Zdravim mam taky problem som v druhom rocniku na pravnickej fakulte , musim povedat ze je to tazke mozno pre niekoho je to pohoda alebo niekto si mysli ze je to lahke . doteraz som nemala problem so skuskami nieco som spravila na prvy krat nieco nie. Ale teraz v letnom semestri som spravila dve skusky a cakaju ma este tri ustne ktore pravdepodobne nestiham do konca skuskoveho co je 3 jula , mam problem s tym ze teraz som sa ucila na jednu skusku a zazila som nieco co sa asi neda hodnoverne opisat proste strach a stres ma tak opantal ze som mala pocit ze som sa zblaznila zobudzala som sa so strachom v noci uplne spotena busilo mi srdce pritom tu skusku si uz asi trikrat prekladam pocitujem taku neskutocnu uzkost ze mam pocit ze idem do totalnej nicoty. mala som ist na skusku 14 juna no v piatok som proste dostala taky zachvat strachu cely den som takmer nic nejedla lebo nic neslo do mna absolutne som uz nebola dalej schopna sa ucit lebo som myslela ze sa zblaznim ze mi uz nikto nepomoze , bola som sama na internate a prve co som urobila sadla som na prvy vlak domov jednoducho som brutalne utiekla cely cas vo vlaku som rozmyslala ako som si dodrbala zivot nechcem prerusit studium myslim ze mam na to skoncit VS , nemala som predtym so skuskami z prveho rocnika som si neprenasala do dalsieho ziaden predmet kdez to mnohi spoluziaci prenasali. Tu paniku a stres uz nemozem dalej ovplyvnit nedokazem sa uz ukludnit mam pocit ze uz ani nemam sil zlozit tie dalsie skusky , vsetci hovoria ze som silna a pritom je to hlupost nikdy by som nepovedala ze tak totalne stratim kontrolu nad sebou , rodicia ma nevedia pochopit myslia si ze robim divadielko ako pred kazdou skuskou ale ja som uz bola ten v piatok kedy som dostala taky brutalny zachvat uzkosti a strachu totalne na dne , neviem co mam robit neviem co mi je mam pocit ze akokolvek pozitivne zmyslam stale to sklzne do toho negativizmu akoby cele moje zmyslanie bola len jedna velka cierna diera alebo co
Mam pocit ze mi VS znicila psychiku
S tym som stotozneny , len akosi to nejde tak lahko a teraz , ked vacsina spoluziakov je Mgr, ja opakujem rocnik, co su dalsie naklady aj pre rodinu , mi pride ,ze tie moje obavy su este odvovodnenejsie no a najhorsie je , ze som nikdy s nicim nemal problem, priam som vynikal a teraz kvoli tymto problemom je v hre dost vela no
Vsetci co pisu , ze to je klasicky stres zo skusky to zjavne este nezazili. Ja viem , ze som to bohuzial zazil, kedze som sa v niektorych prispevkoch doslova nasiel. Ale co je este horsie zazivam to znova.5 rokov na skole mi celkom znicilo zdravie a psychiku, zacinalo to celkom klasickym ponocovanim pred skuskou a miernym stresom. Neskôr sa to stalo pravidlom ale az po ukonceni BC a pokracovani na Mgr. ma to vsetko neskutocne vtiahlo. Moj denny rezim pocas skuskoveho bol ist do postele dajme tomu o 11 no do 5 rana mi prebiehali rozne scenare v hlave , spotene ruky , busenie srdca atd ... na dalsi den ak clovek chce vstat o 7 pokracovat v uceni je tazke lebo je unaveny a ked vstane o 13 tiez je to na prd. Nekonecne premyslanie nad tym co ked si vytiahnem nieco co nebudem vediet , co si o mne pomysli skusajuci ? spoluziaci ? Ako vravim pre niekoho banalne veci , no pre niekoho kto to zazil v takom stave ako my , je to bludny kruh z ktoreho clovek nevie ako vyskocit , kedze skoncit so skolou nieje lahke .... nakoniec pred Mgr. statnicami ma to polozilo uplne a bol som neschopny sa ucit a vobec sa sustredit , naucit sa dalo tak 10-20 % ... tento rok idem opakovat statnice teda znova. Co je na tom najhorsie , po neuspesnej statnici som sa citil super vsetko opadlo par mesiacov som zil normalne bez starosti a stresov, usmev sa zasa vratil na moju tvar , krativne myslenie atd. no posledne dni ako sa blizia opat statnice sa to zacina vraciat. Viem ze to liecit liekmi atd je nezmysel a podla mna to sposobi este viac skody na druhu stranu neviem ako to zvladnut. A uz proste iba dufam , ze tentokrat sa to nejako podari a bude povsetkom.
