Ahojte.Som v koncoch.Vdaka našej finančnej situácii nám svokrovci na leto ponukli svoj byt,zatiaľ čo oni chodia na leto do svojho vidieckeho domu.Skončila mi materská a do septembra si musím nájsť prácu aby sme mohli odísť.Som z daleka takže jediný blízky je môj manžel a naša malá 3r.dcéra.Svokra a manželov brat majú papiere od hlavy,áno,svokra je veľká histerka.A svokor daleko neuteká.Cítim sa ako v blázinci.Nič u nich nefunguje normálne,štandardne.Som pod nátlakom,nechcem vyčítať mužovi jeho rodinu.Môj muž je milý a dobrý.Ale odvtedy odkedy na mňa vykrikujú a kričia pre hocičo,nemôžem kamarátky pozývať do \"ich\" bytu,tv nemôžem dlho pozerať pre elektriku,strašne sa starajú do nášho života,kritizujú ako sa len dá,nemožem odvrknuť lebo hned som najhoršia...Lutujem,že som prišla do toho bytu,tá kontrola je neuveriteľná.Už ma nebaví počúvať \"čo si o sebe myslíš\" za každú vec ktorú urobím bez ich vedomia,vybuchla som a tiež som sa vykričala a teraz som úúplne najhoršia,za to,že som si to dovolila,pričom oni po mne vykrikujú akoby nič.Povedala som,či ma chu odtiaľ vyhnať svojím správaním a hned že sa im vyhrážam atd..že si mám ísť...nerobím nič len plačem,muž ma podržal ale su to jeho rodičia stááále že su to jeho rodičia predsa!!! Nebaví ma to...milujem ho ale toto nie,nechcem odísť od neho koli nim....neviem čo mam robiť...ani práca sa mi nedarí najsť to by bolo jedine čo by nas zachránilo aby sme mohli odísť..
svokrovci strpčujú život
akoze takto bezne, ked chodite niekam von? ked som sa s nou bavila, a tiez som jej vravela ze ideme tam a tam, tak mala ku vsetkemu milion mudrych rad :) teraz mam pokoj, nemusim stale riesit jej nazory
dd :) mna napriklad minule zarazilo ze sa zacala manzela zrazu vypytovat, kam ide a dokedy tam bude :)) vies, dospely muz, on sa jej samozrejme nespoveda, takisto ako ani ja som nie mame od puberty :)) takata snaha o udrzanie nejakej tej nadvlady nad dieťaťom :) ono ta senilita prichadza postupne a nenapadne, nie je ju vidieť, počut ...:)
ivana, keby som jej povedala to, co si mi napisala, tak sa rozzuri este viac a zacne ziapat po mne a nadavat este viac..to si viem velmi dobre predstavit..ona nema vobec zabrany napr. aj vulgarne nadavat pred nasou dcerkou a ked ju na to slusne upozornim, ze prosim aby nenadavala, ze sa v nasej pristomnosti nachadza male dieta, tak takisto sa rozzuri este viac.ja jej zvyknem povedat, ze sa s nou o urcitych veciach nebudem bavit, lebo zjavne na to mame odlisne nazory..lenze aj tak to nechape a stale sa ma vypuje, tak jej to poviem este raz, ze sa o tom nebudem s nou bavit, lebo ideme v tom proti sebe a potom zvycajne prestane..
a este taka otazocka, v com sa podla Teba zaoberam konfrontaciou so svokrou, bojom, pocitmi krivdy, hnevom?neber to v zlom, len ma to zaujima z Tvojho pohladu ako zrejme nezainteresovanej osoby :)..
inak ja som sa uz snazila zmenit svoj pristup k nej, aj mnohe veci, co mi boli vytykane z jej strany(teda nie mne konkretne, lebo ona mne do oci nic nepovie, vsetko vyhorovi manzelovi) a aj tak som na tom istom, ako keby som ani nic nezmenila..snazim sa s tym zmierit co najviac, ze ju nezmenim, ale nie je to take lahke, lebo ked mi niecim ublizi, je tazke sa nad to povzniest, usmiat sa a povedat si, ze ona je uz raz taka...
prepac, viem, ze to dobre myslis, ... ale toto ju rozzuri do nepricetnosti, ... svokru, ...
dd,
v tomto zvitazis, ked prestanes bojovat.
Ked si povies, ze povahy svokrovcov nezmenis a zmenis svoje postoje. Ked svojim nadhladom zabezpecis klud svojeje rodine.
Zaoberas sa konfrontaciou so svokrou, bojom, pocitmi krivdy, hnevom, ..
Oddel svoju mysel od svokry. Davaj pozor na SPOSOB, ked nieco chce. Ci to hovori pokojnym hlasom, slusnym sposobom, bez vulgarizmov.
Ak bude slusna, pocuvaj ju a venuj sa uprimne tomu, co hovori.
