Citlivý, tichý, uzavretý ...

Príspevok v téme: Citlivý, tichý, uzavretý ...
Søren

Nasledujúce riadky sú len vyústením mojej potreby sa niekde vyrozprávať a neviem kde inde sa mám zdôveriť. Budem rád ak sa vyjadrí čo najviac ľudí, ktorí sa s mojom výpoveďou stotožňujú alebo jednoducho tí, ktorí k tomu majú čo povedať.

Ešte som len stredoškolák a už často musím znášať depresívne stavy a pocity úzkosti. Som melancholický typ človeka a preto okolité podnety ťažko znášam. Priateľov, známych a blízkych veľa nemám a ani tí ma nedokážu pochopiť. Som síce introvert, nutno dodať však, že extrovertný (rád by som mal vedľa seba niekoho, komu by som mohol odhaliť svoju dušu a nemusel sa pri tom báť, že ma odsúdi alebo prinajlepšom vôbec nepochopí).

Samota mi neprekáža, skôr ten pocit osamelosti, krivdy, nepochopenia a bolesti. Z dnešnej spoločnosti mi je neraz do plaču a to aj doslovne. Ľudia sú tak pragmatickí, chladní, bezohľadní a bezcitní a tým mi nepriamo hlboko ubližujú. Akoby ľudia neboli ľuďmi, akoby len stále rozprávali a slovami zakrývali, že si nič nemyslia ani necítia a sú úplne prázdni. Takmer každý sa bojí vystúpiť z davu a byť sám sebou, snaží sa byť vzorovou kópiou akéhosi ideálu súčasného človeka, t.j. ten, kto je šťastný, úspešný a bohatý. To si vážne ľudia prestali vážiť svoju ľudskosť, jedinečnosť a život ako taký?

dufus

Ked vsetci tzv."normalny a cisty ludia sedite doma,a skryvate sa kto ma tahat spolocnost?No jedine tito dementi co skryvaju svoje pocity,a ani o nich nevedia.

polnocna

Neodpisujem casto na to, co citam, ale ty si ma fakt prinutil precitat si este aj vsetky komentare pod tym, pretoze sme si v tom az neuveritelne podobni. Ten smutok, co nasleduje po rozhorceni, odpore, beznadejnom kricani do neba, ked spoznavam svet a cely ten hlupy kolobeh a pravidla, ked viem vysvetlit vsetky motivy a nalady, chovanie ludi, a je mi z toho nanic. Vela som trpela a nedokazala to prijat, odsudzovala existenciu samotnu, ked vitim utrpenie, obrovske mnozstvo utrpenia. Ako ked pozeram nejaky pokruteny film na pokrutenej obrazovke a divim sa, ako to moze byt? JE to na neuverenie, nezmierenie, zatvorenie prec. Tiez som stredoskolacka, melancholik, a spravy zo sveta ma nicia ako nejaka infekcia. Ako to ma byt znesitelne, ked treba pozorovat a vnimat tich ludi, system, a pritom vediet, ze je to blbost... Ja utekam. Od toho vsetkeho. Nemam este hlavu v rovnovahe, ciste myslenie, tiez beriem antidepresiva aj psychiatria aj depresia aj uzkost, pretoze to zlo som zacala zosobnovat a videla vojakov, vrahov, krutych ludi, vsetko okolo seba. Teraz je mi lepsie. Najprv som neverila, ze sa da utiect, ze sa to da spojit s realnym mojim zivotom a ze som sucastou vsetkeho, ale teraz. Naucila som sa, nanutila som si to, ze nebudem sudit. Nesudit. Unikam tam, kde je mi dobre, knihy, malba, hudba, nie vsetko je poznacene skazou. Zaujal si ma, preto to pisem. Ani to nemusi byt nejako dojemne alebo zmysluplne, len ma to zaujalo. Vsetko to bude tazke, ublizuje mi to a bojim sa, ze to zrazi ludskovt aj vo mne.