Ty si ani nevies predstavit aky je to biznis s tymi vymyslenymi diagnozami...ako ti povedala obvodna ze take stave zaziva obcas kazdy niekto viac niekto menej zalezi od toho aka si osobnost v akej rodine si vyrastala a od toho sa odvija aky mas pohlad na seba a na svet a akym sposobom riesis urcite zivotne situacie...ale choroba to isto neje...vyhladaj si na yotube dokument,,BIZNIS S VYMYSLENYMI CHOROBAMI,, mne to otvorilo oci a v momente som mamke vyhodil vsetky,, lieky,, co brala uz 18 rokov a skoro si vzala aj zivot (to su vedlajsie resp.priame ucinky AD) ved si pozri ten dokument a mi napis co si o tom myslis..
Panický atak som mala ráno pred ťažkou skúškou. Ale ten strach mi trval pol dňa, neprechádzalo, tak som hneď išla za obvodnou a tá mi hneď povedala, že mám panickú poruchu + predpísala xanax. Pamätám si aký to bol pre mňa šok. Nevedela som sa spamätať že mám psychický problém. Tak panické ataky pokračovali aj ďalšie 2 dni, bolo mi hrozne. Až som sa sama rozhodla že idem ku psychiatričke, že zrejme to je niečo zlé. No a tam mi povedali, že mám úzkostnú poruchu a predpísali AD. Tie som nebrala. Potom na ďalší deň som šla za psychologičkou, a tá mi povedala, že toto mi doktori nemali povedať že mám poruchu, pretože po 1 panickom ataku to neznačí poruchu, že to zažije veľa ľudí. Porucha je až po dlhodobých atakoch.
Takže nejak viem, že čo pokračovalo potom, som si už vytvárala sama, z toho ako som sa zľakla. Pre mňa to bol strašný šok, keď mi dali antidepresíva, popritom som si stále vravela že ešte pred 3 dňami som bola šťastná a nič mi nebolo !
Teraz som na tom tak, že panický atak som odvtedy nemala, normálne trávim dni, chodím von, učím sa... Ale sem tam príde chvíľa (niekoľkokrát za deň, alebo niekedy sa aj niekoľko dní cítim fajn, ako kedy), kedy pociťujem strašnú úzkosť. A hlavne som sa nezbavila z toho šoku, ako keby mi to oznámenie že mám úzkostnú poruchu ostalo v hlave, a ja som tomu uverila! A nemôžem to dostať z hlavy, vnútri viem, že si to robím sama, ale na druhej strane mám strach že pocity a myšlienky neovplyvním. Strach zo strachu.
