neziarlivost

HH ja si myslim ze kazda baba by bola rada keby mala tolko slobody jak ty...nechapem v com by to malo byt zle ze ti tak veri ze nema dovod ziarlit. Chyba by bola skor keby si mu to neopetovala.

Nie je to normálne, nezáleží mu na tebe. Kto nežiarli-nemiluje...aspoň trošku.

Podla mna je to normalne... Moj priatel tiez na mna neziarli, ani ja na neho... Ked sa otoci za inou babou, otocim sa aj ja ;) a ohodnotim, ci ma dobry vkus :D... aspon viem, ze je normalny, zdravy chlap... kebyze za ziadnou babou ani ockom nemrkne, asi by som si zacala mysliet, ze nie je v poriadku... No neviem...
Laska je zalozena hlavne na dovere... Pokial si partneri doveruju (tak ako ja s tym mojim) tak nevidim dovod, preco by mali ziarlit...

Tot, moj skromny nazor ;)

Ale neboj sa, kebyze ta vidi ako sa cucas s inym, tak by urcite vybuchol, a toho chlapca by nakopal do zadku ;) Ale zas tak ho provokovat nemusis, len preto aby si zistila, ci mu na tebe zalezi ;)

Drzim palce

Ak cítiš, že ťa ľúbi, tak nič nerieš. Si vlastne šťastná žena. Len možno bude mať on problém s Tebou, ked ty budeš žiarliť, on to nepochopí. Žiarlivosť ak je mierna, tak je o.k. Nikomu nie je ľahostajné , kto ľúbi, že jeho partner flirtuje s inou/iným...ale ak ani to mu neprekáža, že flirtuješ s iným, tak ..hm..to neviem..asi by som spozornela...vzťah je o dôvere. Možno ti fakt bezhranične dôveruje...a ty jemu ?

ano ma mu to povedat?? a co sa stane??? zacne nasilu ziarlit?? zacne sa pretvarovat?? Ja im zavidim ako si doveruju, podla mna je to v poriadku.

katka...áno,ja Ti veľmi dobre rozumiem o čo tu ide...asi to všetci nepochopili ale sama si to načrtla...áno,mať pocit že máš akúsi ochrannú ruku je veľmi dôležité. To čo Ty sama opisuješ by aj mňa veľmi iritovalo,áno prekážalo by mi to! Ja osobne by som takého muža nechcela po svojom boku...ja som ten ojedinelý typ ženy čo potrebuje aby ju muž usmerňoval,strážil a dával jej pocit že jednoznačne patrí iba jemu.Tak toto mne na mužovi imponuje a nie prekáža ako niektoré sa v tom zmysle vyjadrili. Ja by som na Tvojom mieste moja zlatá mu to pekne celkom priamo a otvorene povedala...on možno netuší že Ty nad tým vôbec uvažuješ ale to mu povedz!!

katka k: ale uznajme si, kazdy z nas je trochu ziarlivy. viem o com hovorim, ja mam asi az chorobne ziarlivu priatelku=( ona uz vidi doslova vsade moje pohlady na ine holky a mna obvinuje ze sa vyhovaram a ze si nechcem uznat=( pritom ja vazne NEPOZERAM!! a horsie je v roznych situaciach ako napr.: jej brat si privedie holku a ona ma podozrieva ze ja chcem jeho holku. a ked nas pozvali sadnut si k nim za stol, nepresla ani minuta a moja holka sa nastvala na mna. ani neviem preco, kedze som cely cas bol otoceny smerom k priatelke. a tak by som rozpraval donekonecna. niekedy je to doslova peklo, pretoze ona je presvedcena o svojej pravde, a si podla nej nechcem uznat. a co je horsie chce, aby som aj ja aspon spolovice takto ziarlil, pretoze vraj ziarlivost dokazuje podla nej lasku. lenze problem je v tom, ze ja dokazem sa ofucat, dokazem jej povedat ak sa mi daco nepaci, alebo ak pozrie az prilis na ineho, ale nedokazem sa na nu vyzurit. stalo sa dva ci trikrat ze prejavili o nu zaujem ini. tak som si hned vypytal cislo toho dotycneho, albo osobne, ale vytmavil som im to, ved aj ona mi hovorila: sak sa hnevaj na nich, ja nemozem za to ze ma chcu. ale ked o mna raz prejavila zaujem jedna holka, aj to len viacmenej vlazne, tak moja holka sa vykricala na mna. ze ja za to mozem ze mna ine chcu. a tak by sa dalo donekonecna no=(

asi to prameni zo mna, kedze som (ako som si po vasich komentaroch uvedomila) asi trochu majetnicka, v zmysle, ze potrebujem partnera scasti vlastnit pre seba a scasti ho nechat slobodnym, s kamaratmi, s kamaratkami. nemyslim si, ze je spravne drzat partnera na retazi. ale myslim, ze nie je na skodu, ked si partneri vzajomne vymedzia hranice, co je este pripustne a co nie. pretoze akokolvek ho lubim, tak tym, ze nemam definovane hranice a nepocitujem z jeho strany ziadnu autoritu, si robim co sa mi zachce. nezneuzivam to a viem co si mozem dovolit, lebo tieto hranice som si vymedzila sama. ale velmi rada by som ich pocula od neho, asi by som tym ziskala pocit "ochrannej ruky".

presne tak ako to tu bolo napisane podomnou, a presne opacne ako to tvrdia nizsie. ziarlivost nie je laska, a nejedna sa o zdravy jav. ziarlivost sa moze objavit s casu na cas, ako prirodzena obava straty toho druheho, ale nie ako nieco co musi byt, cim sa dokazuje laska. ja jednoducho svoju priatelku milujem, a priznam sa ze ked sa naozaj stane nieco silne (ide povedzme z inym chalanom) tak sa vo mne ozve ziarlivec, ale snazim sa vsetko davat najavo v rozumnej miere. moja priatelka mi to neustale vytyka a chcela by aby som robil pomaly neviem ake sceny. nedokaze pochopit, ze jej doverujem, a preto som taky. preto si myslim ze ziarlivost je nezlucitelna s laskou...

Neziarlivost sa ale nerovna ignoracii. Samozrejme, ze cloveka moze stale zaujimat, co si robila a podobne. Ale to, ze ti nerobi sceny, ze ta nepodozrieva a ze ta lubi nech robis cokolvek, to je cista laska.