Chcem sa poriadne vyrozprávať takžé je to dlhší rpispevok len tak stručne o mojom živote.Chcela by som tolko napísať ale to by bolo este ovelaa dlhšie.a kedže nemám s kím o tom hovoriť napišem to apson sem.Ten čo si toto prečíta a má podobne trápenie nech pridá príspevok a svoj pribeh a tí ostatní čo sem vypisuju pri tom nič nezažili a radia druhym ako žiť nech sem ani nepišu a nech si žiju svoj dokonaly život.Rozčuluje ma ako každy mladý človek žije taky život aky som ja chcela pred par rokmi.baví ich žiť,maju určity ciel,zaluby a nikdy ani nepomysleli na smrť.Presne taká som bola ja pred pár rokmi.Ked som mala aisk 13 jediny brat mi ochorel o rok neskor zomrel.Vidieť malé deti bez vlasov priputane na hadičkách na nemocničnom lôžku to je tá najdesivejšia spomienka kt. mi ostane na cely život.Ked mi oznámili že zomrel,zdalo sa mi to ako najhoršia nočná mora a citila som sa akoby mi padol cely svet nič z minulosti akoby ani nebolo.Celá naša rodina sa rozpaadla.je to pomaly 5 rokov seci hovorili že časom celá tá bezmocnosť a žial zmizne.samozrejme zmizol vo mne zostalo len prázdno a celych 13 rokkov akoby nikdy neboli.Clovek si vždy mysli že po takejto strate zažije len už same pekne veci aspon že si nájde pravych kamaratov alebo niečo čo by všetkemu dalo enjaky vyznam.lenže prinieslo to akurat že cely tento rok myslím len na samovraždu.Predstavte si jak si letne prazdniny kazdy uživa chodi k moru žuruje. a ja čo? vypisujem prispevky jako nechcem žiť ,pri mori som ani nikdy nebola a žurovať nemám s kím.Nikto ma netyra ,mám millujucu mamu tak prečo vlastne sa takto cítim? tento bezciellny žživot ma už ubija. preistotu sa ku mne každy chová akoby som ani nežila.každy sa stará len sám o seba.Nemám kamaratov(to myslím naozaj),ani chalana, volakedy som bola vzornou študentkou a ted pomaly same 3 a z niečoho aj 4.Nemám poocit že by ma niekto bral vážne ani otec ani mama ani spoluižiaci... nikto. Odišla som na mesiac preč k tete ani jeden "kamarat" mi nenapisal sms nezavolal ako keby som ani nežila.rodičia sa furt len hadaju a ja s nimi. nemám pocit že by spolu žili.POvedzte ale uprimne že prečo ostať žiť? verím na posmrtny život takže tymto činom sa dostanme do horucich pekiel alebo co?bojím sa toho že moja mama yb sa tiež zabila keby jej zomrelo jej druhe dieťa. je mi z toho na nic. ale nedokážem koli jednej osobe žiť.Nenávidim samu seba tak povedzte preč yb ma mal mať rád neikto iný? prosím pomožte mi prosím potrebujem to
Ako mám žiť dalej?
K psychiatrovi preBoha nie, ten ta narve liekmi a budes v prdeli uplne. Maximalne k psychologovi, ale necakaj, ze ta z toho dostane. Nato je psychologia moc povrchna, neprenika dostatocne hlboko v poznani, az ku laske a prirodnym zakonom. Chod tam len po rady, ale skor by sa ti zisiel dobry poradca v zivotosprave, co riesi psychiku lepsie, nez psycholog.
Zivotosprava prinesie zdravie a riesi to aj 90% psychickych problemov, vacsinou ich ludia maju z dlhodobeho vystavenia toxinom, ktore nicia cinnost nervovej sustavy, ktora po case prestava slapat ako hodinky. Je to nieco, ako ked mate dobre poskladany pocitac, ale uzivatel s nim nevie zachadzat, vplyvom coho sa tam dostanu spywari, virusy.. a potom je cely pocitac pomaly a je s nim hroza robit. Tak isto to funguje s telom... musi sa z teba stat dobry uzivatel pocitaca (teda svojho tela), az potom ti bude fungovat.