aria1 prosim ta povec mi nieco viac o tom panickom ataku co si zazila v januari a ja ti prezradim jedno velke,,tajomstvo,,...Inak si si uvedomila co si vlastne napisala? skoprijum:
,,furt na to myslím a nejde mi prestať. Aj teraz som sa ráno zobudila a hneď ako mi prišla myšlienka že "ja mám úzkosť, neni som v poriadku". Zase som sa vystrašila a zase mi neni fajn. Keby sa úzkosti nebojím tak som fajn ale ja furt na to myslím a je mi z toho zle už stále riešiť psychiku,,
Takze ty nemas z nicoho nic stavy uzkosti.Uzkost pride vtedy ked pomyslis na to ze mas tu diagnozu (co vlastne vobec ani neexistuje ale o tom neskor) Je normalna a prirodzene ze mas blbe pocity ked si mas samu seba predsatvit ze si neni v poriadku.Co myslis, mala by si ,,uzkostnu poruchu,,keby ti ta doktorka povedala ze si zdrava a ze ten panicky atak co si prezila bola prirodzena reakcia a keby ti vysvetlila ze preco si sa vtedy tak citila a co sa u teba odohravalo a ze ked troska zmenis urcite veci tak sa to uz nikdy nebude opakovat atd...Pekny priklad ako doktori (nie vsetci) (ne)pomahaju ludom.Clovek ide k doktorovi s jednym ,,problemom,,a odchadza s vymyslenou diagnozov ktora uz sposobi vazne problemy..
Vysoka skola je shit. Na Slovensku sa to absolutne nevyplati lebo nieje prace a v zahranici ju aj tak neuznaju lebo je tu privela teorie. Zial taka je pravda. Tiez mi skola zhorsila zdravie a mienku o sebe aj ked suhlasim s liecitelom, ze to malo korene v detstve. A dalsia vec, clovek by sa mal tak nejak ohodnotit ci na tu skolu ma lebo miekto ju moze zvladat v pohode a niekto nie. Ide o spravny time management a skutocny zaujem o skolu a vlohy v danej teme. Zbytocne bude clovek tlacit sameho do seba, na co skratka nebol stvoreny ale to je tazko zistit cloveku co poriadne nevie co chce a to je najhorsie. Ze clovek nevie co chce....
No mám úzkosť, z ničoho nič len tak. Mala som v januári jeden panický atak a od vtedy ako mi povedala doktorka že mám úzkostnú poruchu tak ma to tak vyľakalo že rozmýšľam už 3 mesiace len nad tým, že ako proti tomu bojovať a tým že furt na to myslím a nejde mi prestať. Aj teraz som sa ráno zobudila a hneď ako mi prišla myšlienka že "ja mám úzkosť, neni som v poriadku". Zase som sa vystrašila a zase mi neni fajn. Keby sa úzkosti nebojím tak som fajn ale ja furt na to myslím a je mi z toho zle už stále riešiť psychiku.
aria1 takze si taka cielavedoma ze sa bojis bez priciny? mozes byt cielavedoma ale nemusi byt ten ciel spravny kedze mavas take pocity...Lepsie by bolo uvies konkretny priklad ze kedy sa tak bojis a co vlastne sa v tebe odohrava
No jo, vsetci vravia aka je skola dolezita, aj ked v dnesnej dobe je aj tak vsetko skorej o kontaktoh nez o vzdelani... Dnes som dala vytlacit bakalarsku pracu, ktoru som pisala sama, bez konzultantky, lebo ta sa rozhodla ma ignorovat. Pisala som ju podla svojho najlepsieho vedomia a svedomia, ale aj tak viem, ze je napisana zle. Par dni dozadu som sa o praci bola poradit s inou ucitelkou na skole, ta mi dala strasne vela veci prerobit a dorobit, aby sa aspon trochu zmiernili skody. Posledne dni som ani teda nespala, bola som stale nervozna zo vsetkeho. Dnes som ju narychlo dokoncila, ale kedze som robila vsetko v strese, poriadne som si tu pracu neskontrolovala a nasla v nej ale az po vylaceni, zviazani a nahrani do systemu este moc moc chyb. Rozplakala som sa, lebo aj napriek snahe som sa citila, akoby som zlyhala na celej ciare. Viem, ze uz nic nemozem zmenit, ze je to praca, ktoru si v zivote precitaju asi len moja konzultantka a oponentka a ze by ma to asi az tak stvat nemalo, ale aj tak som zo seba riadne sklamana, stale si vravim, ze som to mala spravit lepsie a tak, ze nieco take nikdy pri obhajobe prace neobhajim a mam same nervy, stresy a trapenie...niekedy sa ozaj pytam, ci toto vsetko stoji za tych par pismen pred menom
