Neviem ani ako začať. Neznesiem vôbec prítomnosť svojich rodičov a ani brata. Kazí mi náladu už len to že ich počujem alebo vidím. Teraz mám 18 ale takéto pocity k nim mám už veľmi dlho. Dôvody?Ako malý chalpec som si musel dávať peniaze na vlastné darčeky. Našetril som si pár drobných a pred vianocami mi mama povedala aby som jej ich akože požičal. NO vedel som ako to je, nič som však nevravel. Keď som bol už starší a vedel si zaobstarať trochu viac peniazí a ušetriť si ich tak sa často stávalo, že mama alebo oco chceli odomňa požičať, že im to nevychádza do výplaty. Samozrejme som im ich dal i keď som vedel, že majú pomerne dosť našetrené doma v skrini alebo na účte ale nechcú do toho zasahovať. Po výplate som sa mojich peňazí nedočkal.A keď som si ich náhodou pýtal späť začali rodičia s tým, že ma živia ,obliekajú platia mi školu a tak nechápu ako si ich môžem pýtať. Sme sa kvôli tomu vždy pohádali ale nechal som to tak. Bol som ticho.Keď som mal trvalú brigádu popri škole,peniaze chodili rodičom na účet, keďže ja som nemal svoj. Po mojej výplate som si ich pýtal, sa ma pýtali na čo mi budú.Chcel som ich na moje záujmi: šport,frajerka, kúpiť si obečenie, dopriať si niekedy lepšie jedlo,prste si spríjemniť život.Niečo som si aj ušetril. Alebo som si kúpil nový mobil,tlačiareň k PC niečo čo som potreboval. Vždy ako som si ich pýtal to bola obrovksá hádka že to miniem na hlúposti. No to, že rodičia fajčia a míňajú na to veľa penazí oni nikdy nevideli. Ja som ich chcel aspoň minúť na niečo dobré, sa kvalitnejšie stravovať, keďže mám probémy z akné. Vždy začali s tým,že ma živia... No svoje peniaze som dostal nejako. A tak to stále šlo dokola.
Teraz som na strednej tretiak.Čaká ma ešte jeden rok. Učím sa prevažne na 1, bývam vyznamenaný no mávam aj nejaké dvojky na vysvečku. Rodičia ma nikdy nepochválili za to že som vyznamenaný, nedali mi aspoň blbú čokoládu. Vždy len začnú s tým, že či tie dvojky museli byť.A popri tom oni majú len učňovku. Ja som úplne iný ako oni. Oni sa nevyjadrujú moc slušne,niekedy sa za ich správanie veľmi hambím, ich názory mi niekedy doslova trhajú žili. Ja som presný opak. Našiel som si aj frajerku podobnú mne. Jej rodičia sú úplne v pohode. Ja som často u nich. Kupujú mi darčeky na každý môj sviatok.I keď len čokoládu ale spomenú si.A popri tom sú to cudzí ľudia. Som s mojim dievčaťom veľmi šťastný. Moji rodičia ju videli len raz a ja ju nechcem k nám vodiť. Moji rodičia sa začali dosť na to ohlasovať prečo som stále ja len tam. Ak jej rodičia majú sivatok aj ja im niečo kúpim. To zase oni hovoria prečo ona nič nekúpi im alebo nezavynšuje a hnevajú sa na to. Ale ja nechcem aby ona bola u nás kvôli tomu ako to u nás vyzerá. Hádky sú tu často. Ona o tom vie, som jej všetko povedal a pomáha mi vo všetkom. Len teraz na začiatku prázdnin som mal väčšiu hádky s rodičmi a už mi praskli nervy a veľa vecí som im povedal.Nie všetko, že ich neznášam o tom nevedia. Stále obhajújú môjho brata čo skoro prepadol v 7 triede,chodí poza školu a nikto sa s ním nechce baviť čo je namyslený a drzí. A teraz som ja ten najhorší. Oco sa so mnou vôbec nabaví,mama len trochu.S bratom sa nerozprávam ja. Oco povedal mame aby mi nedávala žiadne peniaze. A ja brigádu už nemám a nemôžem si ani nijakú zohnať. Takže nemám nič. S priateľkou sme si chceli prázdniny užiť no bez peňazí to pôjde ťažko.Asi vôbec. Náš najbližší výlet povedala že ona zaplatí aj mne ,že jej to nerobí problémy.Vlastne v poslednej dobe platí všetko. Mne je to ale veľmi hlúpe,cítim sa blbo keď ona platí stále. Sme spolu veľmi šťastní už rok a pol. Ja niekedy u nich bývam do noci,pár krát ma aj zaviezli domov, sa báli aby sa mi niečo nestalo. Som tam štastný cítim sa v pohode. Ako náhle prídem domov cítim sa presne naopak. Každý je tu len nervózny a prenáša sa to na mňa. Vôbec ma to takto nebaví ešte aj keď sa začali miešať do môjho vzťahu. Vôbec neviem ako by ste mi mohli poradiť, ale aspoň povedzte svoj názor. Možno pomôže...
