Tvoriť naďalej kamarátstvo ?

Rozhodol som sa požiadať vás o pomoc ohľadom môjho kamarátstva s chlapcom, ktoré mi (a dúfam že aj nám obom), niečo dalo, ale zároveň cítim, že mi voľačo berie, čo mi spôsobuje akési vnútorné napätie a čím ďalej, tým aj osobný problém, s ktorým každý deň bojujem a viac a viac sa mi nedarí zostávať ´´nad vecou´´.
S chalanom sa poznám zhruba 2 roky, spájajú nás viaceré záľuby - prechádzky, hudba, filozofovanie o všeličom možnom/nemožnom ;)... Musím však uznať, že svojím spôsobom je to aj moja platonická láska, cez hranicu kamarátstva sme sa však zatiaľ nedokázali preklenúť z dôvodu jeho skúseností z bývalého vzťahu, rešpektujúc jeho postoj, že jeho srdce mu navráva, že práve kamarátstvo je tá forma nášho ´´spolužitia´´, ktorá pretrvá aj vtedy, ak by sa náš vzťah prípadne skončil. Obáva sa toho povestného, že z priateľstva k láske je síce malý krok, horšie je to už spätne. Práve však, jeho problémy s bývalým chlapcom ma s ním zblížili. Chcel som mu samozrejme pomôcť dostať sa zo stavu neistoty voči svojmu chlapcovi, hlavne po tom, ako sa ukázalo, že jeho chalan mu nevenuje dostatočnú pozornosť a prichádzajú do toho aj iné záujmy, ktoré sa dajú prirovnať k nie práve dostatočnej partnerskej oddanosti. Najhoršie bolo, keď sa mi priznal, že postupom času vo vzťahu zistil, že akoby strácal sám seba, tak som sa mu snažil nejako pomôcť, aby sa pokúsil naspäť seba nájsť. Za posledný polrok sme si povymieňali veľa rád, nebolo to len odomňa k nemu, ale aj od neho ku mne, keďže sme sa museli vysporadúvať s akútnym zmeneným správaním maminy a celkovej jej apatie voči životu. Taktiež som si prial, aby to medzi nami zostalo v rovine priateľstva, taktiež z predchádzajúcich skúseností, navrávajúc mi to skúsenostné, pomaly ďalej zájdeš. To by bolo všetko pekné a príjemné, lenže, ako vieme, toto všetko nie je len vecou rozumu, ale aj symbiózou srdca a práve tu som zhruba posledný mesiac začal u mňa vnímať značné vyčerpanie. Skúsenosť tu samozrejme hovorí o neopätovanosti citov, snažím sa vysporiadať so skutočnosťou, že sa to už ďalej neposunie, ale na druhej strane aj vnímam to, že som sa mu už dosť odovzdal a veľmi vnímam tú potrebu spätnej interakcie z jeho strany a tá sa akosi nedostavuje. Zároveň som zistil, že sa akosi medzi nami otriasla aj úprimnosť, keď sme spolu, snaží sa zotrvať na jednej vlne, a keď je s niekým iným, zastáva iný názor. Navyše, akurát sa skončili voľby a dosť často sme otvárali takú pálčivú tému, akou je politika, kde sme sa tiež pomerne zhodli v názore, no ak prišlo k voľbe, ukázalo sa, že jeho postoj je výrazne iný a tých, ktorých ´´ironizoval´´, sa stali jeho voľbou. Vlastne, nikdy sa nevyjadril tak čitateľne, vskutku zisťoval pohľady iných a ten svoj prezentoval len latentne. Nechcem, samozrejme, aby sme ostali rozdelení len vďaka politike, aj keď to povestné škatuľkovanie z ľava do prava vie narobiť dosť v medziľudských vzťahoch (sám to poznám z rodiny). Ide mi však len o princíp, aby sme boli k sebe úprimní a nemenili názory kam vietor zafúka, lebo podľa mňa klamstvo je jednou z najrozsiahlejších foriem efektu, ktorým je sklamanie.
Sám však zvažujem, či by nebolo vhodné naše stretávania na určitý čas obmedziť, či sa ukáže, že k sebe nájdeme cestu aj spontánne, keďže doteraz to bolo hlavne o tých radách...
Na druhú stranu, keď som sa dozvedel jeho mienku o tom, že srdce mu káže, aby sme ostali len kamaráti, skúšal som už hľadať človeka, ktorý má odhodlanie tvoriť niečo viac...
Tu však som narazil na presilu môjho vnútra, pocítil som značné psychické rozkolísanie a napätie, ako ešte nikdy doteraz v tom, že to naše kamarátstvo s dotyčným chalanom ma k nemu zaväzuje natoľko, že aj keď sa nazdávam, že som schopný hľadať ďalej, akosi však momentálne nie som. Preto zvažujem tú možnosť, aby sme sa nejaký dlhší čas nevideli, nie preto, žeby som ho vidieť nechcel, práve naopak, aj keď som si zase plne vedomí toho, že ak sa kamarátstvo netvorí, časom na seba zanevierame... nuž vlani sme už prežili takéto odlúčenie s tým, že on si našiel chlapca a potom som sa stal skôr jeho poradný orgán. Preto, prosím, budem veľmi rád, ak sa vyjadríte, či sa oplatí nejaký čas sa nevidieť a tak sa svojím spôsobom ´´oslobodiť´´, alebo či sa oplatí tvoriť to kamarátstvo ďalej aj na úkor neopätovaných citov. Aj takúto možnosť si mnohí volia, rozhodnú sa takto aj pre lásku trpieť... Ďakujem za každú radu vopred.