Tak chce ma alebo nie?

Mám kamaráta alebo skôr známeho – nedá sa to nazvať tak ani tak. Poznáme sa už dlhé roky, chodili sme do tej istej školy, ale pred dva a pol rokom mi začal nenápadne naznačovať, že sa mu páčim. Stretávali sme sa len veľmi sporadicky, ale počas celého minulého roku sme dosť chatovali, spoznávali sa a flirtovali. Ja som mu však nikdy nepísala prvá, pretože som ho nechcela rušiť (nikdy som nevedela, čo práve robí a či má čas), ak mal náladu, napísal mi sám. V januári tohto roku to dospelo tak ďaleko, že na jednom stretnutí zo školy si ľudia mysleli, že spolu chodíme (ani on ani ja sme to nevyvrátili).
Naozaj sa k tomu schyľovalo, hoci sme sa skoro vôbec nestretávali. On veľa cestuje a pracuje v inom meste, domov chodí pomenej. Ešte v januári sme si písali a flirtovali a potom to zrazu uťal. Za pol roka sme si napísali spolu asi tak 40 riadkov chatu. Ako keby na mňa úplne zabudol. Začala som ho podozrievať, že sa so mnou baví len keď sa nudí alebo sa cíti osamelý a že tie flirty sú tiež len na zahnanie jeho nudy alebo posilnenie ega.
Keď ma začal ignorovať, niesla som to dosť ťažko a bolo mi dosť nanič, kým som sa s tým vyrovnala. Neozval sa ani na moje narodeniny a tých pár slov, čo sme spolu v poslednom čase prehodili, bolo o ničom, mala som pocit, že si nemáme čo povedať.
A zrazu mi napíše, že či ho už vôbec nemám rada a zase staré namotávačky. Dokonca sa máme o pár dní stretnúť, opäť nie sami ale v skupine iných ľudí. A ja neviem, čo si mám o ňom myslieť a ako sa k nemu správať. Dva roky som sa do neho zamilovávala a keď sa tak stalo a dala som mu to najavo (aj on mne, hoci sme nič z toho nevyslovili nahlas), tak sa stiahol. Čo ten chlap vlastne chce? Len sa so mnou zahráva alebo má naozaj záujem? Nechcem zase investovať svoje emócie niekam, kde sa po pár pekných slovách a pohľadoch jednoducho vyparia, ale na druhej strane ma to k nemu ťahá. Čo si o tom myslíte?