Neznášam rodočiov,ničia mi život
je to zvlastne ze niekto je na to pripraveny hned, a niekomu nepomoze ani ked si precita 10 knih. ja zijem podla zakonu pritazlivosti, keby to vsetci robili, planeta by bola rajom.
myslim ale ze vsetko je o chceni, ak clovek chce, tak sa tak snazi, ze tu knihu si precita viackrat, nielen raz - co je podla mna chyba tych ktori stroskotaju, skratka treba cita citat a hned sa snazi uvadzat do praxe. a je dolezity aj vyber knihy, take tajomstvo je dost plytke, nevysvetli suvislosti...
na ktore vsak sa da aj prist...
vsetko dobre vsetkym prajem
Mas pravdu pritazlivost, vsetko zacina v myslienkach. Ale tie su dosledkom poznania, ktore clovek uz nadobudol. Preto, niekto sa este musi predrat dzunglov, kym zacnu rozumiet takym knihach, a ako to vlastne funguje. Tajomstvu tiez malokto pochopi, vacsina ludi to zacne pouzivat nato, aby si pritiahli peniaze, a zrazu im to nefunguje, a oni nevedia preco. Pretoze nevedia, ako ich pritiahnut. Mali by si pritahovat poznanie a lasku, a nie peniaze. Preto je asi najlepsia rada poskytnut dotycnemu zoznam kniziek, kde zacat, co viac mozes urobit. Takze dobre si poradila. Podrobnosti nepozna nikto z nas, ani nebude poznat, pretoze cez diskusne forum sa proste pochopit nedaju... a tak radit nieco konkretne je vlastne len pre inspiraciu.
dost smutne že daktorí rodičia majú deti a to je asi tak všetko bo bohužial deti si toho pamatajú dost a nosia to potom so sebou celý život na druhej strane aspon vieš čo ty budeš ked budeš mať rodinu robiť inak a lepšie...hladaj daku robotku hocjaku ja mam napr teraz telefonovanie nech aspon dačo je a peniažky skus riešiť dajako inak než cez učet rodičov aby nevedeli koľko ti platia a nemusel si im všetko davať...čo sa tyka priateľky je super že aj ked doma sa necítiš dobre tak je miesto a aj ludia s ktorými ti je fajn a kde mas aspon vypadnut ked ti už ideš všetko hore krkom bo dakto nemá ani to..že ju nechceš vodiť domov to je pochopiteľné že ked sa necítiš ty doma dobre tak by sa tam necitila asi ani ona v pohode a bolo by to cele nejake napate ale určite sa jej nevzdavaj za žiadnu cenu nech sa rodičia postavia aj na hlavu bo ked tu je dakto kto ti rozumie pomôže ti lubi ta a stoji vzdy pri tebe tak toho sa treba drzat zubami nechtami jak kliestik ;) bo takých ľudí je málo...hovoril si že si tretiak tak to budeš musieť doma ešte rôčik vydržať a potom by si mohol skúsiť výšku daky intrak brigadka popritom s dobrými výsledkami by ti aj štipko dali a samozrejme v rovnakom meste ako priatelka aby ste mohli byt spolu a zaroven si mohol žit tak ako to ty chceš a nie ako ti to nakazu tvoji rodičia...držím ti pršteky nech tvoje "boje" s rodičmi sú aspon troška uspešne a ty si bol aspon v ramci možnosti spokojný...ps a usmej sa ked máš na koho život bude krajší =)
na vysku urcite chod. odkial si? odid na vysku do ineho mesta. to je najlepsie, co mozes urobit. budes prec od rodicov, najdes si lahsie brigadu vo velkom meste a bude ti fajn :)
osobne si nemyslim ze Tajomstvo je ta spravna kniha na zaciatok. To je uz kniha pre tych co si to chcu zopakovat, oprasit vedomosti. Knihy od Hicksovcov su lepsie na zaciatok, alebo daky Sinelkikov, ci Louis Hay - ja som zacala touto knihou Miluj svoj zivot - kupila som si ju na strednej a nic mi nehovorila, nebola som na nu pripravena. Vratila som sa k nej az po vysokej skole, ked som zacala robit. Vtedy sa mi zacali tie veci spajat....
Ano BJ, chapem co chces povedat, ale aj ja som sa k tomu dostala len citanim takejto literatury. Avsak mala som na to uz uvedomenie - predispoziciu. Verila som tomu, a zijem podla toho a ani raz ma to nesklamalo.
Je mi uplne jasne ze nie kazdy je na to pripraveny. Moji rodicia sa tiez pokusaju citat tuto literatutu, ale oni nie su tak daleko aby z toho aj nieco vytazili. Neveria tomu, ze myslienka je zakladom. Stale sa len stazuju vsetko pocituju negativne. To nie je cesta.
Ako zacat? no sam si musi clovek uvedomit co chce a co chce pre to spravit. Inu cestu nevidim. Ak na to nie je pripraveny, ziadna literatura mu nepomoze. Ale zacat sa vzdy da. Len treba chciet. A tu je hacik. Ludia nechcu, neveria, radsej sa budu utapat v negativnych pocitoch a samolutosti. ANo sebalutovanie to je to co robia a na co su pripraveni. Nie na konanie. A konanie sa zacina v myslienkach.
