Stravovanie po vybere mandli

baby mne zas ibalgin tak ako aj acylpirín a podobné bežné analgetiká zakázali. vraj riedia krv a môže to začať krvácať, tak neviem :) ale novalgin mi pomáhal. nejak som tú tabletku prehltla a bolo celkom vydržateľne.. dnes som 11. deň a už mi je vcelku dobre, bez novalginu.. rozprávam, jem už bez nejakých veľkých ťažkostí.. konečne :) prajem veľa síl všetkým, ktorých to ešte len čaká alebo majú tesne po

Algifen je skorej na bolestivú menštruáciu ako na pooperačné liečenie...ibalgin som skúšala aj ja ale stále to bolelo pri prehĺtaní...po užití ketonalu som necítila absolútne žiadnu bolesť je pravda, že je silný a užívajú ho ludia, ktorý majú rakovinu ale lepšie ako sa trápiť a nespať po nociach ja som toho už mala dosť každú noc sa budiť :)

Anka, Algifen nezaberal ani mne, ale zas mojej znamej, ktora bola operovana asi 2 mesiace po mne zaberal. Mne pomahal Ibalgin - ale rozdrveny prasok.

som 4. deň po operácii krčných mandlí, stravu mávam rozne kašičky s omáčkami ( napríklad z kuraťa na smotane) hrachové kaše, prívarky (prvý týždeň mi bola odporučená iba kašovitá strava, 2. týždeň už mož byť hrudkovitá)...bolesť v prvých dňoch bola veľká udierala mi do uší nmeohla som proadne spať z nemocnice mi predpísali Algifen Neo, netlmil mi bolesť ale priatel mi po známosti zohnal liek Ketonal čo je už o dosť silnejší ale bolesť nepociťujem absolútne žiadnu, je vysoko návikový tak všetko s mierou...taktiež žiadne mliečne výrobky lebo tie dráždia a rana sa ťažšie hojí, radšej vodnaté zmrzliny, treba poslúchnuť doktorov a hlavne dodržiavať pitný režim nech tá rana je stále vo vlhkom prostredí a nezoschne aby sa predčasne neodlúpla...

Nemas zaco :-). Viem uplne presne ako ti je - tiez mi tak bolo :-). Podstatne je, ze to, co sme urobili, bol spravny krok. Prajem ti, aby ti bolo uz len lepsie :-)

majka ešte raz ti ďakujem :) veľmi si mi pomohla v týchto ťažkých dňoch...

Limberka, ak mas namysli, ze nerozpravas uplne normalne ako pred operaciou, tak to je jasne. Ja som sa snazila trosku, ale spociatku to bol iba sepot (1 veta max. cez den) - proste ma to bolelo, tak ako teba. Ale pamatam sa na to, ze v den, ked ma prepustili z nemocnice, sme vecer mali rodinnu navstevu. Proste nechcela som byt ani neslusna ani nic, ale cosi sa ma niekto opytal, a ja som odpovedala len uplne ticho (bolo pocut total zmeneny hlas a) a kratkou vetou. A mamka potom povedala, ze hej, som po operacii... Ale ked som uz bola na kontrole tyzden po prepusteni z nemocnice (cca po operacii to vychadzalo 12. den asi), tak uz som mohla rozpravat trosicku hlasnejsie, ale tiez nie sa nejako extra namahat. Ale vsetko bude lepsie. Neboj :-)

ďakujem majka :) snažím sa už jesť aj čo to normálne.. keď to poriadne pohryziem tak problém nie je.. ale jedna vec by ma zaujímala.. končím 7. deň po a stále nerozprávam. je mi to veľmi nepríjemné a istým spôsobom aj bolestivé. za celý deň poviem tak max. vetu.. je to normálne alebo sa mám snažiť hovoriť čo najviac??

Je to o nervy Limberka, pamatam si to. A najma som myslela stale, kedy ta bolest prejde. Uz som nevladala niekedy. Ale zatala som sa, snazila sa jest a cim "normalnejsie" jedla som jedla stale, tym to bolo lepsie. Jedla som ako vrabcek, ale normalne jedla. Nie pudingy a neviem co este stale. Jasne ze normalne som jedla az po 5. dnoch od operacie. Ale napr. som sa rozpravala so sestrickou a ta vravela, ze jej dcera bola 3 tyzdne na pudingoch a ze to dobre nebolo. Tym padom sa jej rana liecila dlhsie. Treba byt trpezlivy, zatnut zuby a ist dalej...

majka ďakujem za odpoveď a podporu :)) aj keď je to o nervy - operovali ma vo štvrtok (6.deň) a stále nevidím zlepšenie.. ako keby to stagnovalo.. uvidíme dokedy...