovedala som to nikomu pretoze som verila ze to zvladnem sama a podarilo sa. Dokonca som si nasla aj priatela, ktoremu som to pred nedavnom povedala. Teraz sa o mna stara ako o babätko:)...verim ze sa to podari aj inym dievcatam:)ak by niekto chcel poradit nech napise:)

ahojte baby
som tu nova a sama sebe sa divim ako sem mozem pisat,ale jednoducho uz dalej nemozem...:(musim to povedat...musim povedat,ze mam Bulimiu:(...ked si citam co som napisala o riadok vyssie stekaju mi slzy po licach...vzdy som bola za tu dokonalu....v skole same jednotky,mala prsata blondata....nikdy som nebola typicka vychrtlina,skor krv a mlieko ako by moja mamina povedala...lenze ked som mala 15 tak som takou strasne chcela byt...chcela som ist na kupko a vyzivat sa v tom ako na mna opaleni vysportovani fesaci hadzu tuzobne pohlady...no a tak som prestala papat ako normalny clovek...a schudla som...odisla mi menstruacia...ale ja som sa citila krasna stihla....potom,ked som mala 16 mi zomrel dedko,a ja som z anorexie presla k prejedaniu,a teraz ked mam skoro 18 z prejedania na bulimiu...v poslednych dnoch som si ale uvedomila ze to nie je len o jedeni a o tom ze chcem byt stihla...je to hlavne o tom,ze jedlom zahanam samotu....vsetky moje kamoski maju priatela a mam taky pocit ako keby na mna kaslali...partia sa pomaly ale iste rozpada...uz ma nic nebavi...dokonca sa mi ani rano nechce vstat z postele...ja viem ze som hlupa...mam pred sebou cely zivot,mala by som sa zabavat,byt zamilovana a blaznit sa s kamaratkami,ale jednoducho to nejde....viem ze som strasne naladova a stracam tym nie len kamaratov,ale aj rodinu...citim sa ako psychopat a viem ze potrebujem pomoc:(((!

peťa12345

neviem ako ho prelomit...keby viem, tak uz ma bulimia netrapi.

myslim, ze treba najst nieco v zivote co nas naplni, nieco co nas dostatocne uspokoji.
A ked uz nas nieco bude naplnat, tak uz nebudeme potrebovat enormne naplnat nase zaludky...
a mozno nieco ine...

zvladas to niekdy lepsie? alebo je to stale rovnako zle...
ak sa to meni, tak vypozoruj co sa deje...aj veci co zdanlivo na to nemozu mat vpliv...mozno na nieco prides...

tiez si myslim, ze sa takto zit neda, ze ak uz nic ine, tak aspon zufalost nas privedie k lepsiemu...

kazdopadne drzim palec...

Ich,ja tiež často vraciam..horšie je,že to beriem už pesimisticky,že to nikdy neskončí..ale niekde vnútri dúfam,že sa to zlepší...som z toho nervózna a aj na druhých,keď mi ,,prekazia kolobeh,,..-potom ma to mrzí..
Máš nejakú nápad ako toto blbé obdobie prelomiť?

d0mcul1c3k
pracovala som v zahranici, byvala som s priatelom, nemusela som sa mat zle...
ja som sa ale zle mala...moja bulimia sa dostala tak daleko, ze by ma nikdy nenapadlo ze to moze byt az tak zle.
fyzicky som to nejako zvladla...zrutila som sa psychicky...dostala som sa tak daleko, ze sa s tym uz nic ina ako umriet nedalo......
toto som myslela ked som napisala ze ma to skro zabilo...
este par rokov pred tym som bola na tom istom mieste a skoro 4 mesiace som nevracala...
co je v mojom pripade velky uspech...

ty, sa zda, mas velku motivaciu...prestan s tym...nenechaj sa odradit neuspechmi, ked budes bojovat, nejaky vysledok sa dostavi...
nemusis sa uzdravit hned..to stoji vela namahy, ktora za neda zohnat len tak zo dna na den...myslim, ze to uzdravovanie je proces.
No povedz...nebola by si radsej, kebyze to je aspon trocha lepsie?
chces...a to je zaklad...najlepsie je zacat od zakladu...a ten mas.....
vela stastia

ahojte holky....ja by som potrebovala velmi poradit ohladom bulimie
=((......prosim..ozvite sa mi na moj nick na pokeci megi237....dakujem

prosiiim ozvite sa mi niekto=((..potrebujem poradit..budem vam velmi vdacnaa..dakujem

jaj baby pomoc , vratila sa mi anorexiu plus s tym zacala bulimia :(

ich

ahoj...vopred Ti ďakujem, že si zareagovala na moju správičku:o)
xcem sa spýtať, že ako si to myslela s tým, že druhý krát Ťa to skoro zabilo?

ja som na tom tak, že xcem s tým skoncovať už nadobro, bo môj život by bol bez toho priam dokonalý, mám priateľa, kamarátky, celkom fajn rodinu, darí sa mi aj v škole..jednoduxo si nemôžem sťažovať..jedine tu je tento veľký problém:o(((

a ak sa smiem spýtať, ty si na tom ako??