Ahoj!
mne sa pred nedavnom zrutil za tak kratky cas cely svet, vies, byvam iba s mamkou a ta ochorela a od vtedy nerozprava,zo zeny plnej zivota sa stala depresivna, stale iba plakala, vrieskala, mozno sa to bude zdat chore, zvratene, ale mne to az priam pripadalo, ako by sa do nej nieco prevtelilo...jednoducho to nebola ona, nedokazala sa na mna ani pozriet, ked som ju chytila, zacala sa mykat a vrieskat, az som sa bala, plakala som, bolo to hrozne, v skole o tom nikto nevedel, bola som z toho strasne deprimovana, uplne bez zivota, velmi som schudla, flakala som skolu, bolo to hrozne..navyse nam mali zobrat, exekutori na kazdom rohu, v skole som robila reparaty, ale nastastie boli ucitelia ohladuplni..doteraz vie o mojom trapeni velmi malo ludi, a tak to aj ostane...teraz, po 2 rokoch je to uz lepsie, dokazem sa smiat,i ked som taka ,,placha", stale som bola ,,zivel",ale clovek pri takychto situaciach musi velmi rychlo dospiet a ja som i dospela..stale niesom zmierena s tym,co sa stalo, ale musime zit dalej..mne velmi pomohlo Tajomstvo/ The Secret --(film/kniha).mozem poslat link, kebyze niekto chce...a mila Sima, hlavu hore, nemysli len na to, ze ako sa mas zle,lebo to tak bude do koca tvojho zivota, to dobre, si jednoducho ani k sebe nepripustis. Skus sa viac tesit aj s malickych veci, pomahaj doma rodicom, venuj sa niecomu, co ta naplni stastim, rob veci, na ktore mas chut a vela sa usmievaj:)...usmiev lieci, lebo vtedy produkujem endorfiny, co su hormony stastia:)
Ja som podobne nic nezazil, ale suhlasim s tetou Uli. Potrebujes sa o tom rozpravat s clovekom co ta pochopi a poradi ti a zaroven bude mat na teba pravidelne cas. Drzim ti palce.
Este dodam, ze tvojim zivotnym cielom si momentalne ty. Musis sa o seba viac starat, hladat, skumat, si este mlada. Aby ked budes starsia, aby si bola silna a aby si sa mohla naplno starat o druhych.
Ahoj, Simi, no hrozne aj citat....
Ja by som ti radila, aby si isla najprv k obvod. lekarke a nech ta posle k psychiatrovi. Nie je to nijaka hanba, prezila si toho na svoj vek dost. Su lieky, ktore ti pomozu prekonat toto obdobie. Dostudujes a potom sa mozes rozhodnut pripadne o osamostatnenie.
Vies, pisem to preto, ze som podobnu traumu prezila, ale v pozicii matky. Verim, ze sa s tym vyrovnas, aj ked na to nikdy nezabudnes. Nechaj si pomoct od dobreho lekara, prosim ta.
A mamina tvoja a tvoj otec by mali urobit to iste, ale to im uz mozes len poradit.
Postraumaticka depresia sa lieci pomerne dobre, tak CHOD. Teta uli
Draha Sima
no lahke to nemas, celkom urcite nie, ja si myslim, ze velka vacsina ludi prechadza myslienkami, co by bolo, keby uz nic nebolo, keby zacal zaciatok konca, ale tak naozaj definitivne, ver mi, ... ak Ti mozem pomoct, mas Tvoju mamu, ktora Ta lubi, pre ktoru si jedine dieta, ktore ma, ktorej by sa cely svet zrutil v jedinej sekunde, keby sa Tebe prave Tebe nieco stalo, pre co alebo pre koho by si mala zit, ked uz pre seba nie, tak zi pre Tvoju mamu, ona je ten clovek, ktory Ti poda teraz, ked naviac potrebujes pomocnu ruku, ruku, ktora Ta dostane znova do zivota, ... napis, ...
a zistila som aka je zivot otrasna kurva a ze sa neplati na tomto skurvenom svete zitr a teraz keby som skapala bolo by mi to uz jedno... a este aj miro mi robi toto:
no ja ti to napisem v skratke:,, takze sme spolu 3 a polroka piblizne... od zaciatku vselico pisal z babami uz uz na pokeci ,icq alebo na telefone.