Na výšku chcem ísť. Len kvôli mojim rodičom neviem či na ňu pôjdem, pretože čím skôr chcem našetriť nejaké peniaze a odísť preč. A možno potom výška.To neviem.
Rozmýšlal som aj tak, že pôjdem na výšku a to teoreticky budem preč od rodičov. Peniaze na ňu by mi dali ale len to čo naozaj treba. Nič viac.Vlastne ako je to teraz. Len si to vôbec neviem predstaviť. Zatial je to u mňa tak, že budúci 4 ročník si budem zháňať prácu. Ak sa nájde nejaká dobrá ponuka zoberiem ju a nepôjdem na výšku.Aspoň nie teraz.Ak sa nič nenájde pokúsim sa ísť na ňu.
A priateľke bude o pár dní plnoletá. A ona mi tú možnosť tiež navrhla, že by som mohol ísť bývať k ním. Len aj ona podotkla ženevie čo povedia jej rodičia. A neviem či to myslela vážne lebo vtedy som sa ja mal hrozne na nič a aj jej bolo z toho smutno. Jej rodičia prenajímajú nejaký byt kde bývali predtým, len tam už niekto je. Ak by sa oni odťsahovali to by som asi neváhal a pokúsil sa tam bývať. Čo som rátal tak ak by som sa chcel odsťahovať od rodičov by som potreboval plat asi okolo 750 euro. Aby som mohol aj nejakú pôžičku na byt platiť,strava a tak. Len Dajú pôžičku niekomu kto práve skončil školu? Asi nie. A myslíte že aj tých 750 euro by bolo dosť?
A čo tu niekto spomínal v to aby som veril, že všetko bude fajn,že sa to zmení. Ja som knihu Tajomstvo čítal. Osobne neviem čo si o tom myslieť. Ale viem, že už mnoho krát sa mi niečo na tento princíp stalo, ale i tak nechcem tomu moc veriť. Nechcem sa zase sklamať. Už toľko krát som si vravel, že všetko bude dobré no aj tak sa to pokašlalo. BOl som vynikajúci vo futbale a aj v iných športoch. Každý mi vravel, že mám na to talent. Mal som dosť príležitostí na to aby som teraz možno mohol si na seba zarábať športom. No všetko to stroskotalo lebo rodičia nechceli financovať moje záujmi a ani ma nijako psychicky nepodporili ak som mal nejaké problémy zranenie alebo čosi také. sa ma pýtali, prečo som skončil s tým, že mi to šlo vynikajúco, že som lúpy že som to nechal. Ale čo som im mal povedať?Že mojim rodičom je to ukradnuté? A preto už ťažko niečomu verím, že to bude fajn.
Pritazlivost, mas pravdu, ale na to treba uz inu uroven poznania. Nemozes niekomu zavesit na palicku sladkost, ktora je 3x vyssie, ako on dociahne, a potom mu hovorit, pozri ake je to jednoduche, staci zobrat tu sladkost a dat si ju. Ty, ked mu chces skutocne pomoct, musis mu pomoct vyrast, aby dociahol po tu sladkost. Takto si len hladnemu ukazal jedlo... a teraz bude este hladnejsi...
alebo ma este napadla taka vec, ale to je asi trocha prehnane... aj ked, za to, ze ti to navrhnem sa nic nestane... ak si dobre rozumies s priatelkou a aj jej rodicmi a vedel by si si vybavit to s tym vyzivnym, tak by si ich mohol poprosit ci by ta nevzali akoby do podnajmu... je to asi dost trufale, lebo nepredpokladam, ze priatelka je plnoleta a teda stat sa moze vsetko, ale ked nad tym porozmyslas a zistil by si, ze to ide, tak by to za pokus stalo, potom by si vyzivne vyuzil na to aby si si u nich zaplatil co je treba a sucasne by si bol oslobodeny od vlastnych rodicov... alebo teda ked nie k nej, ale napr. k nejakemu kamaratovi co ma uz vlastne byvanie, alebo spolu s kamaratmi si prenajat byt... proste nieco take aby si mohol vypadnut, ale pri tom vsetkom by bola aspon brigada asi nevyhnutna...
Mily priatel
Ty mi pripominas mne bliykeho cloveka, ako keby som pocula jeho slova, ja to vidim, si talentovany mlady clovek, ktory si hlada svoje miesto, svoje bezpecie, svoju cestu, nie, nie je to vzdy lahke a jednoduche, ale Ty tu silu mas, o tom som celkom urcite presvedcena, ... peniaze, ... pozri padaju na Teba z Neba, kotulaju sa rovno k Tebe, ... vids, neboj sa toto je ten najmensi problem, budes ich mat dostatok a este viac, ... zelam Ti naplnenie Tvojich zelani, mas svoju lasku uzasne, a vsetko ostatne pride tiez, ver mi, zasluzis si to, ...