zmrzlinka22

MY melancholici to máme v živote ťažké. Vacsinou vidime veci inac, a nas prah citlivosti je položený o čosi nižšie. Prežívam čosi podobné. Tiež ma trápi takýto pocit osamelosti a niekedy aj nepochopenia spoločnosti. Pre nich sme možno čudáci, uzavretí, nespoločenskí ľudia, žijúci vo vlastnom svete. Ja si však myslím, že je to nádherný svet, len škoda, že vacsina ludi ho nemôže vidieť takými očami , ako ho vidime my. Po dlhom čase uvažovania nad tým vštkým som prišla na to, že to nezmeníme. Stále tu budú chladní bezohľadní a bezcitní ľudia, ktorí nam tým budú či už priamo alebo nepriamo ubližovať. Myslím si, že riešením by bolo najsť si "spraznenú dušu" teda niekoho, kto nás bude chápať,tolerovať, ochraňovať a pozerať na svet takými očami ako my..

rejects

no aj ja sa niekedy tam citim presne tie pocity co si opisal...a mne najviac stve ze aj by som chcela to strasne zmenit nechcem byt sama a prave ze chcem mat vela ludi okolo seba len akoby to neviem zmenit nemam vela priatelov akurat jednu dobru kamosku , s ktorou sa poznam asi uz od narodenia ale aj tak mam pocit ,ze proste ked som sa zoznamila s inym clovekom mala som snim viac spolocne ako snou no proste viem ,ze aspon niekto je tu pre mna lebo inak uz nemam fakt nic:(( a toto ma zoziera najviac.ja nechcem byt tichy inrovert a mam co povedat myslim si, a preco to nemozem zmenit?ja sa nechcem lutovat ja sa snazim usmiat aj cez slzy v ociach a dakedy uz proste nevladzem ,ze sa na mna kazdy vysral ako sa len dalo:(((a viem ze som bola strasne hanbliva a chcem to zmenit ja to nechcem aby to tak bolo len mam pocit ze sa to nikdy nezmeni:(((((

M74

Ja mám pocit, že takéto pocity osamelosti, nepochopenia, bolesti a márnosti v človeku zostavájú stále. Vzťahy, láska, koníčky a pod. to dokážu na čas prehlušiť, ale časom sa to zase dostane na povrch, keď opar nadšenia opadne a zase vidím realitu v celej svojej šedivosti. Niekedy sa ani nedím ľudom, ktorí sa dali na alkohol, alebo drogy...

luciferka

soren, co by som dala za to, keby som poznala viac ludi ako ty.....ja som toto iste riesila na strednej tiez....teraz na vyske to uz neriesim, snazim sa byt sama sebou, trcim z davu, resp. som uplne mimo neho, ale nie zrrvona tym, ze by som bola nejako napadna, ale som spokojna, nie som rada stredobodom pozornosti, tak mi to takto vyhovuje, a nikto neriesi mna, a ani ja nikoho.......ludi nezmenis, a seba tiez nemen, raz prides na to, aky naozaj si, a pokial budes pokojny, nie je o com :D

H2O

Soren, lebo som zrazu tie veci začal vidieť inak :) keď sa v mozgu utvorí istá harmónia (ktorá tam prirodzene má byť), tak človek vidí veci v príjemnejšom svetle .. proste stále vnímaš, že je to nezmyselné, ale neodsudzuješ to, netrápiš sa pre veci, ktoré bežný smrteľník nemôže zmeniť - a dokonca ani ovplyvniť .. naopak sa na tom dokážeš zasmiať :) všetko je to v hlave ..

H2O

Søren - bral som antidepresíva, ale časom som si uvedomil, že ma len otupujú, ohlupujú a udržiavajú v akomsi sedatívnom stave - ako keď človeka niečo bolí a lieči to analgetikami :) .. takže som začal čítať knihy a články na nete o výžive a zistil som, kt. veci vedia dať mozog dokopy.. No aa začal som teda zdravšie žiť, jesť veľa orechov (obsahujú kyseliny dôležité pre mozog) + nejaké tie doplnky výživy, lieky som vysadil a cítil som sa perfektne :) .. mimochodom aj intolerancia niekt. potravín a látok, kt. by v potravinách byť nemali (ale sú, vzhľadom na moderný potravinársky priemysel) môže spôsobiť v mozgu nerovnováhu ..