vzdy mi hovoril ze to tak nie je ako to vyzera ze on lubi iba mna... a co pisal inym ze si sexi krasna blondinka..,.alebo si pisal uz o stretrkach a ja si mylsim ze sa aj stretaval-....pisal ze podme sa spolu urobkat a podobne picoviny...potom to sa ti mozno bude zdaz cudne ale ja nechcem iba sa chalan robil na porne, podla mna naco ked ma holku...a neviem preco mne to pripada uchylne ked sa robi na nejakej pici...mozno som cudna...:)))) ale on nie stale to robil..a ak je taky kazdy chalan tak potom radsej budem sama!!! potom este s tymi rpckami vies co urobil? urobil si ine dva nicky a pisal si veselo dalej ako inac prisla osm na to ako vzdy lebo mna nikto neodrbe..ked uz ide o to ja viem dostat z PC informacie aj po vymazani historie alebo aj archivu...kamos technik ma tzo naucil...aLE TO JE ZLOZITE... no a klamal a klamal... proste ja nehovoril ze osm nejaka pekna...ale viem ze keby som chcela tak mam chalanov dost aj ked len na sex...sak codim cvicit aj na disko ci do baru chodim a chalani mi davaju na vedomie ze by ma chceli... ved ma aj vyhladavaju na facebooku ci na pokeci a tak sa snazia ma uputat...ale nie ja taka úica by osm nedokazala asi podjebat..... ja osm mu nic take nikdy nerobila..ano chodim na pokec aj icq..aj na facebook ale vzdy si pisem len o beznych veciach...ja ked mam chalanatak nedokazem ani pisat nejake veci inemu chalanovi...asi som staromodna alebo co
teraz zasa na facebooku , som mu povedala ze na poekc chodit nebude dufam ze chapes moj zakaz a povedala som mu ze v ramci kontakttou s kamosmi na facebook moze a zasa si tam pridava aj nejake pice ja uz som zufala.
toto som vcera napisala byvalej kamaratke...
Ika Garbarova 08 júla, 16:28
Lenka prepaáč, že ťa ešte obtažujem! a toto nikomu prosím ťa neukazuj !
Vieš bolo mi ľúto, že sme sa pohádali. neviem ako začať,ale myslela som si , že sme kamarátky. ty povieš, že som zavolala leb som niečo potrebovala! ale kedy naposledy si mi ty niečo napísala .
staram sa o sestru ktora ma 9 koli alkoholickym rodicom ktorych abbsolutne nezaujima co je z ich detmi, keby ze sa s nou neucim a nevezvem k sebe tak prepadne...potom sa musim starat o frajerovho deda ktory vsetko stava oseri,erobi mi priekya upratujem to vsetko len je! stareho protivneho deda,
ikdy som nedostala nic na narodeneniny ci vianoce vies ako my to bolo luto :´´( ked sa spoluziaci zozpravali co dostali a tak...
v skole sa mi od malicka smiali, mńikto sa o mna nazaujimal chodila som v roztrhanom obcas aj hladna, susedia ma vzdy len lutovali...aj lutuju
bratranec ma v 9 sexualne zneuzival, nikto o tom nevie lebo som sa to hanbila niekomu povedat...teraz ked ma vidi ani ma nepozdravi pravdepodobne preto ze sa hanbi za to co mi robil...
ked som sa niekedy aj niekomu s tymto alebo z niecim zverila iba to zneuzili na proti mne a smiali sa mi.
preto som bola obcas odmerana a uzavreta...zazila si ty nieco zaketo?
proste vsetci sa na mna vzdy iba vyjebali...co uz
no mas to sakramensky tazke.ale musis zacat od seba.ked mas po skole,jednoducho sa zbal a chod niekam do cudziny,zarobis si najdes novych znamych,neskor aj kamosou.naucis sa jazyk,budes otukanejsia,zarobis niejake peniaze na horsie casy.doma ta aj tak nic nedrzi!ty jednoducho potrebujes zmenit prostredie,zacat niekde uplne od sameho zaciatku.preto by si mala zostat zit.samovrazdou nic nevyriesis,skor tym sposobis mame neskutocny zial.skus nad tym popremyslat.vela stastia:-D