Ak bude neslusna, povedz nieco ako: Nehnevajte sa, ale takymto sposobom sa rozpravat nebudem. Oslovte ma, ked budete vediet pokojne rozpravat. Takto by sme sa len pohadali.
skoro ako keby som to písala ja, trištvrtina vecí sedí..akurát že ako napísala muc, moja svokra na to nemá papier..a nebývame s nimi v byte, ale v ich byte..svokrovci aj so švagrinou bývajú vo svojom veľkom dome..ale kontrola, zasahovanie do života, to u nás taktiež funguje..síce nie až do takých krajností, že sa mi svokra stará do toho, čo nosím, ale na to by som jej povedala svoje(maximálne slušne, ale svoje).no aj keď jej maximálne slušne poviem niečo, tak som tá najväčšia drzaňa na svete.ja sa snažím svokru ignorovať, spočiatku som sa tým trápila, ale povedala som si dosť, lebo keby som sa mala trápiť všetkým, čo nám povyvádzala, tak už som zatvorená v cvokárni..keby sme nemali dcérku tiež som už na míle ďaleko, či už s manželom, alebo bez neho..mňa inak svokra aj normálne vyhadzuje z bytu, dáva si podmienky, že pokiaľ dcérku nebudú mať k dispozícii, tak si máme hľadať bývanie..alebo keď ju o niečo poprosím, aby nerobila (vo vzťahu k našej dcérke), tak si k nej dovoľujem a rozdrapujem sa v jej byte..a to si môžem robiť iba doma,u mojich rodičov nie v jej byte..to kde ideme, na koľko ideme a kedy sa vrátime tiež poznám..raz bol manžel v BA so svojim otcom (ktorý je celkom v pohode, akurát nemôže moc vyskakovať, lebo má dosť podlomené zdravie..z čoho myslím si netreba písať..) a ona aká udivená ostala, keď sa to dozvedela až potom, že jej to manžel nepovedal..ako keby bol jej prívesok..manžel inak aplikuje to, čo napísala miha, počúvať, ale nič nepočuť..vypočuje ju, pritaká jej, ale urobí si po svojom..a ja si začínam nahrávať rozhovory s ňou (teda tie "duchaplné"), jeden už mám nahratý a keď zas bude mať potrebu mi povykladať, aká som hrozná, strašná, drzá, ako som im ublížila a pripravila ich o bývanie v byte, tak si to zas nahrám..len pre prípad, keby čosi....z minulosti veci jej nevytýkam(lebo aj tak vždy na mňa všetko zvalí, že ja si vymýšľam a ona mi nikdy nič zlé nespravila, naopak nám strašne pomáhajú a ja sa k nim zato správam hrozne..nepopieram, že nám nepomáhajú, ale svokra pomáha len zištne, vždy za svoju pomoc niečo čaká), zato ona sa v tom vyžíva, vyhadzovať mi ešte aj po rokoch všetko na oči..ale kašlem na ňu.a komunikujem s ňou len minimum, tie naj naj najnutnejšie veci, keď sa ma na niečo pýta, odpovedám pokiaľ možno čo najstrohejšie, najčastejšie áno, nie, neviem, možno, uvidíme..držím Ti moc prsty, aby si si našla prácu a mohli ste od nich odísť..máš to tam peklo..a keď sa Ti dá, niekomu sa vyžaluj, mne to veľmi pomáha, keď sa zdôverím kamarátke, lebo to v sebe nedusím..stráž si svoje zdravie, duševné aj telesné, aspoň kvôli dcérke..
Zabudla som: napad, ze by si ty zasla do psychologickej poradne, vobec nie je zly. Pomozu ti zvladat komunikaciu so svokrou aj ako ziskat spolupracu manzela. Ani jemu nezavidim. Ale vase dieta potrebuje vyrovnanu usmievavu matku, neodvazujem sa napisat: spokojnu matku :-)
Miha, pekna formulacia: "pocuvat ale nic nepocut". Fakt dobra.
Janeette, porozpravala by som sa s manzelom a navrhla by som znova byvat v podnajme. Tie peniaze, ktore usetrite byvanim u jeho rodicov naozaj nestoja za to.
Odisla by som aj za cenu, ze by som sa zadlzila. Najdes si pracu, bude sa vam lahsie dychat, splatite.
Jeneette, este si uvedom co ti je lahsie, zit tak ako zijes teraz, byt ponizovana a prist o svoju vlastnu osobnost, ved vlastne oni ta obrali o tvoju osobnost, uz nemozes byt sama sebou, alebo opustit manzela ked inac to nejde, a trpiet kvoli laske ku nemu. Co je viac bolestive, jedno alebo druhe? Podla toho si vyber. Ale pocitaj s tym ze mas aj dceru, ktoru svokrovci nielenze budu chciet vychovat po svojom, ale ju budu aj proti tebe stvat. Nedovol to prosim ta.
