Dobrý deň.Bola som 4 roky na materskej,obyčajne som "bola"odvážna žena.Včera som samú seba nespoznala.Mala som akože istú prácu a včera sme sa všetci čo sme tam prišli mali zoznámiť s prácou ktorú budeme vykonávať ale omyl.Čakalo nás výb.konanie.Prišla celá "delgácia" podniku a nás tam bolo cca 30 ľudí.A podme,kažý o sebe rozprávať , škola,robota,prečo ste ukončili prac.pomer..atd..Mňa rozklepalo.Hovorím Vám,že dobre že sa mi aj hlava netriasla.Nemohla som sa pozrieť ani do očí tomu vedeniu.Čo sa to so mnou robí?! Odskočila som na WC a späť ma už nikto nedostal.Vyčítam si to,pretože mohla som získať fajn prácu,no zľakla som sa pohľadov ľudí,to že ma sledovalo veľa ľudí a ja by som mala o sebe vravieť! Fúúú. Pritom šlo o prácu robotníka ale výberové konanie akoby na neakých novinárov v rámci zistenia ako sa ľudia vyjadruju atd...Ako..aj sa za to hambim,že som zdrhla ale hovorím Vám,roklepala som sa celá...Nemáte niekto podobný problém alebo ako to riešiť?
problém vystupovať pred ľudmi
Aj podľa mňa je to tým, že si bola dlhšie doma - ja som pociťovala pri návrate do práce po materskej dovolenke (a to som bola doma necelý rok) to isté a tiež som to nevedela pochopiť, čo sa so mnou stalo, keď predtým bol pre mňa svet gombička :-) Zrejme nejaká väčšia zodpovednosť ...
keby islo o veducu poziciu, manazment, ze ta takto skusaju, hm. ale aj tak. je to divne. nepacia sa mi taketo natlakove praktiky.
mne to pripada divne, rozpravat pred 30 cudzimi ludmi o sebe, kvoli konkurzu na pracu robotnika
netrap sa, mozno je to lepsie takto, ktovie este ake divne praktiky tam maju
podla mna slo hlavne o tremu, pocitila si stres a stres sa da riesit len "fight or fly", cize bojovat alebo utiect-co si spravila.
Vyberove konanie som taketo nezazila, ale ked ma prijali do jednej spolocnosti spolu s 20kolegami do novootvoreneho oddelania investicnych specialistov, tak sme sa mali predstavit pred vedenim-predstavenstvom(vraj chcu poznat novu krv), akcionarmi-ktori ani po slovensky nevedeli. Ja som sla bohuzial prva, spytala som sa, ci mam hovorit o osobnom alebo profesijnom zivote, oni, ze o osobnom, sukromnom,... tak som zacala, ze kolko mam rokov, moje zaluby, ze mam psa:O), kde som studovala a ako sa tesim na vyzvy, ktore mi tato praca prinesie... ostatni kolegovia hovorili len o tom, kde robili v minulosti. Na konci to manazer zhrnul tak, ze vidno, ze som neskusena, ked som hovorila najma o osobnom zivote a nie profesijnom....(pritom on mi hovoril, ze mam predstavit svoj osobny zivot) takze poucenie, nikdy si nesadajte na kraj stola, lebo ak idete prvy, ste pri vsetkom znevyhodneny
priznaky socialnej fobie. je to dosledok dlhodobej izolacie na materskej.
v takej miestnosti plnej ludi muselo byt nahromadenej vela negativnej energie.
fobia je vlastne uzkost.
neber to osobne. nie je chyba v tebe. ta situacia nebola normalna. mas oslabenu psychicku imunitu lebo si dlho bola mimo ludi.
Aj mne to prišlo čudné a taktiež všetci sa čudovali,že čo to má byť.Spoznať človeka do bodky pred celým vedením firmy a dalej ešte pred dalšími 30timi uchádzačmi...Akoo,ja neviem ale ...Ja som na celej čiare zlyhala,"utiekla som" keby došiel rad na mna...cela by som sa tiasla a ešte by som na smiech bola jaka som zdeptana...Ako oni by to asi nevideli ale ja som sa citila že sa cela trasiem a ked som vyfučala tak sa mi aj hlava začínala triasť od tremy
fakt divny konkurz.
