Zdravim vsetkych
moj problem je v tom, ze uz nenachadzam ziaden zmysel zivota. Nic ma nebavi, nemam chut rano vstavat do prace, ked pridem domov z prace, jedine co robim je, ze si lahnem do postele a spim, aby mi co najskor presiel cas. Mal som vela konickov, zalub, no do nicoho sa uz nedokazem prinutit. Pred cca 4 rokmi mi zomrel jediny brat, pred rokom sa so mnou bez vysvetlenia rozisla priatelka po 2 a pol rocnom vztahu a odvtedy mam pocit ze som ostal sam a neviem co so sebou robit. Snazil som sa najst si priatelku, no vzdy to ostalo pri tom ze sa im so mnou dobre rozprava no nikdy nic viac. Boli uz asi 3 a teraz tato posledna dopadla presne tak isto. Pozname sa asi 4 mesiace. Zacal som mat pocit ze to uz konecne niekam smeruje, netlacil som na nu, no citil som ze nase sympatie su vzajomne a aj zopar krat mi to sama povedala ze som pre nu vynimocny a nikdy k nikomu nic take necitili. Daval som jej svoju pozornost volny cas, travili sme spolu vecery a len tak bezcielne bludili mestom a rozpravali
sa o vselicom. No pred dvoma tyzdnami sa to zase zacalo dostavat do stadia ako vzdy.. uz ziadna snaha o stretnutie, ked sa stretneme tak uz je to len o tom ze sa potrebujeme vyrozpravat alebo sa nudi a aj tie naznaky voci mne uz skoncili. Uz sme zase len kamarati. A takto to skonci stale. Uz neverim ze budem niekedy v zivote stastny. Mam super pracu, rodinu (rodicov, dalsia rodina je vzdialena a sme im ukradnuti), zijem si podla mna celkom dobre, mam zopar konickov ktore ma bavia.. vlastne bavili.. v poslednom obdobi uz stracam zaujem o vsetko. Pracu zanedbavam a "flakam", uz si ani nepamatam kedy naposledy som bol na bicykli ci kolieskovych korculiach. Citim, ze vsetko co v poslednom case robim, je len z donutenia a nasilu. Nic nerobim pre svoje potesenie. Pred tyzdnom som sa vratil z dovolenky a myslel som si ze mi to pomoze trochu zresetovat hlavu, no bolo to nanic. Presedim doma cele dni a ked ma niekto vytrhne z tohto stereotypu tak len preto ze si na mna spomenie
vtedy ked nieco odomna potrebuje. Uz skoro nik si na mna nespomenie len tak, aby sa so mno porozpraval, aby sme si vysli von.. iba ak nieco potrebuju a ja somar neviem povedat nie, tak sa citim ako poskok. Bojim sa, ze uz ostanem sam.. planoval som ze po skonceni VS si zalozim rodinu, budem mat krasne deti a super manzelku, no su to len vsetko sny a mam pocit ze uz nesplnitelne.Uz neviem co mam robit, ako najst motivaciu a zmysel zivota.
Ak si niekto najde cas na precitanie si tejto mojej spovede, pripadne aj nieco napise, budem velmi vdacny.
vsetkym prajem pekny den
Ako najst chut znovu zacat zit?
Dakujem vam vsetkym za vase nazory, pokusim sa hladiet na svet trochu pozitivnejsie. Podla mna neposobim na ludi okolo seba nejak posimisticky, pravdupovediac ma moje okolie berie ako velkeho optimistu, snazim sa na ludi takto posobit no vo vnutry sa trapim.
Este raz dakujem
slobodnaa,
trosku empatie by to chcelo... a ked ju nemas tak radsej nic nepis. pochybujem, ze nieco z tvojho prispevku bude mat prenho pozitivny prinos.
Vieš, v živote je to tak. Práve tí ľudia, do ktorých vkladáme všetku svoju dôveru nás sklamú. Je jedno či je to žena al. muž. Vždy som si myslela, že práve muži sú rozbíjačmi vzťahov (svojim podvádzaním, nevážením si žien), no dnes viem, že ani ženy nie sú neviniatka. Naučila som sa nikomu nikdy 100% neveriť. Je pravda, že mi to trochu komplikuje život, ale aspoň ma to potom tak nevezme. Do vzťahu je potrebné dávať všetko. Veľa sa rozprávať, byť k sebe úprimný hoc to niekedy bolí. Tak či tak sa časom všetko prevalí tak prečo to nepovedať narovinu? Komunikuješ vo vzťahu o všetkom? Všetko čo ťa trápi, čo máš na srdci, riešite svoje problémy, alebo ich len hádžete za hlavu so slovami nevracať sa k minulosti, ale riešiť prítomnosť a budúcnosť? Niekedy je lepšie si problém vyriešiť, aby sa potom daná situácia nezopakovala. Tiež si myslím, že človek sa nesmie báť čokoľvek tomu druhému niečo povedať. Hovoriť otvorene, bez strachu. Žena a muž sú úplne rozdielne stvorenia. Najprv ako sa človek pustí do vzťahu si musí uvedomiť do čoho vchádza. Čo ak si svojej partnerke nedával to čo naozaj potrebovala. Mne zo začiatku môj partner dával presný opak. Všetko to čo by potešilo jeho, až som mu raz povedala, že mňa naopak poteší niečo iné. Hlavu hore, na svete je plno úžasných žien, ktoré zaženú tvoj smútok a budú to myslíeť vážne .... Držím palce ;)
Každý od niekoho niečo chce, ľudia ťa musia potrebovať aby za tebou prišli a takisto je to aj u teba, keby si nič nepotreboval, vystačil by si si aj sám. Je to jednoducho tak. Môžeš byť dobrý poslucháč, vynikajúci milenec, si skvelý parťák na žúrky, si vždy veselý a ľudia sa s tebou cítia dobre, vieš poradiť, si na niečo odborník, vieš niečo zohnať atď. Kto sa bude pozerať na tvoj depresívny ksicht, zaujímať sa o to, ako sa máš, ľutovať ťa alebo počúvať tvoje náreky? Nikto, každý má dnes veľa problémov, ľudia nestíhajú, je rýchla doba a keď sa stretnú s priateľmi, chcú vypnúť, oddýchnuť si, zresetovať sa, proste sa zabaviť, naštartovať. Osobne sa negativistom vyhýbam, iste, je mi ho ľúto, že má problémy, ale kto ich nemá? Buď sa prispôsobíš alebo ostaneš sám v kúte fňukať. A ženy? Ak nevyvinieš žiadnu aktivitu, nedáš im pocit výnimočnosti, vyrozprávať sa môžu aj s kamoškami. Každá žena chce od muža predovšetkým sex a nehu. Ak to nedokážeš poskytnúť, máš smolu.
