Rada by som poznala vaše názory... s priateľom sa chceme osamostatniť, bývať zvlášť. Má podľa vás zmysel byť s niekym, koho treba stále napomínať a komandovať, aby spravil, čo spraviť má? Napríklad upratať, vyniesť smeti, niečo vybaviť a tak.... sám od seba nič nespraví, pripadá mi ako veľké dieťa.... nebaví ma už neustále napomínanie a pripomínanie, čo všetko treba spraviť....je to normálne??
A druhá vec: Ak sú priateľove príjmy takmer trojnásobne vyššie ako moje... ako by ste riešili spoločné výdavky? Je fér deliť si všetko napoly, alebo by mal on prispievať viac? Peniaze sú to posledné kvôli čomu by som sa chcela hádať, preto sa pýtam aj na vaše názory.
